Komentár: Kompakt o migrácii ukázal novú a nepeknú tvár našej spoločnosti
Zástupcovia Organizácie spojených národov osemnásť mesiacov pracovali na tvorbe globálneho rámca, ktorý má vniesť poriadok do otázky migrácie. Nekontrolovaná migrácia je však iba jedným z problémov ohrozujúcich našu budúcnosť. Reakcia, ktorú kompakt na Slovensku a v zahraničí vyvolal, to len dokazuje.
Cieľom Globálneho kompaktu o migrácii sa dá oponovať len veľmi ťažko. Je ich dvadsaťtri a sú zhrnuté v šestnástom paragrafe dokumentu. Povzbudzujú napríklad k odstráneniu negatívnych spúšťačov masívnej migrácie, ktoré nedovoľujú miliónom ľudí rozvinúť svoj potenciál v krajine, v ktorej sa narodili (klimatické zmeny, hladomory, chudoba, …).
Ďalej chcú zaistiť rešpektovanie základných ľudských práv a dôstojnosti každého migrujúceho človeka. Či už ide o Sýrčana v Maďarsku, Slováka v Británii alebo Venezuelčana v Kolumbii. „Avšak migranti a utečenci sú dve rozdielne skupiny,“ čítame v kompakte, „ktoré sa riadia rozličnými právnymi rámcami. Iba utečenci majú nárok na špecifickú medzinárodnú ochranu, ktoré je definovaná medzinárodným utečeneckým právom.“
Tretia skupina cieľov kompaktu sa zaoberá pochopiteľnými obavami krajín, ktoré sú cieľovými destináciami pre migrantov. Majú viesť k posilneniu ochrany vonkajších hraníc, rozloženiu sietí nezákonných prevádzačov a k zaisteniu bezpečného a dôstojného návratu migrantov do krajiny pôvodu.
Ciele, ktoré pravdepodobne najväčšmi dráždia skalných bojovníkov proti migrantom, majú viesť k premene migrácie z humanitárnej katastrofy na pozitívny jav. OSN verí, že migrácia tu vždy bola a vždy bude a ak si pred ňou zatvoríme oči, čoskoro sa nám opäť vymkne spod kontroly. Preto je podľa zástupcov OSN jedinou cestou vpred vniesť do tejto otázky poriadok, bezpečnosť a regulácie.
Spiatočka
Po takmer dvoch rokoch vyjednávaní a prác na spoločnom dokumente, ktorý mal zjednotiť svet a viesť k spolupráci národov v otázke migrácie, nastal zlom. Napriek tomu, že jeho ciele sú nezáväzné, viaceré krajiny sa rozhodli z kompaktu vycúvať. Spojené štáty, Austrália, Izrael, Švajčiarsko, Taliansko, Česko, Poľsko, Rakúsko a v neposlednom rade aj Slovensko, ktorého vláda kvôli paktu obetovala ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.
Slovákom však nestačí, že sa k spoločnému úsiliu medzinárodnej komunity nepripojíme. Určitá časť politickej scény žiada, aby naši zástupcovia za žiadnych okolností nesedeli pri rokovacom stole, kde sa o otázke migrácie bude vyjednávať. Namiesto toho, aby sme naše predstavy a argumenty obhájili priamo v Marrákeši, budeme spoza hraníc vykrikovať čosi ako povestné heslo: „Cudzie nechceme, svoje si nedáme.“
Umenie diskutovať
Je normálne a možno aj potrebné vzniesť výhrady a ponúknuť rozumné pripomienky ku kompaktu. Kritizovať slová, ktoré používa, prípadne metódy, ktorými chce naplniť predostreté ciele. Podobne to urobil napríklad rakúsky kancelár Sebastian Kurz.
Avšak nemýľme si umenie diskutovať s obyčajným populizmom. Ak ktosi tvrdí, že pripojenie Slovenska k tejto iniciatíve OSN bude znamenať príchod tisícov migrantov na naše územie, tak jednoducho klame. Ak hovorí, že tým ohrozíme kresťanskú identitu nášho národa, tak zavádza. Koniec koncov, do Marrákeša na Globálne fórum o migrácii pricestuje aj zástupca Vatikánu, ktorý bude tlmočiť myšlienky Svätého Otca.
A ak do debaty namiesto vecných pripomienok prichádzajú konšpirácie o slobodomurároch a Georgeovi Sorosovi, tak Národná rada preráža nové dno a stavia sa na úroveň konšpiračného internetového fóra, kde na faktoch, pravde a logike vôbec nezáleží.
Nová väčšina
Vo chvíľach, keď by bolo potrebné zaujať pevné stanovisko a prihlásiť sa k svojej európskej identite, nastáva na Slovensku chaos. Nevieme jednoznačne odmietnuť ruskú agresiu voči Ukrajine a v otázke migrácie si namiesto poctivej práce a diskusie vyberáme ľahké a prvoplánové trucovanie.
„Nebojte sa,“ vravieval nám svätý pápež Ján Pavol II. Strach je dobrý radca, ale zlý pán. Bohužiaľ, našej krajine akosi pomaly a plazivo začala vládnuť koalícia strachu, arogancie a nenávisti, ktorá v hlasovaní o pakte OSN dokázala, že ak chce, tak vie nazbierať aj ústavnú (!) väčšinu. Akoby sme už iba ticho čakali, kto bude slovenským Orbánom, Kaczyńskim, Salvinim, Trumpom či Putinom.
Nič nie je nadobro stratené. Slovensko sa stále môže prebrať. Prispieť k mieru na Ukrajine, k hľadaniu ľudských, ale spravodlivých riešení pre migrantov. Aj naša malá krajina môže viesť boj za slobodu a demokraciu. Ľudský potenciál na to máme. Otázka je, či nájdeme vôľu a dôveryhodných lídrov a líderky, ktorí toto ťaženie povedú.