Koho budú voliť známe kresťanské tváre?

Už ste sa rozhodli, koho budete krúžkovať v nastávajúcich parlamentných voľbách? Pýtali sme sa známych kresťanov, aký názor na voľby majú oni. Ktorú stranu a ktorých kandidátov budú voliť v blížiacich sa parlamentných voľbách do NR SR? Prečo sa tak rozhodli?

Boli časy, keď som volieval stranu. Teraz budem voliť konkrétnych ľudí. Na jednej kandidátke, samozrejme, ale keby to šlo, vyberal by som si z viacerých.

Vo voľbách chcem podporiť „našich“ ľudí. Keďže sa angažujem v pro-life hnutí, za tých „mojich“ považujem hlavne ľudí z tohto hnutia, ktorých poznám a spolupracujem s nimi už roky.

Medzi nich patrí najmä Marek Michalčík, s ktorým to ťaháme už skoro dvadsať rokov, naposledy pri Národnom pochode za život. Patrí sem Renáta Ocilková, s ktorou sme bojovali proti mnohým zlým zákonom. Eva Grey, s ktorou sme písali informačné brožúrky pre matky uvažujúce o potrate. Miriam Kuzárová, s ktorou sme robili nejednu petíciu. Tak, svoje štyri krúžky som práve minul…

Ak by som ale mal tú možnosť, rád by som krúžkoval aj Richarda Vašečku, Milana Krajniaka, Annu Záborskú či iných. Dúfam, že sa do parlamentu dostane čo najviac ľudí, ktorí budú bojovať za práva najmenších z nás.

Patrik Daniška, predseda Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku

 

Nie som ešte úplne rozhodnutý. Bol by som však rád, kebyže sa do parlamentu dostalo opäť KDH a aby budúcu vládu zostavovala strana Za ľudí, presnejšie bývalý prezident Andrej Kiska. Ako manželia máme možnosť vyriešiť túto dilemu tak, že každý budeme voliť jednu z týchto dvoch možností. Už sme to tak raz urobili.

Emil Kondela, manžel, otec, pro-life aktivista a prednášateľ snúbencom a manželom

 

 

Mojou voľbou sú Richard Vašečka, Eduard Heger, Marek Krajčí, Anna Záborská z Kresťanskej únie, ktorých nájdete na kandidátke OĽaNO. Týchto ľudí osobne (a väčšinu z nich dlhodobo) poznám, ako úprimných kresťanov, ktorí svoju vieru aj autenticky žijú. Volím ich pre ich politické a odborné schopnosti a preto, lebo presadzujú na jednej strane skutočne konzervatívne a na druhej strane demokratické hodnoty. Takže to je moja voľba.

No dovolím si tiež poprosiť čitateľov, aby nevolili ľudí, ktorí heslami vyznávajú lásku k vlasti a pasujú sa za najväčších bojovníkov proti gender ideológii, ale ich doterajšie pôsobenie v rôznych vysokých funkciách našu vlasť len poškodilo, alebo voliť ľudí ktorí skryto vyznávajú rovnako zvrátenú ideológiu (konkrétne neonacistickú), ako je ideológia gender. Preto ako kresťania voľme prosím konzervatívnych, ale zároveň demokratických kandidátov.

Peter Lipták, ohlasovateľ evanjelia, manžel a otec dvoch detičiek

 

V parlamentných voľbách som sa rozhodla voliť stranu SaS. Nemám ešte konkrétne mená, aj vyberanie strany mi trvalo dosť dlho. Pre SaS som sa rozhodla pre ekonomické riešenia, ktoré ponúkajú Slovensku, pre Sulíkovu pravicovú konzistentnosť a aj pre to, lebo je to strana, ktorá pôsobí v parlamentnej opozícii už dlho, a teda ak by sa dostala aj do vládnej koalície, jej členovia by vedeli čo a ako – sú zvyknutí na legislatívne procesy a fungovanie v parlamente.

Chcem ich voliť aj napriek tomu, že sa jednoznačne nezhodujem s ich celkovým hodnotovým nastavením, pretože dúfam, že sa do parlamentu a teoreticky aj do vlády dostanú aj strany pripravené výrazne obhajovať konzervatívne hodnoty. Ja som sa však v momentálnej situácii rozhodla hlavne pre ekonomické riešenia, ktoré potrebujeme ako soľ.

Ivana Šalgová, žurnalistka

 

Moje priority v nastávajúcich parlamentných voľbách sú: jasný konzervatívny postoj ku kultúrno-etickým otázkam; zastavenie federalizácie EÚ, dobudovanie jednotného trhu a spoločná ochrana hraníc; prenasledovaní kresťania vo svete; rozvoj vzťahov so štátom Izrael.

Z kandidačných listín sa k mojim prioritám najviac približujú napríklad Anna Verešová, Renáta Ocilková alebo Edo Heger. Je toho veľa, čo by som vytkol ich stranám. Ich predstavitelia nás viackrát sklamali alebo dokonca šokovali.

Ak nám naozaj záleží na slovenskej politickej kultúre, otázka budovania a riadenia politických strán nesmie po najbližších voľbách ostať bokom. Nová vláda sa bude právom snažiť vyčistiť štát od mafiánov a oligarchov. Už dnes je však jasné, že to pôjde ruka v ruke s úsilím zmeniť tvár Slovenska v hodnotových otázkach. Preto potrebujeme v parlamente odvážnych a schopných politikov, ktorí budú presadzovať naše záujmy bez ohľadu na tlak médií a politickú korektnosť.

Peter Broz, manžel a otec troch detí, žije v Bruseli a pracuje v Európskom parlamente

 

Na kandidátkach viacerých politických strán sú mená schopných a zvoleniahodných ľudí. To, koho si vyberiem, je moja subjektívna preferencia. Budem voliť ľudí, ktorých osobne poznám a som presvedčená o tom, že majú charakter, hodnoty, odvahu i schopnosti na to, aby rozhodovali v otázkach kľúčových pre našu krajinu a tiež prinášali pozitívne a konštruktívne zmeny v jednotlivých oblastiach verejného života. Konkrétne uvediem dve mená, obaja sú na kandidátke OĽaNO – Richard Vašečka a Eduard Heger. Majú moju dôveru, a preto dostanú aj môj hlas vo voľbách.

Eva Hrešková, speváčka, manažérka, členka Spoločenstva pri Dóme sv. Martina

Predvolebné prieskumy naháňajú strach a iniciujú vyjadrovať sa k politike aj tých, ktorí to doteraz nechávali kompetentnejším. Tak prišlo aj na mňa, preto píšem (inak by som sa za voľby asi len modlila). Rast percent extrémistov je strašidelný a stále prvenstvo strany, ktorej predstavitelia museli odstúpiť (s hanbou a krvou na rukách) po veľkých protestoch verejnosti, je znakom toho, že mnohí voliči akosi nevnímajú kontexty, nepozerajú na krajinu v súvislostiach (historických, európskych, národnostných…). Bez širokouhlého pohľadu pri rozhodovaní sa pri voľbách sa veľmi ľahko môžu zopakovať tragédie minulosti. Preto skôr, ako niekomu dáme svoj hlas, odporúčam obzrieť sa za tým, čo sa v našej krajine dialo za posledných 10, 20, 50, 80 rokov… A možno stačí prelistovať stredoškolskú učebnicu dejepisu. Percentá pre fašistov by snáď poklesli. A viac by sme si vážili demokraciu. No demokraciu, ktorá pozná aj pevné body – princípy, ktoré nás presahujú a ktoré si nemôžeme svojvoľne meniť (napr. že na splodenie dieťaťa je potrebná žena i muž). V tejto pokore (u politikov aj ich voličov) sa potom jednoduchšie aplikuje vnútorný zákon každého, kto má svedomie (Desatoro, ak chcete) a pomáha budovať civilizáciu, o ktorej (nielen) snívame, keď sa modlíme Otče náš (a voláme „príď kráľovstvo tvoje“).

V tomto kontexte sa rozhodujem medzi dvoma stranami, ktoré vo voľbách 2020 kandidujú do parlamentu. KDH a strana Za ľudí. Aj keď u oboch mám vážnejšie výhrady (komunikácia vedenia a niektoré body programu, resp. vyhlásenia, s ktorými sa nestotožňujem), u oboch sú na kandidátkach osobnosti, ktoré majú za sebou aktívnu politickú činnosť a ich výsledky ma presviedčajú, že aj im ide o ono „kráľovstvo“ a usilujú sa o neho viac ako o vlastné pohodlie.

V KDH by som plne podporila Milana Majerského a Andreu Turčanovú, Renátu Ocilkovú, Mariána Čaučíka, Miriam Kuzárovú, Mareka Michalčíka, Bohuša Živčáka, Martina Šmilňáka a Marcela Tkáča. Týchto ľudí poznám, sledujem a kvitujem ich verejnú činnosť, ktorá je viac službou ako prácou.

Strana Za ľudí ma čím ďalej, tým viac presviedča, že vie pomenovať ozajstné problémy Slovenska a má ľudí i konštruktívnu víziu na ich riešenie. Osobnosti, ktorým by som dala hlas z kandidátky strany Za ľudí (Andrej Kiska, Juraj Šeliga, Veronika Remišová, Jana Žitňanská, Vladimír Ledecký), pre mňa predstavujú nádej, že sa dá bojovať za pravdu a dobro (a lepšie – „spravodlivejšie“ Slovensko) naozaj slušne, múdro a s úctou voči tým, ktorí majú opačný názor, no ktorí takisto žijú na tomto kúsku Zeme.

Katarína Pirohová, režisérka

 

Poznámka redakcie: Redakcia odpovede respondentov neovplyvňovala a nemusí sa so všetkými názormi stotožňovať.