Kresťan by sa mal z frflania a nedostatku radosti spovedať

Akou úľavou je pozorovať potomka, ktorý sa bezstarostne hrá chvíľu po tom, čo úpenlivo plakal, lebo mal pocit krivdy. Dieťa obklopené elektronickými hračkami sa vie pútavo zahrať aj s prázdnou papierovou škatuľkou alebo prázdnym obalom od kozmetiky. Sú to prchavé okamihy, ktoré mnohí ani nezaregistrujú. Je v tom však inšpirácia a väčšie čaro, ako chceme pripustiť.

Autor: Viliam Dobriáš

Bežnou odpoveďou na otázku „Ako sa máš?“ je výpočet problémov. Utvrdzovanie sa v ťažkostiach vedie k sústredeniu na nedostatky a prehnane zatieni radostné stránky života. Ak sa neviem tešiť z maličkostí, tak sa časom nebudem vedieť tešiť ani z dôležitých situácií. Športovci trénujú niekoľko hodín denne, aby dosiahli lepší čas, väčšiu vzdialenosť, viac gólov. Tí najlepší možno aj majú talent, ale rozhoduje intenzita a dĺžka tréningu. Pokiaľ nebudem trénovať pocit radosti na maličkostiach, tak nikdy nedosiahnem na veľké slasti. Nemám natrénované.

Nácvik môžem začať uvedomovaním si množstva bežných denných príjemných okamihov. Poteším sa a poďakujem za to, že som ráno vstal vyspaný, nepadli na moje obydlie bomby, že mám čo do úst na raňajky, z vodovodu tečie pitná voda, mám možnosť ísť do práce, cestou nehrozí odtrhnutie nohy nášľapnou mínou, mám priateľov, ktorým na mne záleží, že svieti slnko, prší alebo mrzne, lebo každý druh počasia je na niečo vhodný a pre niekoho potrebný. Keď som chorý a nemôžem ráno vstať, alebo nemám prácu, ešte stále existuje veľa pozitív v živote. Treba ich hľadať, uvedomiť si ich, ďakovať a tešiť sa. Postupným cvičením sa prepracujeme do pocitu trvalého úsmevu. Aj keď niečo zlyhá, vždy je v pohotovosti zásoba iných pozitív.

Kresťan by sa mal z frflania a nedostatku radosti spovedať ako z hriechu voči sebe a šírením nepohody aj voči blížnym.