Kde sa vzal, tu sa vzal – pocit viny
My ľudia prechádzame počas svojho života rôznymi obdobiami. Lepšími, horšími, niekedy sme šťastní a vidíme všetko v pestrých farbách a inokedy sa len horko-ťažko dokážeme postaviť z postele a prežiť deň.
Autor: Lenka Vatrtová
Určite poznáte ten pocit, keď sa vám zdá, že vo všetkom zlyhávate a nedokážete kontrolovať svoje slabosti, tak opakovane upadáte do hriechu. Neviem ako vám, ale mne veľmi pomáha, ak sa idem počas náročnejšieho obdobia vyspovedať. Vyznám všetky hriechy, poprosím o odpustenie a vyjdem zo spovednice celá happy. (Naozaj si myslíte, že je to také jednoduché? Skutočná „zábava“ sa začína až potom.)
„Nie si dosť dobrá.“
„Boh ti aj tak neodpustil.“
„Hriešnica!“
„Toto si už fakt prehnala.“
„Pamätáš?“
Každý z nás určite dôverne pozná tieto otázky svedomia. Chcú nás znechutiť, odradiť od prežívania radosti, zviesť z cesty do Božieho kráľovstva. Donútiť nás, aby sme sa sústredili viac na naše zlyhania než na výhry. Nakoniec sa to skončí tak, že si prestaneme všímať malé víťazstvá, lebo v našej mysli svieti veľký červený nápis: JE TO MOJA VINA.
Naozaj si myslíte, že Boh nemá na práci iné veci ako pripomínať nám dennodenne naše previnenia? Pravda je taká, že akonáhle vyznáme svoje hriechy kňazovi v spovednici a poprosíme o odpustenie, Boh na ne zabudne (a určite nám ich nebude pripomínať).
Každá jedna myšlienka, ktorá nás núti cítiť sa zle kvôli minulosti, nepochádza od Boha, ale od Zlého. Takisto každý človek, ktorý nám vyčíta hriechy po tom, ako boli vyznané, oľutované a Bohom odpustené, koná ako nástroj v rukách diabla.
Musíme pamätať na to, že akýkoľvek hlas, ktorý nás odpútava od Ježiša Krista, je hlasom podvodníka. Napáda naše srdce, svedomie a myseľ. Diabol je veľký manipulátor a falošne nás obviňuje len kvôli tomu, aby otriasol našou vierou, ktorá má pevný základ v Bohu. „Aha, takže ty vravíš, že patríš Bohu? Tak prečo si vtedy a vtedy spravila toto a tamto? Všetci okolo teba vedia, ako si zhrešila. Nebuď hlúpa, ten tvoj Boh ťa po tomto fakt nemôže zachrániť.“
Ak sa ponoríme do diablových lží, dobrovoľne sa vzdávame svojho miesta v Božom kráľovstve. Je to, akoby sme odmietli vstupenku na koncert obľúbeného speváka len preto, že niekto, koho aj tak nemáme radi, ho neznáša.
Nevravím, že pocit viny sám osebe je zlý. Naše hriechy nás privádzajú pod kríž, kde sa ich zbavujeme a nechávame za sebou, v minulosti. Hlas Ducha Svätého, ktorý sa ozýva v podobe zlého svedomia, slúži na obnovenie nášho vzťahu s nebeským Otcom.
No v prípade, že za pocitom viny v našom živote stojí diabol, má na to svoje zlomyseľné a prefíkané dôvody. Núti nás pozerať a sústrediť sa na seba namiesto toho, aby sme obracali oči k nebu. Ak dovolíme Zlému, aby nám pripomínal vyznané, oľutované a odpustené hriechy, dovoľujeme mu spochybniť Božiu lásku a milosrdenstvo.
Počúvame diablov hlas ako pesničku, ktorú stokrát hrali v rádiu a my sa jej teraz nemôžeme zbaviť. „Bože, prečo sa stále cítim tak previnilo? Prečo si mi neodpustil? Prečo obraciaš moje slabosti proti mne?“
Ak ma prepadnú takéto myšlienky, vždy mám poruke dva citáty zo Svätého písma:
„Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti“ (1 Jn 1, 9).
„Tomu, kto tají svoje previnenia, povodí sa zle, kto sa však vyzná (z nich) a nechá (hriech), dosiahne milosrdenstvo“ (Prís 28, 13).
Boh má právo potrestať nás, aby nás priviedol späť na svoje chodníky, pretože je náš Otec a chce pre nás, Božie deti, len to najlepšie. No hneď, ako nám odpustí svojou milosťou, naše hriechy sú zabudnuté, zrušené, jednoducho – už viac neexistujú.
Americký kazateľ a misionár Paul Washer raz povedal, že Ježiš Kristus nevylial za nás svoju krv preto, aby prvé, čo uvidíme, keď vojdeme do jeho slávy, bola jeho zamračená tvár. Má pravdu. Hoci sme hriešnici, boli sme zachránení Jeho krvou. Tak sa vzchopme, bojujme proti nepriateľovi a pamätajme na Božie prisľúbenia. Ak nám diabol pripomína naše viny, ukážme mu rany po klincoch a kopiji, pretože smrť a všetky naše hriechy boli porazené víťazstvom kríža.