Kňaz Róbert Neupauer: Sexualita dáva človeku možnosť zakúsiť predchuť neba

Ako na sexualitu nahliada Ján Pavol II., prečo je ľudské telo dôležité a o čom je vlastne Teológia tela? Aj na tieto otázky hľadáme odpovede s katolíckym kňazom, absolventom Pápežského inštitútu Jána Pavla II. pre štúdium manželstva a rodiny v Ríme a členom predsedníctva Akadémie Karola Wojtylu, Róbertom Neupauerom.

Ako na sex nahliada Teológia tela Jána Pavla II.?

Mnohí si myslia, že Teológia tela je o sexe. Vôbec nie. Hovorí o pláne Boha s ľudskou láskou. Vo vzájomnom vzťahu lásky medzi mužom a ženou ľudské telo zohráva kľúčovú úlohu. Veď práve vďaka telu sú muž a žena schopní vytvoriť hlboké spoločenstvo osôb. Telo pre Jána Pavla II. nie je niečo, ale niekto – telo, to je osoba. A osoba, to je jednota tela a duše.

V tomto kontexte nemôžeme hovoriť iba o sexe, ktorý je vlastne len činnosťou vykonávanou pohlavnými orgánmi, musíme hovoriť o sexualite, ktorá v sebe zahŕňa celú osobu – telo, city, jej duchovno-duševný a personálny rozmer. Ján Pavol II. vkladá sexualitu do kontextu osoby, do kontextu lásky a plodnosti, čiže do kontextu Božieho plánu.

 

Čo to znamená?

Vložiť sexualitu do kontextu osoby znamená vložiť ju do kontextu daru. Osoba je darom a preto aj sexualita nie je prostriedkom, nástrojom pre potešenie, ale darom. Človek – na rozdiel od iných živočíchov – prirodzene vkladá sexualitu do rozmeru vzťahu medzi osobami, spája sexualitu s láskou, vediac zároveň, že takto sa môže zrodiť nový život. Chcieť oddeliť sexualitu od osoby, čiže od lásky a plodnosti, znamená zaobchádzať s osobou ako s predmetom, čo je proti jej dôstojnosti.

A to je vlastne Boží plán s ľudskou láskou. Existuje teda pravda o ľudskej láske vpísaná do tela muža a ženy. Žiť podľa tejto pravdy znamená byť skutočne slobodným. Niekedy môžeme počuť tvrdenie: „Ja si so svojím telom môžem robiť čo chcem.“ Nie je to celkom pravda. Nie je jedno, čo človek robí so svojím telom a s telom druhej osoby.

 

Ako má teda človek zaobchádzať so svojím telom a s telom druhého?

Ako s darom, ktorý dostal v okamihu počatia. Prvý dar, ktorý nám bol od Boha zverený cez našich rodičov, je dar našej existencie, ktorá je bytostne spätá s telom. Človek existuje vo svojom tele a vďaka telu môže vyjadriť seba ako osobu. Rovnako má vnímať druhú osobu spolu s jej telom ako dar, ktorý mu bol zverený.

Prijať osobu ako dar znamená prijať spolu s darom aj ich Darcu. Preto keď sv. Ján Pavol II. uvažuje nad úlohou tela a Božím plánom vpísaným do tela osoby, neostáva len pri pozemskom šťastí. Ide ďalej. Ján Pavol II. hovorí, že vďaka daru sexuality sú muž a žena schopní tušiť a zakúsiť predchuť neba. Nie v zmysle telesnej rozkoše, ale v zmysle hlbokého, láskyplného a životodarného spoločenstva osôb. Konečným cieľom nášho života je spočinúť v spoločenstve osôb Najsvätejšej Trojice, keď bude Boh všetko vo všetkom. Tak je sexualita predzvesťou tejto plnosti života.

 

 

130 KATECHÉZ O ĽUDSKEJ LÁSKE

Dielo Teológia tela Jána Pavla II. v spoločnosti čoraz viac rezonuje. Väčšina z nás by však asi nevedela povedať, čím všetkým sa zaoberá. O čom je?

Teológia tela je pracovný názov 130 katechéz, ktoré sv. Ján Pavol II. predniesol v rokoch 1979 až 1984. Ich oficiálny názov znie: Katechézy o ľudskej láske v Božom pláne. Svätý pápež cez tieto katechézy ponúka odpoveď na otázky, prečo Boh stvoril človeka ako muža a ženu, a čo to znamená, že muž a žena sú stvorení na Boží obraz nielen ako jednotlivci, ale ako pár. Taktiež sa venuje otázke, čo spôsobil hriech v živote muža a ženy, a zároveň, čo znamená, že Ježiš vykúpil ľudské srdce.

Zaoberá sa ďalej čnosťou čistoty, pojednáva o vzkriesení tela a venuje sa aj povolaniu k panenstvu pre Božie kráľovstvo. Rozsiahla časť patrí sviatosti manželstva, a napokon sa pápež venuje aj téme plodnosti, ktorá je integrálnou súčasťou manželskej lásky.

V podstate by sme mohli povedať, že Teológia tela sa zaoberá celou teológiou a ponúka akýsi hermeneutický kľúč k čítaniu a chápaniu nielen celej teológie, ale našich životov.

 

Ktoré myšlienky diela Teológia tela by sme mohli považovať za najrevolučnejšie, čo sa týka vývoja pohľadu Cirkvi na intímny život manželov?

Myslím, že jednou z revolučných myšlienok Jána Pavla II. v Teológii tela je to, že telo nazýva sviatosťou, čiže viditeľným znamením toho, čo je neviditeľné, toho, čo je duchovné a božské. Ján Pavol II. hovorí, že telo bolo stvorené preto, aby „prenášalo do viditeľnej skutočnosti sveta tajomstvo ukryté od večnosti v Bohu, a tak bolo jeho znamením.“ Telo chápe ako znamenie Boha, v tomto kontexte hovorí o tele ako o „sviatosti“.

Jedným z kľúčových pojmov je pojem snubný význam tela. Ján Pavol II. ním chce povedať, že práve vďaka telu je človek schopný pochopiť, aké je jeho najväčšie povolanie na tejto zemi.

 

Aké?

Urobiť zo svojho života dar pre iných a tým urobiť vlastný život plodným. Dve špecifické cesty žitia tohto povolania sú manželstvo a život tých, ktorí sa rozhodli úplne zasvätiť sa službe Kristovi a Božiemu kráľovstvu, čiže kňazstvo a rehoľný život.

 

 

Čo vás motivovalo zaoberať sa týmto dielom v rámci štúdií a neskôr aj v rámci pastorácie?

S Teológiou tela som sa prvýkrát stretol ako päťročný kňaz počas mojich štúdií v Ríme – dosť neskoro, nie? (smiech) Toto dielo mi pomohlo odkryť krásu a hĺbku nielen manželstva a rodiny, ale aj môjho kňazského povolania. Pomohlo mi pomenovať základné ľudské skúsenosti a ich zmysel. Našiel som odpovede na viaceré dôležité otázky.

 

Aké napríklad?

Čo je to láska? Čo to znamená milovať? Čo znamená darovať seba? Aký význam v tom všetkom zohráva ľudské telo a sexualita? Uvedomil som si, ako práve sexualita odpovedá na najhlbšie otázky, ktoré si človek kladie – otázky o identite a povolaní každého z nás, a ako to súvisí s mojím darom celibátu.

Je celibát len otázkou cirkevnej disciplíny, alebo je aj niečím viac? Môžem aj ja ako kňaz prežívať lásku v snubnom rozmere a môže sa môj život stať plodným – ak áno, tak ako? Čo všetko o mojom kňazstve mi odhaľujú manželia? A ako ja ako kňaz môžem byť obohatením pre manželov?

 

V čom vidíte jej prínos v rámci pastorácie?

Ako kňaz chápem pastoráciu ako moju účasť na Ježišovej nadprirodzenej láske. Sv. Ján Pavol II. ju nazýva caritas pastoralis. Táto láska prúdi v srdci a tele kňaza vďaka sviatosti kňazstva. Zároveň prostredníctvom pastorácie sa táto láska spája s nadprirodzenou manželskou láskou, ktorú Ján Pavol II. nazýva caritas coniugalis. Ide o lásku, ktorú má Ježiš, Ženích, k Cirkvi, svojej neveste. Takto duchovní pastieri a manželia kráčajú spoločne.

Preto mi Teológia tela pomohla a stále pomáha hlbšie vnikať a vovádzať druhých do tajomstva lásky dobrého Pastiera a zároveň Ženícha. Mám skúsenosť, ako toto dielo premieňa pohľady na život u mnohých mladých, snúbencov, manželov, ale aj nás kňazov a zasvätených, a ako prispieva k prehĺbeniu viery a vzťahu s Bohom a blížnymi.

 

Originálne znenie diela Teológia tela môže byť pre laika zložitým čítaním. Existujú nejaké knihy či podcasty, ktoré ho približujú zrozumiteľnejšou formou?

Je pravdou, že katechézy Jána Pavla II. sú napísané zložitejším teologicko-filozofickým jazykom, napriek tomu mám skúsenosti, že sú čitateľné aj pre laikov. Odporúčam čítať ich postupne a pravidelne, katechézu po katechéze, najlepšie v spoločenstve alebo v menšej skupine, a rozprávať sa o prečítanom texte. Žasnem, ako práve laikov toto dielo fascinuje.

Čo sa iných publikácií týka, odporúčam knihu od Mary Healy: Muži a ženy jsou z ráje. Je to sprievodca Teológiou tela. Taktiež je známa kniha od Christofera Westa: Teológia tela pre začiatočníkov, alebo od Katrin Zeno: Telo zjavuje Boha. Za veľmi hodnotnú považujem publikáciu od dvojice renomovaných autorov Carl Anderson – José Granados: Povolaní milovať – vrelo odporúčam.

Ako výborný zdroj informácií môže poslúžiť aj webová stránka teologiatela.sk. Ponúka odkazy na rôzne články, blogy, videá či audio nahrávky.

 

 

BOŽÍ ZÁMER PRE SEXUALITU MANŽELOV

Mnohí kresťanskí manželia si kladú otázky ohľadom čistoty v manželstve. Pýtajú sa, aký je Boží zámer pre sexualitu manželov. Ako na tieto otázky odpovedá Ján Pavol II.?

Okrem už vyššie spomenutého sv. Ján Pavol II. hovorí o donum pietatis – dare posvätnej úcty, ktorú majú mať manželia k sebe navzájom. A to o to viac, keď „vstupujú“ na posvätnú pôdu, akým je srdce druhého človeka a dotýkajú sa jeho vnútra práve skrze telo. Telo je totiž bránou do duše osoby.

Dar posvätnej úcty či bázne pred osobou sa spája aj s tým, čo svätý pápež nazval úžasom nad darom druhej osoby.

 

Čo sa pod tým myslí?

Je to úžas nad dobrom, pravdou a krásou, ktoré sa zračia stojac zoči-voči druhej osobe. Úžas privádza k bázni a tá zas k daru posvätnej úcty. To všetko sú akési základné stavebné kamene, na ktorých sa buduje čnosť čistoty aj čnosť manželskej čistoty.

Táto čnosť pomáha premieňať žiadostivé túžby muža a ženy na túžby, ktoré neredukujú druhého na predmet žiadostivosti, ale potvrdzujú jeho veľkosť a dôstojnosť a dvíhajú ho až k samotnému nebu. Čnosť čistoty teda nie je potlačenie sexuálnej túžby, ale naopak, jej pozdvihnutie a spolu s ňou aj pozdvihnutie osoby. Akoby povedal Ján Pavol II., nie je to „nie“ povedané telu, ale hlboké „áno“; „áno“, z ktorého niekedy vyplýva slobodné „nie“.

 

S čím kresťanskí manželia v súčasnosti podľa vás najviac zápasia v oblasti manželskej čistoty?

V súčasnej kultúre sa na sexualitu a samotnú lásku medzi mužom a ženou zvykne hľadieť ako na obyčajnú biologickú potrebu. Ján Pavol II. hovorí, že tomu tak úplne nie je. Hoci je sexuálny pud jedným z najsilnejších pudov, práve preto, že je pudom osoby, nedeterminuje ľudské konanie tak, ako je tomu u iných živočíchov.

Kontext sexuality ako biologickej potreby sa zároveň mieša s kultúrnym fenoménom takzvanej „romantickej lásky“. Lásky založenej len na citoch. Obe tieto skutočnosti – sexualita ako potreba a romantická láska – sa javia ako také, ktoré unikajú vôli a rozumu, a teda navodzuje sa dojem, že človek stráca nad nimi kontrolu a musí im ponechať absolútne voľný priebeh.

 

 

V čom to napríklad môžeme pozorovať?

Tento fenomén sa premietol napríklad do voľných zväzkov či promiskuity, ktoré banalizujú ľudskú sexualitu na akúsi formu hry bez záväzkov, čo má nedozerné následky na životy mužov a žien vo forme rozličných zranení a sklamaní.

Zároveň to radikálne ovplyvňuje chápanie inštitúcie samotného manželstva ako jedinečného a celoživotného zväzku jedného muža a jednej ženy, ktorého cieľom okrem ich vzájomného harmonického nažívania je aj plodenie a výchova nového potomstva pre dobro spoločnosti a Cirkvi.

 

Dotýka sa to podľa vás aj kresťanov?

Myslím si, že všetky tieto skutočnosti môžu ovplyvniť aj pohľady samotných kresťanských manželov a viesť ich k vnímaniu manželstva ako miesta, kde sa manželia začnú vnímať ako dve nezávislé individuality, ktoré si majú naplniť svoje sexuálne, citové a iné potreby, a to za každú cenu, neraz bez ohľadu na pravé dobro druhej osoby.

Tomu všetkému napomáha voľný prístup k antikoncepcii, ktorá ochudobňuje, vyprázdňuje, ba niekedy až ničí manželskú lásku, pretože má tendenciu redukovať druhú osobu na predmet uspokojenia mojej potreby. Ján Pavol II. hovorí, že sexualita nie je potreba, ale dar. Osoba nie je potreba, ale dar.

 

V čom je podľa Teológie tela sex pre manželstvo obohacujúci?

Vďaka sviatosti manželstva sa sexualita pre manželov stáva miestom ich vzájomného posvätenia a kanálom milosti. Je priestorom, kde sa môžu manželia zjednotiť nielen medzi sebou navzájom, ale tým, že je ich manželská láska posvätená sviatosťou manželstva, má moc zjednotiť ich so samým Bohom. A telo je priestorom tohto tajomného zjednotenia osôb.

 

A za akých okolností môže byť sex pre manželov zničujúci?

Okolností môže byť viacero. Asi najväčším nebezpečím je, ak sa sex realizuje bez pravdivej lásky, akosi „odosobnene“, teda bez úmyslu úplne sa odovzdať druhej osobe a prijať ju ako dar. Je smutné a myslím si, že aj veľmi zraňujúce, ak sa chvíľa, ktorá má tak intímne zjednotiť manželov a posilniť ich vzájomnú lásku a jednotu, stane chvíľou, kedy jeden túto jednotu naruší, napríklad tým, že poníži toho druhého, alebo keď druhá osoba vníma, že je len prostriedkom uspokojenia sexuálnych túžob svojho manželského partnera, že nie je milovaná, ale skôr používaná.

 

 

TÉMA SEXUALITY (NE)PATRÍ DO KOSTOLA

Stretáte sa vo svojej pastoračnej praxi aj s mýtmi o sexe v manželstve? Aké odpovede na ne dáva Teológia tela Jana Pavla II.?

Skôr by som povedal, že napriek tomu, že Teológia tela je tu už vyše 40 rokov, téma významu sexuality je pre mnohých kresťanov, pre mnohých kresťanských manželov a rodičov tabu. Myslím si, že nie je málo tých, ktorí vnímajú tému sexuality ako nevhodnú, ako niečo, o čom sa radšej nebavme. Ako niečo, čo nepatrí do „kostola“ a k našej viere.

Paradox všetkého je to, že práve telo je pre kresťanskú vieru kľúčom k pochopeniu toho, kým je Boh a kým je človek. Napadajú mi tu slová z KKC: „Telo je oporný bod spásy – caro salutis est cardo. Veríme v Boha, ktorý je stvoriteľom tela; veríme v Slovo, ktoré sa stalo telom, aby vykúpilo telo; veríme vo vzkriesenie tela, ktorým sa zavŕši stvorenie a vykúpenie tela.“ (KKC 1015) Ján Pavol II. nás učí uvažovať o ľudskom tele ako o priestore, v ktorom sa konkretizuje naša viera a celé naše kresťanské povolanie, t.j. urobiť vieru činnou skrze láskou. To však nie je možné bez tela.

 

Hľadajú u vás manželia radu? Nestretáte sa z ich strany s rezervovaným postojom vzhľadom k tomu, že ste rímskokatolícky kňaz žijúci v celibáte?

Priatelím sa s mnohými manželskými pármi, ktoré keď zistili, že nemám problém uvažovať spolu s nimi nad veľkosťou daru, akým je ich vzájomná láska, daru, akým je sexualita, daru, akým je plodnosť, daru, akým je celibát pre mňa, otvorili sa na spoločné rozhovory, ktoré sú pre nás vždy veľkým obohatením.

Stále viac si uvedomujem, aké je krásne a zároveň náročné žiť pre manželov ich vzájomnú lásku podľa Božieho plánu. Podobne ako krásne a zároveň náročné je žiť pre nás kňazov dar celibátu.

Sme však pútnici na jednej Ceste, posilňovaní Pravdou a dvíhaní milosrdnou Láskou, ktorá sa rozhodla zjaviť a vykúpiť nás skrze dar tela. Preto vnímam aj teológiu tela ako proroctvo, ktoré nám sv. Ján Pavol II. zanechal, či ako ju nazval George Weigel, ako časovanú bombu, ktorá má vybuchnúť v treťom tisícročí a priniesť nový pohľad na Boha, kresťanskú vieru a naše životy.