Kontemplatívna mama: Objať prítomnosť, i keď je temná

Január pre mňa býva jedným z najťažších mesiacov roka. Vianoce sú za nami a jar v nedohľadne. Zasnežené zimy zostali len v spomienkach na detstvo. Prítomnosť znamená prevažne zamračenú oblohou, popŕchanie, v zopár krajších dňoch s trochou slnka. Druhá vlna pandémie našla našu rodinu unavenú ešte z tej prvej. Unavenú sťahovaním, unavenú starostlivosťou o štyri malé deti, z toho jedno špeciálne náročné.

Tento zamračený január je takmer dokonalou analógiou temnej noci duchovného života, do ktorej skôr či neskôr všetci vchádzame. Takmer dokonalou, pretože vnútorná tma býva ešte tmavšia než januárové zamračené nebo. Čas, keď prvotné zaľúbenie do Boha dávno vyprchalo, nadšenie vychladlo, modlitba prestala chutiť a vpred sa derieme len pomaly a s váhavými úspechmi. Paradoxne je však tento čas tým najvzácnejším, čo nám môže Boh darovať.

// Čítajte celý text //