Kresťania v Iraku: Chýba im voda, ale aj vzdelanie či psychologická pomoc
Keď sa v nejakom biblickom texte stretnete s riekami Eufrat a Tigris, zoberte si mapu a skúste ich vyhľadať. Áno, ony naozaj existujú a pretekajú cez krajinu, v ktorej sídlila slávna Babylonská veža i mesto pokánia Ninive. Dnes je však Irak prevažne moslimskou krajinou, ktorá sa spamätáva z dlhého vojnového konfliktu. Aj v nej však, hoci v menšine, žijú kresťania.
V roku 2014 však zažili drastické prenasledovania zo strany teroristickej organizácie Daesh. Mnohí z nich museli nedobrovoľne opustiť svoje domovy a uchýliť sa ku krajným možnostiam ako skrývanie sa či útek z krajiny. Viedlo ich k tomu najmä náboženské prenasledovanie, vysoká miera nezamestnanosti či korupcia a rodinkárstvo vo verejnej sfére. Aj Slovensko sa rozhodlo podať pomocnú ruku a v roku 2015 prichýlilo stopäťdesiat irackých kresťanov. Viacerí z nich sa úspešne integrovali, no poniektorí sa rozhodli pre návrat do rodnej krajiny.
Irak navštívil osobne aj Hugo Gloss – manažér humanitárnej pomoci Slovenskej katolíckej charity. „Irak ma fascinuje pre svoju históriu, veľmi milých a srdečných ľudí a ich odhodlanie žiť svoj život. Oslovil ma aj pre svoj výborný čierny čaj, teplé počasie, niekedy až príliš sladké sladkosti, obrovské a pestrofarebné trhoviská a mnoho ďalších vlastností,“ približuje. „V tej istej krajine som však videl aj nesmiernu biedu, masové hroby, frontovú líniu a miestne milície bežných ľudí bojujúcich proti Deash, krátery po bombách a nástražných výbušných zariadeniach, a mladých i starých ľudí zasiahnutých ozbrojeným konfliktom.“
POMOC PRENASLEDOVANEJ CIRKVI
Slovenská katolícka charita podporuje rôzne projekty na Blízkom východe – teda v krajinách ako Irak, Sýria, Libanon a Jordánsko. V posledných rokoch sa im podarilo vykopať alebo obnoviť niekoľko studní, zabezpečiť elektrickú energiu a teplú vodu pre kláštor Maryam al-Adhra, či dokončiť Centrum pre psychologickú pomoc v Erbile.
Aktuálne podporuje napríklad projekt dokončenia detských jaslí a škôlky v Sulejmanii. Chaldejsko-katolícka farnosť sv. Jozefa v Sulejamanii pomáha ľuďom, ktorí utiekli pred terorom islamistov Daesh (tzv. Islamský štát) už od roku 2014. Miestny farár, dp. Ayman Aziz, spolu so svojimi farníkmi poskytli ubytovanie pre približne 200 vnútorne vysídlených osôb z oblasti Ninivskej planiny. Farnosť momentálne slúži približne 300 rodinám, ktoré potrebujú aktívnu podporu. Aby mohli pracovať, zabezpečiť svoje rodiny a nemuseli migrovať, potrebujú zabezpečiť starostlivosť pre svoje deti počas dňa a nájsť si prácu.
Otázka pitnej vody je stále pálčivá, a preto Slovenská katolícka charita podporuje aj projekty budovania studní v Šekhka, Hasan Ava a Sreshka. Vo viacerých oblastiach je problémom aj nevyhovujúca kvalita vody – napríklad v Avzeryke, arménskej kresťanskej obci, kde žije asi šesťdesiatsedem rodín. Tam by pomohli vodné filtre, ktoré dokážu vodu dostať na požadovanú úroveň bezpečnosti a kvality.
NÁVŠTEVA PÁPEŽA AKO SYMBOL ZLEPŠUJÚCICH SA VZŤAHOV
Prvá apoštolská cesta pápeža Františka po pätnástich mesiacoch povedie práve do Iraku. Svätý Otec navštívi 5. až 8. marca hlavné mesto Bagdad, medzi kresťanmi známy Mosul či Erbil. Táto cesta je vyvrcholením úsilia jedného z pápežových predchodcov. Dnes už svätý Ján Pavol II. sa o vycestovanie do Iraku pokúšal od roku 1999, no napriek vyjednávaniam sa mu s vtedajšou irackou vládou a Saddámom Husajnom dohodnúť nepodarilo. Situácia sa však zmenila a zdá sa, že na pápežovu návštevu sa tešia nielen kresťania, ale aj moslimovia. „Každý v Iraku, kresťan či moslim, si váži pápeža Františka pre jeho jednoduchosť a blízkosť. Jeho slová sa dotýkajú všetkých, sú totiž slovami pastiera. Je to muž, ktorý prináša mier,“ vyjadril sa miestny kardinál Louis Raphael Sako. „Jeho slová a podpora toho, aby sme zostali v našej zemi, nám dávajú veľkú nádej,“ dodal.
Hugo Gloss ďalej približuje: „Akoby sme kvôli nečakaným ťažkostiam, ktorým zrazu čelíme, zabudli na iných ľudí v núdzi. Tým nechcem situáciu na Slovensku a ťažkosti, do ktorých sa dostali mnohí ľudia, zľahčovať. Skôr si myslím, že pápež František chce s dobrým úmyslom zdvihnúť náš zrak a rozšíriť obzor, keď svojou návštevou v Iraku hovorí: „Pozrite, irackí kresťania okrem pandémie čelia aj ďalším vážnym výzvam.“ Ježiš vo svojom podobenstve o chudobnej vdove vyzdvihuje jej schopnosť deliť sa s inými – hoci len o malú sumu, ktorá však vzhľadom na jej ťažkú situáciu nebola vôbec malou. A to nie je len o peniazoch, ale o mojom celkovom prístupe a záujme o núdznych. Pandémia časom pominie, ale podmienky kresťanov v Iraku ostávajú. Myslím, že je nemúdre uzatvárať sa do svojich problémov a zabúdať na ľudí v núdzi okolo nás.“
POMOC KRESŤANOM MÁ RÔZNE FORMY
Možno sa viacerí z vás pýtajú, prečo by sme mali pomáhať kresťanom, ktorí sú vzdialení tisícky kilometrov a ktorých pravdepodobne nikdy nestretneme naživo. Dnes, v dobe, keď celým svetom zmieta pandémia Covid-19, je však dobré pripomenúť si, že život neprestal plynúť ďalej. Kedysi si naši prarodičia dokázali odopierať aj malé radosti, len aby mohli podporovať misionárov a šírenie evanjelia vo svete. Aj my stojíme pred podobnou výzvou. Konferencia biskupov Slovenska vyhlásila na piatu pôstnu nedeľu – 21. marec 2021 – zbierku na pomoc prenasledovaným kresťanom a utečencom, prostredníctvom ktorej je možné podporiť projekty v regióne Blízkeho východu. „Každý podporený projekt vzniká priamo v lokalite, kde má pomáhať. To znamená, že miestna komunita prichádza s návrhom pomoci, ktorú vnímajú ako kľúčovú,“ vysvetľuje Gloss a pokračuje: „Následne ich nápad rozvíjame do konkrétneho projektového návrhu, ktorý je predložený otcom biskupom, ktorí rozhodujú o jeho podpore. Projekty sú po svojom dokončení riadne vyúčtované, ich výsledky kontrolujeme osobne v rámci monitorovacích ciest a v ročných intervaloch vyúčtovanie projektov Charita prezentuje Konferencii biskupov Slovenska,“ dodáva.
V čom sa irackí kresťania líšia od tých slovenských? „Okrem bežných problémov majú aj reálnu skúsenosť s tým, že sa ich teroristi z tzv. Islamského štátu/Deash snažili zavraždiť a mnohým z nich zničili ich domy, mestá alebo ich prinútili zmeniť miesto, kde žijú, čo so sebou prinášalo ďalšie ťažkosti,“ približuje Gloss. „V prípade irackých kresťanov to znamenalo situáciu, kedy v auguste 2014 museli utiecť zo svojich domovov v oblasti Ninivskej planiny v severozápadnom Iraku do regiónu irackého Kurdistanu, ktorý je autonómnou oblasťou v severnom Iraku, majoritne obývanou Kurdmi. Tí sa pred teroristami Deash dokázali ubrániť. A kresťania si tak síce zachránili svoje životy, ale utiekli len so základnými vecami, a do oblasti, kde sa hovorí po kurdsky, čo je úplne odlišný jazyk ako ich rodný jazyk aramejčina alebo arabčina, ktorou tiež rozprávajú. Takže sa skutočne ocitli vo veľmi náročnej situácii. Potrebujú však našu pomoc – či už pri obnove svojich miest alebo ako podporu svojich kresťanských komunít, ktoré žijú v majoritne moslimskom prostredí, ktorý je silne poznačený zlou spoločenskou, ekonomickou a bezpečnostnou situáciou v krajine,“ dodáva.
Máme však možnosť pomôcť aj takto na diaľku? „Na rovinu poviem, že dôležitý je náš záujem a modlitby, aby kresťania v Iraku, Sýrii a ďalších krajinách Blízkeho východu vnímali, že na nich myslíme a ich situácia nám nie je ľahostajná,“ vysvetľuje Hugo Gloss. „A tí z nás, ktorým to naša situácia dovoľuje, môžu 21. marca 2021 vo svojom kostole podporiť zbierku Konferencie biskupov Slovenska alebo kliknúť na utecenci.kbs.sk, kde nájdu viac informácií o projektoch a tiež ďalšie možnosti, ako kresťanov na Blízkom východe podporiť,“ uzatvára.