Komentár Richarda Vašečku: Potratené deti mi nedovolia byť ticho
Píše: Richard Vašečka
poslanec za KDH, otec štyroch detí, evanjelizátor, autor série publikácií o manželstve a rodine „Milovať a ctiť“
…
Na našich cestách zahynie ročne zhruba 250 ľudí. Fotografie tragických dopravných nehôd nás väčšinou nenechávajú chladnými. Ešte väčšmi sme šokovaní, keď pri takejto nehode zahynie dieťa. Zdieľame, dávame plačúce emotikony, modlíme sa za obete a ich rodiny. Prirodzená ľudská reakcia…
V Slovenskej republike sa vykoná ročne približne 7 500 umelých potratov. Každý deň je tak zabitých dvadsať detí. Od roku 1957 ich bolo spolu takmer 1,4 milióna. Štvrtina súčasnej populácie Slovenska. Aká je naša ľudská reakcia na túto tragédiu obrovských rozmerov?
Mojím zámerom nie je kohokoľvek obviňovať a súdiť. Avšak svedomie si môžeme spytovať všetci. Neboli sme ľahostajní? Nezmierili sme sa príliš ľahko s extrémne liberálnou praxou vykonávania potratov na základe starého komunistického zákona? Neuverili sme tomu, že sa nič nedá urobiť?
Ako poslanec Národnej rady som vždy hlasoval za každý zákon, ktorý zvyšoval ochranu života a obmedzoval bezbrehé vykonávanie potratov. Bol som kvôli tomu obviňovaný z rôznych nezmyselných vecí, hoci som ich jasne vopred vylúčil a vysvetlil. Nemrzí ma to ani najmenej. Ak dostávam neprávom „poza uši“ za ochranu tých najslabších, som na to hrdý.
Udalosti posledných mesiacov ma však presvedčili, že nestačí takéto aktivity podporovať, nestačí za ne hlasovať. Je potrebné byť iniciatívny. A tak som po usilovnej práci a mnohých stretnutiach s aktivistami a odborníkmi vo štvrtok 27. septembra predložil do parlamentu novelu potratového zákona, ktorá navrhuje síce kompromisným, ale zásadným spôsobom zastaviť potratové šialenstvo, ktoré prebieha na Slovensku už desaťročia.
Ja osobne, ako človek a kresťan, som proti akémukoľvek zabíjaniu nenarodených detí. Keby to záviselo odo mňa, nedovolil by som umelé potraty vôbec. Výnimkou je liečba potrebná na záchranu života matky. To je ideál a dlhodobý cieľ pro-life snaženia. Aby mali nenarodené deti právo na život rovnako ako všetci ostatní ľudia.
Zo skúsenosti vieme, že jedným skokom, jedným dokonalým zákonom sa nám to nedarí. Ak chceme v demokracii dosiahnuť zmenu nejakého zákona, musíme brať do úvahy stav, v ktorom sa spoločnosť aktuálne nachádza, a pokúsiť sa aspoň o také zmeny, ktorým sú ľudia naklonení.
Preto sme sa po veľmi zodpovedných úvahách rozhodli s právnikom Patrikom Daniškom z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku pripraviť návrh zákona, ktorý síce nie je z nášho pohľadu ideálny, ale nie je ani extrémistický ako súčasný zákon. Pritom vôbec nejde o nejakú kozmetickú zmenu. Jeho prijatie by nás priblížilo k cieľu výrazným spôsobom, pretože chráni deti a matky pred bezdôvodnými potratmi. Podľa realistických odhadov by tento zákon znížil potratovosť o 80 %! Ak by bol prijatý, zachránil by asi šesťtisíc detí ročne!
Dnes zákon umožňuje potrat na požiadanie, z akéhokoľvek dôvodu, lepšie povedané, bez uvedenia dôvodu. Môj návrh zákona by tieto bezdôvodné potraty, potraty na požiadanie, zrušil. Ako dočasný spoločenský kompromis navrhujeme povoliť len potraty z veľmi vážnych dôvodov:
- V prípade potreby záchrany života matky, ak sa to nedá dosiahnuť inak.
- V prípade hrozby vážneho a trvalého poškodenia zdravia matky, ak sa nedá ochrániť inak.
- V prípade, keď je tehotenstvo následkom nahláseného trestného činu (napr. znásilnenie).
- V prípade ťažkého poškodenia dieťaťa (potvrdeného dvoma nezávislými lekárskymi správami).
Tí, ktorí má poznajú, vedia, že mi nad týmito výnimkami krváca srdce. Najmä nad tou štvrtou. Preto som na tlačovej konferencii poprial všetkým rodinám, aby mali dostatok zdravia a lásky, aby mohli prijať všetky počaté deti a dovolili im narodiť sa. Tieto výnimky v zákone neznamenajú súhlas s potratom a už vôbec nie jeho odporúčanie. Naopak, budem vždy povzbudzovať každú rodinu, aby nevolila potrat ako riešenie, a tiež budem podľa svojich možností pomáhať, aby dostali v krízovej situácii adekvátnu pomoc.
V 21. storočí existuje dostatok medicínskych, sociálnych a ekonomických prostriedkov na to, aby sa neplánované tehotenstvo neriešilo zabitím dieťaťa. Ako poslanec som v prvej polovici tohto volebného obdobia (2016 – 2018) predkladal a podporil množstvo prorodinných a prosociálnych zákonov, ktoré by výrazne zlepšili situáciu rodín s deťmi a pomohli im v náročných situáciách. A budem v tom, samozrejme, pokračovať ďalej.
Nestotožňujem sa však s názorom, ktorý sa rozšíril v časti populácie, že potraty netreba zakazovať, že stačí podať pomocnú ruku ženám, ktoré rozmýšľajú nad potratom. Som hlboko presvedčený, že je rovnako potrebné robiť obe veci. Snažiť sa zlepšiť ochranu nenarodených detí a ich matiek zákonom, aj posilňovať podporu rodín s deťmi.
Ani tragické dopravné nehody, znásilnenia či vraždy predsa neriešime len osvetou a prevenciou. Pokladáme za samozrejmosť, že nedeliteľnou súčasťou riešenia sú aj zákonné normy – zákazy, príkazy, sankcie.
V internetovej diskusii zaznela podráždená reakcia, že nech dáme pokoj s tými potratmi, koho to už len zaujíma a či nemáme na Slovensku iné problémy. Niekto veľmi trefne odpovedal: „Povedali by ste počas vojny: Dajte už pokoj s tými Židmi, zaujímajú vôbec niekoho, to nemáme iné problémy?“ Zastať sa počas vojny deportovaných Židov, ktorým hrozila smrť, bol akt ľudskosti a morálna povinnosť.
Rovnaký akt ľudskosti je zastať sa nenarodených detí! Denne na Slovensku zabijú 20 nenarodených detí. Máme byť ticho, tak ako boli mnohí ticho, keď pripravili celé židovské rodiny o domovy, o majetok a nakoniec aj o život? Ja ticho nebudem. A prosím o to aj vás!
Snímka: Pixabay