Knižná blogerka Monika Zbínová: Naučme detí čítať vlastným príkladom

Sú zdrojom informácií a inšpirácie. Ale tiež  ideálnym spôsobom, ako si oddýchnuť. Jesenné večery sú práve tým obdobím, kedy mnohí siahame po knihách častejšie. V predvianočnom čase hľadáme vhodný darček pre deti a blízkych práve v kníhkupectvách. O tom, či stále radi čítame a o tipoch, ako vybrať tú správnu knihu, sa rozprávame s knižnou blogerkou Monikou Zbínovou.

Monika, na svojom blogu uvádzaš zaujímavé knižné recenzie. Čo ťa viedlo k jeho založeniu?

V úvode bol môj blog akýsi virtuálny zápisník, s vnútornou potrebou ukladať si pre seba vlastné dojmy. Nepísala som výlučne o knihách, ale aj o seriáloch a filmoch. Potom prišlo zlaté obdobie knižných blogov. Vydavateľstvá začali vyhľadávať ľudí, ktorí by si prví prečítali knižné novinky a napísali o nich. U mňa toto obdobie trvalo približne sedem rokov. Potom prišiel zlomový moment, kedy som jednu knihu domácej autorky veľmi skritizovala a vydavateľstvo so mnou zrušilo spoluprácu. Uvedomila som si, že mi to vlastne nevadí, lebo ak nemôžem byť úprimná, aký to má potom zmysel? Odvtedy si recenzie píšem opäť už len pre seba a ľudí, ktorí ma sledujú a môjmu knižnému vkusu dôverujú.

 

 

 

Ľudia hovoria, že nemajú čas, ale v skutočnosti sa len rozhodnú venovať ho niečomu inému

Máme čas čítať knihy v dnešnej rýchlej dobe? Ako to vnímaš?

Asi záleží na tom, či tú rýchlu dobu žijem rýchlo, alebo mám možnosť zvoliť si vlastné tempo. Ak disponujem nejakým voľným časom, je potom na mojom rozhodnutí, ako s ním naložím. Ľudia často hovoria, že nemajú čas, ale v skutočnosti sa len rozhodnú venovať ho niečomu inému. A to je úplne v poriadku. Niekto má potrebu čítať viac, niekto menej. Čítať sa dá vždy, je to len o nachádzaní príležitostí.

 

Pri práci sa stretávaš aj s elektronickou podobou kníh. Je stále viac obľúbená klasická kniha, kde si môžeme listovať strany, alebo e-kniha?

E-knihy sa kedysi považovali za novodobý výmysel, ktorý chce vytlačiť klasické knihy. Tieto obavy sa nenaplnili, lebo ambíciou e-kníh nikdy nebolo papierové knihy zrušiť, len doplniť. V poslednej dobe sa stretávam s dvoma typmi ľudí. Jedni hovoria, že potrebujú cítiť vôňu a dotyk papiera a knihu fyzicky držať v ruke. Pre druhú skupinu, do ktorej patrím aj ja, je kľúčový samotný obsah knihy bez ohľadu na formu.

 

Žijeme „online“ viac než kedykoľvek predtým a dokážeme takto nájsť mnohé informácie takmer hneď. Je kniha ako zdroj informácií pre súčasnú generáciu mladých ľudí ešte zaujímavá?

Neviem, či ešte žijeme v dobe, v ktorej keď sa niečo chceme dozvedieť alebo naučiť, siahneme po knihe. Ale nebrala by som to tragicky, práve naopak. Veď v oblasti vedy, technológií či medicíny ide vývoj tak rýchlo, že kniha je už po pár mesiacoch neaktuálna. V knižnej forme sú obľúbené skôr populárno-náučné tituly a príručky pre osobnostný rozvoj.

 

 

Ideálne je, ak má dieťa vo svojom okolí ľudí, ktorí radi čítajú

Blíži sa čas Vianoc a mnohí z nás radi siahneme po knižnom darčeku. Prídeme do kníhkupectva, kde na nás čaká množstvo titulov. Ako vybrať správnu knihu?

Paradoxne, najmenej kníh dostávame my, knihomoli – lebo naše okolie sa nám bojí vybrať niečo, čo sme už možno čítali. Odo mňa si teda ľudia tiež skôr pýtajú rady. Vtedy ma zaujíma, čo dobré naposledy čítala osoba, ktorú ideme obdarovať.

 

Osobitnou kategóriou je detská literatúra. Často na prvý pohľad osloví peknými ilustráciami. Ako vybrať knihu pre dieťa tak, aby sme našli i hodnotný obsah?

Detská literatúra zažíva obrovský boom a vybrať sa dá pre úplne všetky vekové aj čitateľské kategórie. Čitateľská fáza je možno ešte dôležitejšia než vek. Šiestak môže čítať 300-stranové knihy, ale jeho rovnako starý kamarát môže byť ešte len začínajúci čitateľ, ktorému vyhovujú skôr krátke texty s množstvom ilustrácií. Osobitnou kategóriou sú deti, ktoré nemajú k čítaniu pozitívny prístup a cieľom je ich skôr priviesť k čítaniu ako takému. Ideálne je, ak má dieťa vo svojom okolí ľudí, ktorí radi čítajú (podobne ako sú najlepšími učiteľmi viery rodičia, ktorí to sami autenticky žijú).

Keď sa raz rozčítajú, problémom je skôr nedostatok kníh. Ale jasné, aj ja chcem vybrať čo najlepšie.

Mojim krstniatkam najradšej knihy kupujem osobne, aby som si ich mohla aj ohmatať, prelistovať, ako na mňa pôsobia. Potom už intuitívne vyberám, čo by sa im mohlo páčiť, podľa toho, či majú zrovna obdobie zvieratiek, hasičov alebo záhradky. Vynikajúcu prácu v tomto smere robí Krajina čitateľov, ktorá pomáha vyberať tie najlepšie knihy rodičom aj učiteľom. Ak by som mala poradiť jedno miesto, odkiaľ brať knižné tipy pre najmenších, sú to práve oni.

 

Mnohokrát sa stane, že my sme tými obdarovanými. Alebo si kúpime „nesprávnu“ knihu a nedočítanú ju odložíme na policu. Kam ju môžeme „posunúť“?

Tých možností je veľa. Ak ide o knihy, ktoré ešte majú šancu zaujať, riešením sú antikvariáty, knižné bazáre (napr. na Facebooku), knižné poličky a nemenované kníhkupectvo dokonca spúšťa výkup čítaných kníh, ktoré ďalej predáva. Knihy môžete tiež darovať do nemocníc, hospicov, domovov dôchodcov a podobne.

 

Ako to je s prečítanými knihami u teba? Nechávaš si ich alebo daruješ?

Keďže si kupujem len knihy, ktoré viem, že budem chcieť mať na poličke, väčšinou si ich nechávam, ale rada ich aj požičiavam ďalej, čo intenzívne využíva celá moja rodina a priatelia.