Kristínka (21): Často sme prvými cudzincami, ktorých miestni obyvatelia vidia

V tejto rubrike s názvom Milé rozhovory ponúkame krátke nahliadnutie do života zaujímavých ľudí s láskavým príbehom či záľubou.

Usmiata Kristínka je študentkou čínštiny – a to sa podržte – priamo v Krajine draka! Jazyk ju fascinuje rovnako, ako ona, veriaca Európanka, fascinuje svoje okolie.

 

Prečo práve čínština?

Čínština nebola mojou prvou voľbou. Bola som typ študenta, ktorého zaujímajú všetky predmety. Nakoniec som sa rozhodla pre angličtinu, keďže som mala pocit, že mám na štúdium jazykov aj nejaké vopred do mňa vložené vlohy. (smiech) Sedela som s rodičmi v kuchyni s tým, že si zapíšem angličtinu na Univerzite Palackého v Olomouci, keď mi tatino vraví, či neskúsim čínštinu. Podala som si prihlášku, urobila som prijímačky a moja cesta čínštiny sa začala.

Po prvotných znechuteniach a ťažkostiach si ma ten jazyk každým mesiacom získaval viac a viac. Čím viac času mu venujem, tým viac vidím, aká je gramatika jednoduchá a aké predvídateľné sú štruktúry viet. Ako ľahko sa dostávajú znaky do hlavy, pokiaľ si k tomu sadnem každý deň, čo i len na hodinu.

Čo ma však najviac zaujalo a neustále ma fascinuje, je, aký veľmi metaforický jazyk to je. Má neskutočné množstvo idiómov, ktoré pomenúvajú bežné činnosti, bežné veci, ktoré by sa dali povedať úplne jednoducho, ale ľudia si jazyk strážia, aby v sebe zachoval tajomnosť. Čo na tom, že sami Číňania si nerozumejú, lebo pravá čínština vlastne neexistuje a v každej provincii sa rozpráva iným dialektom? (smiech)

 

 

Momentálne študuješ priamo v Číne. Ako ľudia vnímajú dievča ako ty – Európanku a k tomu kresťanku? Splývaš s davom, alebo si sa už stretla s nejakou reakciou na teba osobne?

Študujem v juhozápadnej Číne so starobylou architektúrou. Rezance a ryža sú súčasťou takmer každého jedla, ľudia nepoužívajú kúrenie, celkovo ich život je taký jednoduchší, no šťastný. Moja škola sa ako jedna z mála v Číne nenachádza vo veľkomeste, ale na úpätí hory, preto sme často prvými cudzincami, ktorých miestni obyvatelia vidia. Zo začiatku to bol zvláštny pocit – kamkoľvek sme sa pohli, ľudia pozerali, niektorí s otvorenými ústami, iní s podivným úsmevom, no takmer všetci s telefónom nachystaným zachytiť tento dôležitý moment v ich životoch. Stále je to tak – ľudia si nás fotia, či už potajme, alebo priamo prídu a robia si s nami selfie. Otázkou je, čo s tými fotkami robia, možno sme celebritami na ich sociálnych sieťach a ani o tom nevieme. (smiech)

A či splývam s davom? Všeobecne tu platí, že čím máš výraznejšie črty tváre a svetlejšie vlasy, tým si obľúbenejší. Kamkoľvek sa pohneme, ľudia nás vyhlasujú za krásnych a obdivujú našu výšku, vlnité vlasy, modré oči. Pomáha to budovať sebavedomie, len to neprehnať. (smiech)

S náboženstvom je to o inom. Systém krajiny sa snaží byť komunistický, preto je prirodzené, že náboženské hodnoty nie sú prvoradé či druhoradé – sú „žiadnoradé“. Ľudia skôr žijú filozofiu budhizmu, dávajú obety bohom tak nejak zo zvyku. Preto ma veľmi prekvapil počet ľudí v kostole, do ktorého v nedeľu chodievam. Vždy je plný ľudí, ktorí sa stretnú, modlia sa k Ježišovi a Márii. Na omši nikdy nie je ticho či pokoj, oni to nemajú v povahe.

Ale napriek tomu, aká je táto krajina plná neslobody, v kostole sa cítim slobodnejšie ako doma. Každý sa modlí nahlas, keď to tak cíti, aj ja to robím, je to neskutočné. Samozrejme, nezapadnem len tak ľahko do tohto spoločenstva, každú nedeľu pri vstupe sa na chvíľku premením na atrakciu. Ale potom ich to prejde, zvyknú si, že som tam, a dávajú mi Bibliu, ktorá, našťastie, ešte nie je upravená vládou, ako sa o nejaký čas stane.

Všeobecne platí – nerozprávať o náboženstve na verejnosti. Na začiatku štúdia som v škole podpisovala papier, že sa nebudem s nikým stretávať za náboženským účelom a nebudem šíriť náboženské predmety a svoje presvedčenia. Ale v reálnom živote mi to zatiaľ nespôsobilo nijaké ťažkosti. Sú to skôr moji zahraniční spolužiaci, ktorí občas vyjadria svoje nechápavé či posmešné postoje.

Moji rodičia majú strach, aby sa mi niečo nestalo, hlavne teraz, keď teroristických útokov stále pribúda. No poviem to takto – Čína je najbezpečnejšou krajinou, v akej som zatiaľ bola. Keď idem v noci sama, nebojím sa, že by ma niekto napadol či mi dokonca ublížil. A trúfam si povedať, že ak by mi spadol mobil uprostred námestia, o dve hodiny by som ho na šla na rovnakom mieste.

 

 

Ak porovnáš čínštinu s európskymi jazykmi, v čom je najväčší rozdiel?

Určite vo vzťahu kultúry a jazyka. Tak veľa slov vyplýva z ich dennej činnosti (niekedy pred tritisíc rokmi). Najväčším rozdielom sú, samozrejme, znaky. Sú to naozaj symboly, nazvala by som ich priamo obrázkami, lebo často sa dá uhádnuť ich význam. Oheň + voz = vlak. Odísť + svet = zomrieť. Jesť + ocot = žiarlivý. Je to neskutočne, ale naozaj neskutočne zaujímavé; a často si prídem ako malé dieťa, ktoré sa hrá so slovami a vytvára nové, lebo je to možné!

Čínština tiež používa štyri základné tóny, podľa ktorých rozlišujú slabiky a ich význam. Možno si poviete, že vás pochopia aj bez toho. No skúste povedať, že chcete vidieť xiōngmáo (chlpy na hrudi) namiesto xióngmāo (panda), a uvidíte prekvapeného Číňana. (smiech)

 

 

Aké je tvoje najobľúbenejšie čínske slovo?

Jedno z najobľúbenejších slov zahraničných študentov je 马马虎虎 (mǎma-hūhū). V doslovnom preklade je to „kôň kôň – tiger tiger“. Kedysi dávno vraj žil umelec, ktorý maľoval tigra, prišiel k nemu zákazník a poprosil ho, aby namaľoval koňa. Maliar namiesto toho, aby začal nový obraz, dokreslil k tigrej hlave telo koňa. No zákazníkovi sa to nepáčilo, tak si maliar zavesil obraz doma na stenu. Starší syn sa ho spýtal, čo je na obraze, odpoveď bola „tiger“. Mladšiemu na tú istú otázku maliar odpovedal „kôň“. A tak prvý syn zabil susedovho koňa v domnení, že je to nebezpečné zviera, a druhý syn zomrel pri pokuse jazdiť na koni, ktorý bol v skutočnosti tiger. Preto sa toto slovo dnes prekladá ako „niekto, kto sa nezaujíma“, „ľahostajný človek“. Alebo ako jednoduchá odpoveď na všetko – „dá sa to, mohlo by to byť aj lepšie“.

Ako sa dnes máš? mǎma-hūhū.

Chutí ti tá polievka? mǎma-hūhū.

Ako si napísal včerajší test? mǎma-hūhū.