Kresťanská módna blogerka Barbora Semanová: Píšem o móde môjho srdca

Na konci dvadsiateho storočia mohol s príchodom internetu začať publikovať každý. S nástupom sociálnych sietí postupne vznikali rôzne platformy na sebaprezentáciu v oblasti písania a šírenia myšlienok. V roku 2010 začala tvoriť aj blogerka a influencerka Barbora Semanová. Hlavnou témou na jej blogu Step with Fashion bola móda. Spolu s manželom Danielom, synmi Mateom a Vincentom, býva v Prahe a žije svoj sen.

Ako sa zrodila tvoja influencerská cesta?

Všetko to začalo tým, že som pred štrnástimi rokmi začala blogovať. Bolo to mojou veľkou vášňou a veľmi ma to bavilo. Keď sa Instagram stal populárnejšou sociálnou sieťou, prešla som so svojím písaním aj tam. Snažila som sa to robiť súčasne. Keď sa mi narodil syn, kapitolu blogovania som musela na čas uzavrieť, pretože som to nestíhala. Odvtedy som v písaní aktívna iba na Instagrame.

 

Baví ťa viac pridávať príspevky na Instagram alebo písať na blog?

Podľa mňa je to veľmi podobné. Na blogu sa mi páči viac to, že môžem tvoriť dlhšie články, byť viac autentická a osobnejšia.

 

Chcela by si sa raz vrátiť späť k blogu?

Určite. Pretože to som ja. Mám pocit, že je to môj web, kus zo mňa. Teraz som však na materskej a chcem sa venovať hlavne môjmu synovi. Ale teším sa, keď sa k blogovaniu opäť naplno vrátim.

 

Je pre teba Instagram aj tvojím zamestnaním a prácou?

Súčasne beriem veľmi málo spoluprác. Influenceri zvyčajne finančne žijú hlavne z toho. Keď som ešte bývala na Slovensku a nebola som vydatá, mala som ich omnoho viac. Teraz na to nemám toľko priestoru. Určite mi to nepokryje mesačné výdavky.

 

 

V PRVOM RADE SOM MAMA

Koľko času tomu denne venuješ ty?

Je to veľmi premenlivé. Môj jediný pracovný čas je, keď môj syn Mateo spí. Občas pracujem hodinu, niekedy aj tri. Napríklad keď vytváram dlhší príspevok, hlavne ak ide o nejakú spoluprácu, zaberie mi to omnoho viac času. Celý proces je niekedy náročný. Musím si to dopredu vymyslieť, pripraviť scénu, nafotiť k tomu fotografie, upraviť ich a potom to dať celé dokopy, to niekedy trvá aj niekoľko hodín.

 

Čo je pre teba najväčšou inšpiráciou?

Najviac inšpirácie nachádzam počas prechádzok. Rada tvorím niečo nové. Keď kráčam po vonku, mám čas premýšľať, byť kreatívna. A ja kreativitu milujem! Prídu, samozrejme, momenty, kedy mi nič nenapadá a som zúfalá. Vtedy otváram Pinterest a hľadám inšpiráciu tam. Rada sledujem aj iné účty blogerov a influencerov na Instagrame.

 

Považuješ sa ty sama za influencerku?

Ak môžem byť úprimná, osobne sa viac považujem za módnu blogerku. Aj na Instagrame sa stále snažím orientovať na oblasť módy, outfitov a zároveň módy môjho srdca. Podľa mňa je však influencer v dnešnej dobe každý.

 

ODMALIČKA SOM MALA VÁŠEŇ PRE MÓDU

Prečo práve móda?

Už ako malé dievčatko som chcela byť modelka. Túžila som chodiť po mólach, mať pekné oblečenie a fotky. Bol to môj sen. Nikdy som nebola super chudé dievča. Už na základnej škole som sa zamýšľala, ako môžem byť modelka s tým, ako vyzerám.

 

Vzdala si sa svojho sna byť modelkou?

Vo svete modelingu je to veľmi náročné. Nevedela som si predstaviť, ako by mi neustále niekto kázal ako mám stáť či tváriť sa. Hlavne som nechcela, aby všetko bolo len o oblečení. Dospela som až k nápadu, že môžem mať fashion blog, kde sa môžem držať svojich hodnôt, zásad a robiť to štýlom, akým chcem ja.

 

 

Ako vznikol názov tvojho blogu?

Na školskú lavicu som si začala vymýšľať a kresliť rôzne názvy. Mala som hroznú angličtinu, pretože som ešte bola malá a snažila som sa pospájať zaujímavé anglické výrazy. Videla som, že všetky zahraničné blogerky majú super názvy. Tiež som chcela nájsť niečo cool. Preto som to vymýšľala v angličtine. Zrodilo sa z toho Step with Fashion.

 

Mnoho dievčat ťa berie ako svoj módny idol. Bola si so sebou vždy spokojná?

Prešla som si veľmi náročným obdobím, kedy ma ľudia odsudzovali. V triede som nikdy nepatrila medzi najkrajšie dievčatá. Mala som strojček a krátke vlasy, pretože mi ich ostrihali, keď som mala vši. No od malička som vďaka mojej mame vedela, že som Božia dcéra. Vždy som sa cítila prijatá a nebojovala som s nejakým veľkým sebaprijatím. Pre Boha je každá žena krásna, nech hovorí okolie čo len chce. A to sa snažím vo svojej tvorbe zdôrazňovať a posúvať ďalej.

 

Stalo sa ti, že sa ti niekto zdôveril s problémom sebaprijatia?

Mnoho dievčat mi písalo, že pre mňa to je jednoduché, pretože som podľa nich pekná a nemám na sebe žiadne chyby. Vtedy sa tým dievčatám snažím aj cez môj príbeh priblížiť, že viem, čo znamená nebyť fyzicky najkrajšou a dokonalou. No o tom to nie je. Dôležité je naše vnútro. Práve to sa im snažím vysvetľovať, že náš život nestojí na vonkajšej kráse, ale na tom, aby sme žili v radosti a zbytočne sa netrápili. Snažím sa ich namotivovať na vnútornú radosť a povzbudiť ich, aby pracovali na sebaprijatí.

 

MODLITBA JE PRE MŇA ZÁKLAD

Čo vo svojom živote považuješ za najväčšiu psychohygienu?

Na sto percent je to modlitba a dlhé rozhovory s Bohom. Vtedy sa mi vyčistia všetky myšlienky. Naplní ma Božia prítomnosť. Zrazu cítim pokoj, nadhľad. Viem, ako veci riešiť tak, aby som odzrkadľovala Ježišovu lásku.

 

Stíhaš mať každý deň dlhšiu osobnú modlitbu?

V materstve sa to podľa mňa nedá. Obdivujem každú mamu, ktorá to stíha. Krátke a strelné modlitby mám aj viackrát za deň. Snažím sa to učiť aj svojho syna. Niekedy keď sme na prechádzke poviem Mateovi: „Poďme teraz nahlas ďakovať Bohu za toto pole, po ktorom sa prechádzame a za prírodu, ktorá je okolo nás.“

 

Zažila si niekedy obrovskú nutnosť stíšiť sa a vypnúť sa od okolitého sveta?

Áno, napríklad keď sme mali Covid. Všetci sme boli dvadsať dní zavretí v byte. Po týchto dňoch som manžela s Mateom poslala von, pretože som potrebovala byť aspoň hodinu sama s Bohom a modliť sa.

 

 

Je pre teba aj písanie psychohygienou?

Blog bol pre mňa psychohygienou vždy. V súčasnosti je to aj tvorba na Instagram. Nevnímam to tak jedine vtedy, keď robím na nejakej spolupráci, ktorá je časovo obmedzená. Mám z toho občas stres. Ale určite je tvorba príspevkov relaxom pre moju myseľ zaťaženú materstvom.

 

Pri príspevkoch máš väčšinou svoje fotografie. Nehanbíš sa?

Podľa mňa som fashion blogerka práve preto, že som sa nikdy nehanbila. Keď sa išla robiť triedna fotka, väčšina triedy sa nechcela fotiť, no ja som s tým nemala problém. Stála som pred fotoaparátom prvá.

 

Kde si sa naučila všetky zručnosti ohľadom fotografovania a pózovania?

Študovala som si to cez videá na YouTube. Tam som sa naučila ako pózovať, ako sa tváriť, ktoré pozadie vyzerá na fotke dobre, ako upravovať fotky a mnohé ďalšie.

 

Mala si niekoho, kto ťa chodil fotiť?

Častokrát som poprosila nejakú kamarátku alebo som sa fotila sama na samospúšť . Položila som si statív s foťákom pred seba a pózovala. Vtedy mi vôbec neprekážalo, keď išli okolo nejakí ľudia. Počas toho, ako som pracovala pre Godzone, ma pravidelne fotil jeden kolega. Teraz, v Prahe, ma fotí môj manžel. Musím povedať, že on je v tom veľmi nadaný a naozaj vie dobre fotiť.

 

Čakáš druhé bábätko. Nebojíš sa, že prestaneš stíhať fotiť fotky, upravovať ich a ešte aj písať príspevky?

Samotná úprava fotiek mi netrvá dlho. Náročnejšie je fotenie a príprava. Nebojím sa, žeby som to nestíhala. Mateo už bude starší. Dokonca to vyzerá tak, že Mateo už bude chodiť do škôlky a ja budem mať doma zase len jedno dieťa.

 

 

Ako vyzerá proces vytvárania fotografií v exteriéri s dieťaťom?

Mateo väčšinou spí pri mne v kočiari. Niekedy aj behá. Snažím sa nechodiť na miesta, kde by som sa bála, že by sa mu mohlo niečo stať. Ak sa stane, že fotíme v meste blízko cesty, mám preňho ovocné tyčinky na papanie, ktoré ho zabavia na pätnásť až dvadsať minút. My si zatiaľ nafotíme čo potrebujeme a stihneme.

 

Stane sa ti, že sa pri tvorbe videí a fotení pred svojím manželom hanbíš?

Áno, stane sa mi to najmä keď točím video na Instagram. Ale podľa mňa to je pekné. Aspoň je to medzi nami korenisté. Častokrát sa na tom spoločne zabávame.

 

SVOJE SÚKROMIE SI STRÁŽIM

Do akej miery otváraš svoje súkromie sledovateľom?

Som dosť otvorená kniha. Nemám problém rozprávať sa o rôznych témach zo života. Sú však témy, ktoré si s Danielom chceme nechať len pre seba. Hlavne, čo sa týka nášho manželstva. Podľa mňa je dobré mať svoje súkromie a nepúšťať všetko von. Nikdy som napríklad v príspevkoch nehovorila o nejakých našich hádkach. Ľudia, ktorí si to pozrú alebo prečítajú, nevidia a nepoznajú Danielovu stranu a jeho pohľad na daný problém.

 

Kontroluješ si ľudí, ktorí ťa začnú na Instagrame sledovať?

Áno, pravidelne si prechádzam všetkých followerov. Ak je medzi nimi niekto, kto by mohol byť pre mňa a moju rodinu nejakou hrozbou, blokujem si ho. Pravidelne si triedim účty, ktoré tam nechcem mať.

 

 

Kto je tvoj najväčší poradca?

Môj manžel. Tým, že pracuje v oblasti reklamy, mi vie veľakrát aj dobre poradiť, čo mám ako spraviť. Keď som bola študentka, snívala som o budúcom manželovi, ktorý bude fotiť a pomáhať mi s príspevkami. Chcela som, aby to, čo budem robiť, môj muž nebral ako niečo povrchné, nezmyselné a bláznivé v zlom slova zmysle. Pán to nakoniec geniálne zariadil. Som šťastná, že ma Daniel podporuje v tom, čo ma baví a čomu sa venujem.

 

Ako vnímaš hejty?

Kedysi ma veľmi trápili. Teraz sa nad tým zasmejem a už mi to vôbec neubližuje. Stane sa mi, že si do mňa niekto rypne. No aj vďaka veľkej rodine, v ktorej som vyrastala, som sa voči takýmto veciam obrnila a zvykla si.

 

Čo robíš s nevhodnými komentármi?

Ja ich mažem. Je to môj účet a ja rozhodujem, čo tam chcem mať. Nevadí mi spätná väzba a slušná kritika, ale odstraňujem všetky divné, agresívne, neslušné komentáre.

 

Premýšľala si niekedy nad tým, že s blogovaním a písaním úplne skončíš?

Desať rokov po tom, čo som začala blogovať, som sa samej seba pýtala: „Je to naozaj to, čo chcem?“ Rozhodla som sa dať si pauzu. Prestala som tvoriť. Zamýšľala som sa nad tým, či ma Boh nechce použiť na niečo iné. Počas tejto pauzy som prežívala taký veľký smútok vo svojom vnútri a chýbalo mi tvorenie, až som sa uistila v tom, že je to moja cesta. Aspoň pre tento čas.

 

 

PROSTREDNÍCTVOM SVOJEJ TVORBY SA SNAŽÍM PRINÁŠAŤ BOŽIE KRÁĽOVSTVO NA TÚTO ZEM

Do akej miery si sa vo svojich príspevkoch snažila hovoriť o Bohu?

Mala som obdobie, kedy som premýšľala nad tým, či budem o Bohu rozprávať pravidelne alebo to nechám plynúť úplne prirodzene. Jeden čas som písala blogy s tým, že hlavnou témou bol Boh aj napriek tomu, že na fotkách bol outfit. Potom som si uvedomila, že to je niekedy silené a že občas túžim písať iba o oblečení. Snažila som sa to teda striedať.

 

Ako to vnímaš teraz?

Teraz to robím úplne prirodzene a spontánne. Keď zažijem nejakú dobrú modlitbu, prečítam si nejaký citát, nemám problém zverejniť to. Niekedy veľmi vnímam, že mám o niečom takom napísať. Tak sa o to vždy aj pokúsim.

 

Onedlho budeš dvojnásobnou mamou a povinnosti okolo detí ti určite pribudnú. Plánuješ si svoje písanie udržať?

Je to môj sen. Uvidím, ako sa mi bude dariť. Mám veľkú túžbu robiť to, ale som úplne vyrovnaná s tým, že sa posuniem ďalej, ak to prestane fungovať. Budem spokojná, ak mi to ostane už len ako záľuba a bude zo mňa „Insta-mamka“ (smiech). Určite to nie je pre mňa priorita. Sú veci, ktoré sú ďaleko dôležitejšie. Môj manžel a moje deti.