Kňazi hviezdia!
Hoci sa zdá, že povolanie duchovného nie je žiadnym lukratívnym džobom, spoločenské dianie posledných dní nás presviedča o opaku!
Je zaujímavé, že hľadanie najväčšieho Slováka sa stalo sitom, z ktorého vypadli v konečnom hodnotení tri osobnosti, ktorých život bol silne zviazaný s vierou a kňazským pôsobením.
Prvé miesto ako najlepší Slovák získal Milan Rastislav Štefánik. Tento syn evanjelického kňaza mal všetky predpoklady človeka s charakterom a víziou byť so svojimi vedomosťami, schopnosťami a osobnosťou darom pre ľudí okolo seba, predovšetkým pre svoj národ. Ako syn mnohopočetnej rodiny (jeho rodičom sa narodilo dvanásť detí, vychovali z nich ako preživších deväť), bol vynikajúcim študentom, zanieteným vedcom, svetobežníkom, letcom, diplomatom, politikom. Týmto všetkým sa stal vďaka svojej rodine a zázemiu a formácii, ktoré v nej dostal.
Druhé miesto patrí Ľudovítovi Štúrovi, ktorého osobnosť netreba osobitne predstavovať – všetci sme predsa chodili na hodiny slovenčiny. Čo však málokto vedel a vie, je fakt, že Štúr bol bratom evanjelického farára, čo predpokladá, že znovu rovnaké hodnoty, zázemie a formáciu dostal aj Ľudovít doma.
Hoci je to tretie miesto, predsa len je však umiestnenie Antona Srholca v porovnaní s historickým odstupom osobností prvých dvoch miest skvelé. Tento večne usmiaty a skromný katolícky kňaz napriek všetkému ťažkému, čím si prešiel, je vo večnosti len o čosi viac ako tri roky – no jeho dielo, osobnosť, myšlienky sú také silné, že dokázali ovplyvniť aj rozhodovanie ľudí v hlasovaní o tento vzácny post. Rovnako pochádzal z mnohopočetnej rodiny, túžil po kňazstve a vstúpil do rehole saleziánov. Neúspešný prechod cez rieku Morava s túžbou doštudovať napriek normalizácii poznačil jeho život nadlho, ale napriek tomu sa stal kňazom po dokončení štúdia v Taliansku, odkiaľ sa dobrovoľne vrátil domov. Koľko dobra don Tonko urobil už len pri osobných stretnutiach až po prácu s bezdomovcami, by bolo na knihu…
A tak teraz, uprostred hystérie útokov na kňazov a biskupov, nám svietia tieto tri mená ako jasný dôkaz, že skvelo žitá viera a kňazský život pozitívne poznamenávajú nielen blízke okolie (rodinu, deti, súrodencov), ale aj tých, ktorí s nimi prichádzali do styku, a tiež nás, ktorí sa s odstupom času dívame na ich život, prácu a službu.
Preto sa modlime za skvelých, dobrých, svätých kňazov – a podporujme každého z nich! Ktovie, možno aj vďaka nášmu postoju raz o pár rokov znovu vzíde hviezda na spoločenskom nebi z radov kňazov. Aj keď už dnes by si mnohí z tých našich zaslúžili ocenenie už tu na zemi. To v nebi im pri vernosti Bohu, Matke kňazov a poslaniu byť blízko svojmu stádu určite bude udelené!