Kňaz Valentín Harničár: Verím, že Jubilejný rok bude pre mladých ľudí príležitosťou upevniť svoj vzťah s Bohom

Počas Jubilejného roka 2025 myslí Cirkev aj na mladých ľudí. Priestor na stretnutie so svojimi rovesníkmi a pápežom Františkom dostanú mladí na prelome júla a augusta v Ríme. Bohatý duchovný program sa však mladým ponúka v rôznych arcidiecézach aj na Slovensku. S kňazom Valentínom Harničárom, ktorý momentálne pôsobí v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, sme sa rozprávali o tom, ako konkrétne prežívajú mladí v tejto farnosti Jubilejný rok.

Otec Valentín, čo očakávate od Jubilejného roka 2025?

Očakávam, že sa stane pre všetkých ľudí dobrej vôle skutočným časom milosti, zmierenia a nájdenia strateného pokoja. Časom, počas ktorého sa nám podarí prehĺbiť vzťahy s Bohom, s blížnymi aj so sebou samým.

Jubilejný rok je pripomienkou toho, čo by sme mali robiť vždy, každý rok, dokonca každý deň – byť hľadajúcim, byť pútnikom na ceste za Kristom. Verím, že odpovieme na pozvanie vyrovnať „dlhy“, ktoré sme si vo svojom bežnom aj duchovnom živote nazbierali – dlhy časové, modlitebné i vzťahové. Zároveň verím, že to bude rok novej nádeje, prehĺbenia viery a objavenia krásy života s Bohom.

Jubilejný rok nesie názov Pútnici nádeje. Putovanie nás samo o sebe vyzýva, aby sme sa vydali na cestu. Čo konkrétne to môže znamenať pre nás veriacich?

Putovanie je nádherný obraz života veriaceho človeka. Každý kresťan má byť pútnikom, ktorý je neustále na ceste a má pred očami cieľ – večné spoločenstvo s Bohom. Tento cieľ cesty symbolizujú jubilejné brány, ktoré sú práve v Ríme. No aby sme dosiahli svoj cieľ, nemusíme nutne všetci fyzicky putovať do Ríma, hoci Jubilejný rok vytvára vhodnú príležitosť aj na to.

Každý z nás je však pozvaný nanovo sa vydať na cestu obrátenia, zmierenia, hľadania pravdy a nového stretnutia s Bohom. Jubilejné brány v Ríme sú symbolom, no skutočná brána nádeje sa otvára v srdci každého pútnika, ktorý sa otvorí pre Božiu milosť.

Myslíte si, že dnešný mladý človek má v sebe ochotu ísť, napredovať, dosiahnuť nejaký cieľ, alebo je skôr statický a nečinný?

Žijeme v dobe konzumizmu, pohodlnosti a rýchlych riešení, kde sa všetko dá vybaviť jedným klikom, bez čakania a námahy. Nemáme radi, keď nás niečo vyťahuje z našej komfortnej zóny. Aj dnešní mladí ľudia vyrastajú v prostredí, ktoré ich prirodzene formuje k jednoduchým riešeniam a rýchlym výsledkom. Ak sa niečo nedarí ihneď, často to vzdajú a hľadajú ľahšiu cestu. Kultúra dneška učí vyhýbať sa nepohodliu, bolesti či konfrontácii s vlastnými slabosťami. Napriek tomu, a možno práve preto, však v mladých vnímam obrovskú túžbu po niečom, čo dá ich životu skutočný zmysel.

Aké túžby v mladých vidíte?

Túžia po dobrodružstve, po autentickosti, po niečom hlbšom, čo sa nedá kúpiť, preklikať ani naprogramovať. Túžia po tom, aby ich život stál za to. Chcú objaviť, že existuje niečo, prečo sa oplatí obetovať pohodlie a riskovať. Potrebujú však správnu motiváciu a predovšetkým žijúce vzory, ktoré im ukážu, že kráčať za skutočnými hodnotami síce nie je ľahké, ale je to cesta, ktorá prináša vnútornú radosť a hlboké naplnenie. Ak sa stretnú s autentickým svedectvom viery, odvahou a službou iným, vedia sa pre také hodnoty nadchnúť a dokážu prekročiť aj vlastnú komfortnú zónu. Vtedy sa z konzumentov stávajú tvorcovia, z divákov pútnici a z rojkov angažovaní mladí ľudia.

MLADÍ ĽUDIA SÚ CITLIVÍ NA DUCHOVNO, ČASTO VŠAK HĽADAJÚ ODPOVEDE NA NESPRÁVNOM MIESTE

Aké najväčšie nástrahy dnešného moderného sveta číhajú na mladého človeka?

Niektorí sociológovia popisujú dnešnú dobu ako „tekutú“, ako dobu nestálu, rýchlo sa meniacu, v ktorej sa hodnoty rozplývajú, hranice sa stierajú a objektívna pravda sa relativizuje. Mladí sa ocitajú v obrovskej pluralite názorov, ktorá im namiesto slobody často prináša zmätok. Morálka sa riedi, tradičné hodnoty sa zosmiešňujú a na každom kroku sa na zložité otázky ponúkajú rýchle, povrchné riešenia.

Globalizácia síce spája svet, no zároveň podporuje aj individualizmus, v ktorom sa každý stará len sám o seba. Nehovoriac o mnohých moderných ideológiách, ktoré sa ponúkajú na striebornom podnose ako niečo nevyhnutné a pokrokové. Práve preto je pre mladých ľudí čoraz ťažšie nájsť pevný bod, o ktorý by sa mohli oprieť. A toto je úlohou Cirkvi, ukázať im ho. Ukázať im, že skutočným oporným bodom života je viera v Boha.

Majú dnešní mladí potenciál na to, aby bol tento svet lepší?

Určite áno. Každá doba popisuje svoju mládež ako skazenú, ale sú to práve mladí ľudia, ktorí svojím pohľadom do diaľky posúvajú spoločnosť vpred. Mladí sú totiž nositeľmi novej energie a sviežej perspektívy. Otázkou teda podľa mňa ani tak nie je to, či majú potenciál, otázkou skôr je, aké hodnoty prijmú za svoje a budú presadzovať. Ak sa necháme zviesť len povrchnými, súčasnými trendmi, môžeme sa stať obeťami vlastnej doby. Na druhej strane, ak budeme stavať na pravde, láske, službe a úcte k životu, staneme sa skutočnými tvorcami lepšieho sveta.

Dnes sa mnoho hovorí o tom, že mladí ľudia odchádzajú z kostolov a nestarajú sa o rast svojej viery. Máte takúto skúsenosť aj vy vo vašej farnosti?

Mladosť je zložitým obdobím v živote človeka. Je to obdobie, počas ktorého sa človek prirodzene pýta, prečo vlastne veriť, či je viera ešte relevantná a či mu má Cirkev vôbec čo ponúknuť. Áno, niektorí sa od Cirkvi na čas vzdialia a niektorí odídu. No ich odchod nie je vždy definitívny.

V skutočnosti sú mladí ľudia veľmi citliví na duchovno, často však hľadajú odpovede na nesprávnom mieste. Majú duchovný hlad, no občas ho skúšajú nasýtiť inde, často v alternatívnych duchovných prúdoch. Neraz sa ocitnú zamotaní v chaose rôznych filozofií a názorov, ktoré sa im na prvý pohľad zdajú atraktívne, no z dlhodobého hľadiska zanechávajú človeka ešte prázdnejšieho.

Kde môže človek hľadať správne riešenie tohto problému? 

Ak natrafí na spoločenstvo, kde sa cíti prijatý so svojimi otázkami a pochybnosťami, je veľká šanca, že sa doň vráti a zostane. Mladý človek môže objaviť duchovný domov vo farnosti, ktorá dokáže ponúknuť autentické spoločenstvo, kde sa o viere nielen rozpráva, ale kde sa viera žije. Dôležité je, aby sme nečakali na mladých s výčitkou, prečo už nechodia, ale aby sme ich aktívne hľadali tam, kde sú – v online priestore, na školách, na akciách, ktoré ich zaujímajú. Mladí neodchádzajú preto, že by nemali túžbu po viere, odchádzajú preto, lebo niekedy nevidia dôvod, prečo by tá túžba mala byť naplnená práve v Cirkvi. Našou úlohou je im ten dôvod ukázať nielen slovami, ale aj svojím životom, prijatím, otvorenosťou a radosťou z viery.

MLADÍ POTREBUJÚ VIDIEŤ, ŽE KOSTOL NIE JE MÚZEUM DOKONALÝCH SVÄTCOV

Ako by sme ich mohli my veriaci pritiahnuť späť do chrámov?

Otvorenosťou a prijatím. Mladí dnes nepotrebujú moralizovanie, hľadajú autentických ľudí s autentickou vierou. Potrebujú vidieť, že kostol nie je múzeum dokonalých svätcov, ale živé spoločenstvo, kde môžu prísť takí, akí sú, so svojimi otázkami, pochybnosťami, hnevom, zraneniami aj zlyhaniami. Ak mladý človek zažije, že je v spoločenstve prijatý, stane sa pre neho tento priestor bezpečným miestom, kde môže slobodne rásť vo viere.

Majú mladí ľudia aj napriek ťažkostiam života nádej na lepší zajtrajšok?

Nádej pramení zo vzťahu, predovšetkým zo vzťahu so sebou samým, s druhými ľuďmi a napokon s Bohom. Mladý človek, ktorý si uvedomí svoju hodnotu, začne vnímať, že jeho život má cenu, že nie je len produktom náhodných okolností. Táto nádej sa rodí tam, kde sa cíti milovaný, prijatý a pochopený.

V dnešnej dobe je však veľa mladých, ktorí sa cítia opustení, nepochopení a nenaplnení. Svet ich zaplavuje ideálmi dokonalosti, úspechu a výkonu, no práve pod touto ťarchou často strácajú samých seba. Nádej sa im môže vrátiť práve vtedy, keď objavia, že sú hodnotní nie preto, čo dosiahli, ako vyzerajú, či koľko lajkov nazbierali, ale jednoducho preto, že sú, že sú milovaní bez podmienok. Prameňom takejto nádeje je jedine Kristus, ktorý sám prešiel temnotou utrpenia, opustenosti a smrti, aby otvoril cestu nového života. Jeho prítomnosť v živote človeka dáva silu aj tam, kde sa všetko zdá stratené. Kristus neponúka lacné riešenia, ale sľubuje, že bude kráčať vedľa nás aj v slzách, pochybnostiach a neúspechoch.

Aká je podľa vás úloha mladých ľudí v dnešnej Cirkvi?

Mladí sú nielen budúcnosťou, ale aj živou a nenahraditeľnou prítomnosťou Cirkvi. Bez nich by Cirkev stratila časť svojej dynamiky, tvorivosti a odvahy vykročiť novými cestami. Mladí prinášajú energiu, sviežosť a schopnosť vidieť veci inak, často bez zabehaných schém, s otvorenosťou, ktorá sa nebojí pýtať, spochybňovať a hľadať nové formy vyjadrenia viery.

Úlohou mladých je priniesť do Cirkvi nové podnety, nové otázky, nové pohľady na „staré“ pravdy. Mladí sú nositeľmi kreatívnej odvahy, majú schopnosť hľadať nové formy ako žiť a komunikovať svoju vieru v dnešnom svete. Vedia priniesť evanjelium na sociálne siete, do umenia, do hudby či do verejného priestoru. Preto je veľmi vzácne, že pápež František mladých počúva a vytvára priestor na dialóg. Jubileum mladých nebude len veľkým stretnutím mladých, ale najmä znakom toho, že mladí ľudia nie sú v Cirkvi navyše, ale sú jej srdcom a jej nádejou. Nielen preto, že sú mladí, ale preto, že práve v ich snoch a túžbach sa môže ukazovať Boží plán pre dnešný svet.

Jedným zo spôsobov zaangažovania sa v tomto milostivom roku je aj služba milosrdenstva. Chcú podľa vás mladí ľudia pomáhať druhým?

Určite áno, mladí ľudia majú v sebe prirodzenú túžbu robiť svet lepším. Je v nich hlboko zakorenený zmysel pre spravodlivosť a solidaritu, ktorý sa prejavuje najmä vtedy, keď sú konfrontovaní s konkrétnym ľudským utrpením. Skúsenosti z našej farnosti ukazujú, že keď mladí dostanú príležitosť pomôcť, či už ide o návštevy seniorov v domovoch dôchodcov, charitatívne zbierky, dobrovoľníctvo na podujatiach alebo konkrétnu pomoc núdznym, často ich to osloví hlbšie, než by sami čakali.

Práve tieto osobné skúsenosti ich formujú a pomáhajú im pochopiť, že služba nie je len povinnosť kresťana, ale dar, ktorý obohacuje obidve strany: toho, kto prijíma, aj toho, kto dáva. Mladí sú citliví na autentickosť, keď vidia, že služba nie je len formálna aktivita pre dobrý imidž, ale vychádza zo skutočnej lásky k blížnemu.

Akým spôsobom sa budete snažiť prežívať s vašimi mladými vo farnosti Jubilejný rok? Pripravujete pre nich nejaké špeciálne duchovné podujatia alebo obnovy?

Máme pre nich pripravené rôzne podujatia, väčšina z nich beží už dlhodobo. Sú to napríklad rôzne výlety, mládežnícke sväté omše, program pre mladých vo štvrtky, formácia pred birmovkou aj po nej, birmovanecké a mládežnícke duchovné obnovy.

Hneď po Veľkej noci sa chystáme aj na Púť tínedžerov do Ríma, počas ktorej bude svätorečený tínedžer, blahoslavený Carlo Acutis, a naši mladí budú mať možnosť putovať do Večného mesta, ako aj do mnohých iných krásnych miest, ako je Trieste, San Maríno, Assisi či Loreto. V závere cirkevného roka sa bude na území našej farnosti konať aj Arcidiecézne stretnutie mládeže Košickej arcidiecézy (ADSM). Verím, že Jubilejný rok bude pre mladých ľudí príležitosťou na upevnenie ich vzťahu s Bohom.

Foto: archív respondenta