Keď predvianočný zhon nedáva zmysel a vnímame pravé posolstvo Vianoc – zbierka Darujme úsmev pomôže núdznym rodinám i študentom s konkrétnymi potrebami

Združenie exallievov a priateľov dona Bosca na Slovensku, ktoré je jednou zo zložiek saleziánskej rodiny, organizuje adventný sociálny projekt Darujme úsmev v tomto roku už po deviaty krát. Projekt ponúka pomoc konkrétnym rodinám, ktoré si darcovia môžu sami vybrať. Foriem pomoci je však viac, pomôcť sa dá aj študentom, ktorí majú problém zaplatiť náklady na štúdium.

Na naše otázky odpovedal Róbert Mruk, prezident združenia a autor myšlienky sociálneho projektu, Michal Nemček, sekretár združenia, Anna Baňasová, hlavná koordinátorka zbierky a tiež koordinátori v zberných mestách; Iveta Semanová z Prešova, Ondrej Kurbel zo Serede, Ján Slíž zo Žiliny a Michal Kľč z Piešťan.

 

Čo je cieľom zbierky Darujme úsmev v tomto roku?

Róbert: Hlavným cieľom projektu je každoročne priniesť úsmev deťom a núdznym rodinám, ktoré máme okolo seba a v posledných rokoch aj podpora vzdelávania mladých zo sociálne slabších pomerov. My, saleziánski odchovanci, cítime veľkú vďaku za všetko, čo sme dostali a túžime v rámci našich možnosti aj dávať.

 

 

Zbierka má dlhšiu históriu, prebieha už deviaty ročník. Ako vyzerali minulé ročníky zbierky a ako sa vyvíjala?

Róbert: Samotný projekt vznikol pred deviatimi rokmi a bol pôvodne zameraný na deti zo sociálne slabších rodín, pre ktoré sme pripravovali shoeboxy (krabice od topánok) s darčekmi. Táto časť projektu, ktorá je aktuálne na Slovensku populárna vďaka zbierkam pre seniorov, nás sprevádza počas všetkých deviatich ročníkov projektu, ale medzičasom sa k nej začali pridávať nové projekty, ktorými sme chceli reagovať na výzvy, ktoré stáli okolo nás. Môžeme spomenúť podporu pre irackých kresťanov, ktorí prišli na Slovensko, finančnú podporu rodín so zdravotne znevýhodnenými detičkami až po podporu slovenských saleziánskych misijných aktivít na Sibíri, v Ekvádore alebo zbierku pre chlapčenský sirotinec vo Ľvove na Ukrajine. Každým rokom sme časť vyzbieraných prostriedkov alokovali na podporu núdznych rodín na Slovensku, o ktorých nás informovali naši spolupracovníci zo Slovenskej katolíckej charity alebo členovia našej saleziánskej rodiny, vo forme nákupu konkrétnych potrieb pre konkrétne rodiny. Jedná sa väčšinou o základné veľké elektrospotrebiče, potraviny a drogériu, ale napríklad v minulom roku sme pre deti z sociálne slabšieho prostredia zabezpečovali nákup počítačov, aby sa mohli zúčastňovať vyučovania, ktoré sa počas pandémie presunulo do online prostredia.

 

Kto vlastne sú núdzni, ktorým sa v projekte pomáha? Odkiaľ o nich viete a vedia oni o pomoci, ktorú pre nich chystáte?

Anna: Pomáhame chudobným rodinám, opusteným dôchodcom, deťom z detských domovov a sociálne slabším skupinám ľudí, s ktorými sú v kontakte naši „tiperi“. Sú to pracovníčky katolíckych charít alebo členovia niektorej zo zložiek saleziánskej rodiny; saleziáni, sestry saleziánky, VDB, saleziáni spolupracovníci. Práve títo tiperi nám posielajú zoznam núdznych, ktorí potrebujú pomoc. Mnohí z nich o nej nevedia a je to pre nich veľmi pekné vianočné prekvapenie.

 

Prečo ste sa rozhodli tento rok, podobne ako vlani, zamerať čiastočne aj na pomoc práve študentom?

Róbert: Pandémia, ktorú sme zažili, nám ukázala, aké je dôležité, aby sa deťom dostalo kvalitného vzdelávania. Don Bosco svojim mladíkom menil život nielen tým, že im poskytol strechu nad hlavou, stal sa pre nich „otcom“, ale aj tým, že im odovzdal do rúk remeslo, menil ich životy. My chceme prispieť do výchovnej mozaiky mladých podporou práve tých, ktorí po vzdelaní túžia, ale kvôli ich pôvodu alebo sociálnemu statusu si kvalitné vzdelanie nevedia dovoliť.

 

 

Ako sa možno do zbierky zapojiť?

Michal N.: Do zbierky sa môžete zapojiť modlitbou, konkrétnou alebo finančnou pomocou. Na našej webstránke máme zoznam vecí, ktoré si môžete ako darcovia vybrať. Darované veci nemusia byť vždy nové, môžu byť aj používané, no veľmi zachovalé, ktoré môžu poslúžiť a pomôcť ďalším. Takisto môžete finančne prispieť aj na vzdelávanie sociálne slabších študentov, čo je tiež jedným z cieľov zbierky.

 

Ako prebieha zisťovanie, zbieranie a následné doručenie konkrétnych potrieb núdznym ľuďom?

Michal N.: Zbieranie prebieha prostredníctvom našej webovej stránky. Ľudia si tam nájdu konkrétnu rodinu alebo jednotlivca a ako v e-shope si pozrú, čo by potrebovali a keď ich niečo osloví, zaškrtnú si to a danú vec zabezpečia. Ak sa im ju nepodarí kúpiť, môžu nám poslať peniaze s týmto konkrétnym účelom a my danú vec zakúpime za nich.

Doručenie konkrétnych potrieb robíme v niektorých mestách cez SKCH, inde máme našich dobrovoľníkov exallievov, ktorí idú osobne do rodín odovzdať vyzbierané a nakúpené konkrétne potreby. Väčšina darov sa však ľuďom dostane tradične našou vianočnou dodávkou, ktorá obehne celé Slovensko.

Róbert: Doručenie veľkých elektrospotrebičov a shoeboxov prebieha koordinovane cez našu centrálu v Bratislave. Každoročne sa jedná o preplnenú dodávku, ktorá putuje z Bratislavy cez južné časti Slovenska – Fiľakovo, Rožňavu – ďalej Košice, Michalovce, Humenné – vracajúc sa cez Prešov, Spišskú Novú Ves, Poprad, Liptovský Mikuláš a Žilinu späť do Bratislavy. Počas ôsmych rokov sme si vytvorili itinerár, ktorý sa stáva rutinou a samotná „Tour de Slovaquie“ je cesta, ktorá trvá nepretržite niečo vyše 24 hodín, počas ktorých zvyčajne navštívime vyše dvadsať rodín, charít alebo centier našich spolupracovníkov. Lokality v odľahlejších regiónoch, ako napr. Kysuce a Oravu riešime cez kuriérov alebo našich miestnych spolupracovníkov. Z Bratislavy zvykneme odchádzať o druhej ráno, prvé rodiny navštevujeme už okolo šiestej a posledné zvyčajne okolo polnoci. Stretnúť počas jedného dňa množstvo rôznych ľudí, osudov, situácii je vyčerpávajúce, ale zároveň veľmi obohacujúce.

 

 

Ako reagujú adresáti pomoci, keď im dary pred Vianocami odovzdáte?

Róbert: Jedným z hlavných bodov nášho projektu je fyzický kontakt s obdarovanými. Cítime, že pre mnohých z týchto ľudí je rovnako dôležitý, ako materiálna pomoc, tak aj fakt, že na nich niekto myslí. Obdarovaní nevedia dopredu, že niekto z našich spolupracovníkov nám nahlásil ich potreby. Títo ľudia netušia, že niekto sa zamýšľa nad ich každodennými problémami. Zistenie, prostredníctvom projektu „Darujme úsmev“, že niekto na nich myslí a úplne neznámi ľudia sa im postarajú o spríjemnenie kvality života, vyvoláva v týchto ľuďoch vo väčšine prípadov vďaku, ktorú prejavia jednoduchým stiskom ruky, úsmevom (čo je jeden z cieľov), občas padne nejaká slza. Keď sa nás pýtajú, čím si pomoc zaslúžili alebo ako sa nám môžu odvďačiť, vkladáme im do rúk obrázok dona Bosca s dôvetkom, že keď oni budú raz môcť, nech pomáhajú iným… obrázok dona Bosca im zostáva po našej návšteve ako pripomienka na tento „záväzok“. Faktom je, že tí z nás, ktorí sa každoročne zúčastňujeme odovzdávania darov, sa vraciame z cesty po Slovensku s radosťou, cítime sa možno viac obdarovaní, ako samotní ľudia, ktorým sme dary roznášali. Zrazu predvianočný zhon nedáva zmysel a sústredíme sa lepšie na pravé posolstvo Vianoc.

 

Čo konkrétne môžu obsahovať „shoeboxy“, ktoré pre deti zbierate?

Anna: Shoebox, je „krabica od topánok“ plná prekvapenia. Je to vlastne vianočný darček, ktorý konkrétnemu dieťaťu darca pripraví a následne ho upresní vekom a pohlavím dieťaťa, pre ktoré je určený. Do krabice môže darca vložiť hračky, knižky, písacie potreby a všeličo iné. Na webovej stránke projektu je dostupný návod, ako taký shoebox pripraviť, či už pre chlapca alebo pre dievča. Dôležité je, aby bol obsah krabice vyvážený, teda nedarovať dieťaťu napríklad krabicu plnú sladkostí. A tiež nesmú byť darčeky zničené alebo príliš používané, aj tu sa treba riadiť zásadou: nedarovať niečo, čo by ani nás samých nepotešilo.

 

Vyzbierané financie poputujú študentom. Ako sa im chystáte pomôcť v štúdiu?

Michal N.: Takisto cez niekoľko overených ľudí, ktorí pracujú s mladými v rôznych strediskách, či už saleziánskych alebo charitných. Pomoc poputuje chlapcom i dievčatám, ktorých rodičia si nemôžu dovoliť platiť deťom náklady na cestu do neďalekej dediny alebo mesta, prípadne platiť internát alebo rôzne iné poplatky súvisiace so štúdiom.

 

 

Kam sa môžu konkrétne potreby pre ľudí priniesť alebo zaslať? 

Anna: Tento rok máme až päť zberných miest: Prešov, Žilina, Sereď, Piešťany a Bratislava. Veci je možné doniesť osobne, alebo zaslať poštou, či kuriérom. Každé zberné miesto má iné termíny pre osobné doručenie, preto je potrebné prečítať si informácie na našej stránke, kde nájdete aj presné adresy a kontakty na koordinátorov v konkrétnom meste.

 

 

Ako vyzerá priebeh projektu v zberných miestach v Seredi, Prešove, Piešťanoch a Žiline?

Ondrej: Naše zberné miesto funguje v rámci skautského domu. Momentálne dohadujeme detaily a časy zberu a zverejníme ich začiatkom decembra.

Iveta: Zbierka prebieha tento rok podobne ako po ostatné roky. Pred samotnou zbierkou boli oslovení ľudia so saleziánskej rodiny, ktorí nám posúvali kontakty na jednotlivé rodiny s ich  konkrétnymi potrebami. Po ukončení zbierky je naplánovaný s ďalšími dobrovoľníkmi exallievmi zber, balenie a odvoz darov. Reakcie obdarovaných rodín boli z predošlých rokov pozitívne. Zväčša úprimná radosť, prekvapenie, dojatie. Niečo podobné sa odohráva aj v srdciach ľudí, ktorí sa o dary postarali, balili aj rozvážali. Dúfame a veríme, že aj tento rok sa podarí potešiť obdarovaných.

Ján: Čo sa týka samotnej akcie Darujme úsmev, zatiaľ sme si dohodli základné veci ohľadom preberania darčekov a darovaných vecí. Teda kto to bude preberať a kedy. A samotná akcia sa u nás začne, až keď dorazia darované veci. Snažíme sa tiež propagovať projekt na sociálnych sieťach. Hlavne naše manželky sa v tom zvlášť angažujú. Ozvalo sa nám viac ľudí ako vlani, ktorí sú ochotní sa zapojiť a podporiť zbierku. Len čas ukáže, či to v skutočnosti tak aj bude. Dúfame, že sa nám podarí motivovať čo najviac ľudí, aby sa zapojili do podpory projektu. Tešíme sa na triedenie a pripravovanie darov na doručenie a odovzdávanie do rodín. Je to veľmi silný a radostný zážitok.

Michal K.: V Piešťanoch a okolí ľudia zatiaľ skôr preferujú  finančnú podporu. Je to jednoduchšie než priniesť dary a aj to sa počíta.

 

Prečo ste sa vy osobne rozhodli do zbierky zapojiť a koordinovať ju vo
vašom meste?

Ján: Rozhodli sme sa do zbierky zapojiť spoločne ako stredisko aj na podnet saleziána don Jozefa Sarneckého, ktorý nás trošku nakopol. Čo sa týka mňa osobne, zapájali sme sa s rodinou aj v predošlých rokoch, väčšinou finančnou podporou. Cítil som, že môžem pomôcť viac, keď sa priamo zapojím do tohto projektu, aj keď to asi bude stáť viac námahy. Je to aj príležitosť rozšíriť rady darcov v našom kraji a tým pádom aj podporiť a šíriť dobrú myšlienku tohto projektu. Učiť sa pomáhať, a uvedomovať si, že sú ľudia ktorí potrebujú našu pomoc a ktorí aj prostredníctvom nás budú mať požehnané a radostné Vianoce.

Michal K.: Projekt sa mi osobne veľmi páči, považujem ho za zmysluplný, inšpiratívny a dôležitý, preto som sa k nemu rád pripojil.

Ondrej: Do adventného projektu exallievov som sa zapájal už dlhšie. Páči sa mi jednoduchosť a ľudskosť projektu, ale aj jeho organizačné prevedenie, za ktorým je vidieť veľa úsilia a práce.

Nakoľko máme v rámci skautského zboru priestorové možnosti, pred dvomi rokmi sme si prvý krát povedali, že skúsime ponúknuť možnosť priniesť balíčky aj k nám v Seredi. Predsa len, nutnosť doviezť dary do Bratislavy môže byť pre niekoho problematické a ak už veziem na do Bratislavy balíčky od mojej rodiny, rád odveziem aj ďalšie. Je to len malá pomoc zbierke, ktorá svojou myšlienkou dáva predvianočnému obdobiu trochu iný rozmer.

 

Autorka: Simona Hrabošová