Kňaz Juraj Sedláček: Kto môže za krízu otcov? Aj postoje žien

Cez svoje knihy, vlastné životné skúsenosti a mnohé stretnutia hovorí o otcovských ranách, bolesti a traumách. Rany síce odkrýva, ale ich nejatrí, naopak, ponúka pomoc, ktorou je Boh, spoločenstvo iných mužov i podpora okolia. Lebo každá rana sa môže stať „svätou ranou“ a každá ničiaca bolesťou, ktorá uzdravuje a buduje. Univerzitný kaplán doc. ThDr. Juraj Sedláček, PhD., DiS.

Ak by si mal odpovedať na úvod krátko: Prečo je dôležité, že existuje otec?

Otec je pilier, na ktorom môže dieťa vystavať svoj život. V dcérinom alebo synovom živote je osobou, ktorá ho miluje a obetuje sa preň. Otec ukazuje svojmu dieťaťu Božie otcovstvo cez svoj vlastný príklad.

 

Ak by si to mal rozšíriť, čo by si pridal?

Keď sa na to pozerám cez svoju dlhoročnú prax a službu, viem odpovedať najmä na to, čo sa deje, keď otec chýba alebo nie je prítomný. Je to rovnaké, ako v urgentnej medicíne, že pri vyšetrení pacienta si všímame príznaky, ktoré nie sú prítomné.

Zo svojej práce s vysokoškolákmi, so stredoškolákmi či s birmovancami – len čo sa otvoria a sú úprimní – zachytávam ich obrovskú túžbu po prijatí, pozornosti a akceptácii zo strany otca. Akoby vnútorne kričali: „Všímaj si ma! Maj ma rád! Oceň ma!“ Je to obrovský hlad.

 

MUŽ JE ZDROJOM SILY A ODOVZDÁVA POŽEHNANIE

Čo by mal otec odovzdať svojim deťom?

Jeho úloha je nezastupiteľná v dvoch oblastiach: je zdrojom mužskej sily a odovzdáva požehnanie, teda dáva dieťaťu pas do života. Otec nerozhoduje o tom, kam bude dieťa v živote „cestovať“, ale odovzdá mu cestovný pas, aby sa dieťa v živote niekam dostalo.

Dieťa potrebuje byť zo strany otca prijaté, lebo ak sa to nepodarí, dospievajúci začne hľadať prijatie niekde inde. Výsledkom je napríklad Nápravno-výchovný ústav Sučany pri Martine, kde sú mladiství odsúdení.

 

Čo odovzdáva deťom mama?

Poskytuje bezpečie a ako prvá formuje citový svet. Medzi tretím až piatym rokom života by mala prebehnúť separácia, kedy sa majú chlapci „odpojiť“ od mamy a začať sa identifikovať s ockom a mužským pohlavím.

Neskôr už nie je bezpečie také dôležité, dieťa potrebuje precítiť a zažiť prijatie. Ak ho nedostáva, v rodine je prítomné jeho volanie o pomoc.

 

Ako sa prejavuje?

Dieťa „kričí“ a skúša na seba upozorniť viacerými spôsobmi: únik do sveta počítačových hier, agresivita…

V knihe Odpojený muž píše autor P. Zimbardo, prečo dnešní mladí muži unikajú do sveta digitálnych technológií. Dôvodom je to, že vo virtuálnej realite existuje svet, kde mu nehrozí odmietnutie a neprijatie.

Mladý muž sa zaregistruje napríklad pod menom „frenky7“ a následne utrpí drvivú porážku vo virtuálnej hre. Nikto však nevie, kto je to „frenky7“, všetko ostáva anonymné a bez zodpovednosti. Nič mu tam nehrozí, žije vo svojom vnútornom svete a nič neriskuje. Túži po prijatí a hľadá ho v tomto priestore.

 

KAŽDÝ OTEC JE NAJSKÔR MUŽOM

Chýbajú dnes mužské vzory?

Pozrite sa, ako to vyzerá napríklad v našich školách, kde deti trávia podstatnú časť dňa. Prvý stupeň: samé ženy. Druhý stupeň: ženy a možno muž telocvikár a muž školník. Deti nemajú možnosť vidieť príklad muža, ktorý je stelesnením sily a autority. Mužská viera má byť ako viera stotníka: „Boh je silnejší ako ja!“ Muž čerpá od autority a sám je autorita.

Ak tento vzor chýba – prvý človek, ktorý má autoritu a s ktorým sa chlapec stretáva, je policajt, ktorý mu v uniforme dáva putá, lebo niečo vyviedol.

Nikdy však nehovorme izolovane o otcovstve, pretože nenahraditeľnú úlohu majú obaja rodičia. To všetko ovplyvňuje aj to, či sme boli očakávaní, prijatí. Zasahuje do toho to, aké detstvo mali tvoji rodičia, kto ich zranil. Všetko sa to kumuluje, ukladá a spája. A treba ísť ešte ďalej.

 

Čo tým myslíš?

Každý otec je najskôr mužom. Je potrebné, aby si muž odpovedal: „Ako som sa naučil byť mužom? Kto ma viedol? Kto ma formoval a ťahal v rozvíjaní svojho mužstva? Aké vzory som mal? Bol niekto, kto ma ponižoval a odsudzoval? Neprijal?“

A tu by som rád doplnil jednu vec, ktorá sa možno nebude niekomu páčiť, ale odvážim sa.

 

O čo ide?

Z môjho pozorovania na Slovensku si myslím, že za krízu otcovstva na Slovensku nemôžu len zlyhania otcov, ale môžu za to aj postoje žien.

 

V akom zmysle?

My muži vieme byť hrdinskí, aj obetaví, aj vieme zatnúť zuby, keď to je potrebné – ale sme konfrontovaní s tým, čo od nás očakávajú naše priateľky, ženy, manželky, matky – prípadne ďalšie ženy v našom živote. Prípadne čo od nás neočakávajú, teda čo si neprajú, aby sme robili. Čo nám dovolia alebo nedovolia urobiť.

Keď sa počas svetovej vojny nevrátili muži z vojny, museli ženy prevziať zabezpečovaciu aj výchovnú úlohu. Mamky a babky sa stali generálmi v rodine a muž sa nemohol rozvíjať vo svojom mužstve.

 

…

Rozhovor je úryvok z našej knihy KŇAZ JURAJ SEDLÁČEK: PRÍTOMNÝ OTEC JE DAROM, ktorá je aktuálne vo výpredaji v super cene so zľavou 50 percent.

 

 

Univerzitný kaplán doc. ThDr. Juraj Sedláček, PhD., DiS. sa v knižnom rozhovore ponára do náročných tém dneška, mužstva a otcovstva. Kňaz, ktorý rozumie mužskej duši citlivo odkrýva otcovské zranenia a traumy.