Kde dnes nájdeme levy, ktoré požierali kresťanov v Ríme?

Kde môžeme vidieť levy, s ktorými bojovali Boží muži a ženy?

Sväté písmo o levoch

V Biblii sú levy spomenuté asi stopäťdesiatkrát. Aj keď vo väčšine prípadov ide o obrazné a symbolické vyjadrenia, v niektorých kapitolách sa spomínajú skutočné levy. Už v Starom zákone môžeme čítať niekoľko príbehov o tom, ako Boží muži – Samson, Dávid či Banaiáš – zabili leva (porov. Sdc 14, 5-6; 1 Sam 17, 34-35 a 2 Sam 23, 20). Iní Boží muži pre svoju neposlušnosť padli za obeť levom (porov. 1 Kr 13, 23-24 a 2 Kr 17, 25). Prorok Daniel zas bol pre svoju vernosť uchránený pred zubami týchto šeliem (porov. Dan 14, 39).
Vo všetkých prípadoch išlo o leva perzského (Panthera leo persica), ktorý už v súčasnosti vo Svätej zemi nežije. V staroveku žil lev na území od Blízkeho východu a Grécka až po Palestínu, Sýriu, Mezopotámiu a severozápadnú Indiu. Toto zviera, ktoré v ľuďoch vždy vyvolávalo rešpekt a strach, je častým motívom v literatúre a umení Blízkeho východu. Levy vymizli z Palestíny pravdepodobne po roku 1300.

 

Levy a kresťania

Kresťania sa tiež stretali s týmto kráľom zvierat, no v omnoho tragickejšom kontexte. Nešlo už však o leva perzského, ale leva berberského (Panthera leo leo). Berberské levy boli rozšírené od Maroka cez Tunisko, Alžírsko až do Líbye a západných častí Egypta. Rimania ich radi nielen lovili, ale tiež odchytávali a prenášali do Ríma na boj v gladiátorských zápasoch i na popravy kresťanov v rímskom Koloseu.
Historické pramene udávajú, že napríklad cisár Iulius Caesar (100 – 44 pred Kristom) len počas jedného festivalu použil až štyristo berberských levov, šialenec Nero (37 – 68 po Kristovi) levom berberským hádzal do arén kresťanov zašitých v zvieracích kožiach pre zábavu rozbesneného rímskeho ľudu, ktorý sa tešil z krvi nevinných obetí. Heslo „kresťanov levom“ si za svoje zobrali aj ďalší z vládcov Rímskej ríše.
Prví kresťania sa až do začiatku štvrtého storočia často stávali potravou levov berberských, pričom pre „vylepšenie“ zábavy bolo divákom povolené hádzať do nich oštepy či kamene. V roku 240 po Kristovi len počas jedného predstavenia v Koloseu použili Rimania sedemdesiat berberských levov, tridsať slonov a dvadsať leopardov. Tieto krvavé praktiky zakázal až kresťanský cisár Flavius Honorius (384 – 423 po Kristovi). V roku 1749 vyhlásil pápež Benedikt XIV. Koloseum za posvätné miesto, v ktorom boli mučení prví kresťania, a zasvätil ho utrpeniu Krista.
Vo voľnej prírode sa levy berberské dnes už nenachádzajú. Posledného leva berberského žijúceho vo voľnej prírode zastrelili v Maroku v roku 1942. Práve tam dnes prebiehajú aktivity, ktoré sa snažia o návrat tohto kráľa zvierat, ale je to ťažká a náročná úloha. A tak sa posledným útočiskom tejto šelmy stali zoologické záhrady sveta. V ľudskej opatere je menej ako sto jedincov.

 

Levy v bojnickej zoo

Veľké mačkovité šelmy patria k najobľúbenejším chovancom zoologických záhrad po celom svete. Prvými zástupcami veľkých mačiek v bojnickej zoo bol pár levov Tarzan a Laura, ktorý v siedmom roku existencie zoo doviezli 2. júla 1962 z Poľska. Ich príchod bol v tom čase skutočnou senzáciou. Leví pár sa začal postupom času rozmnožovať, v roku 1965 umelo odchovali prvé levíča, ktoré dostalo meno Boris. Neskôr pribúdali ďalšie odchovy. Celkovo v rokoch 1965 – 1988 odchovali v zoo tridsať levíčat.
S výnimkou krátkodobého chovu leva ázijského (Panthera leo persica) v rokoch 2011 – 2012 chovali len krížence levov (hybridné levy). Dnes sa Národná zoo Bojnice venuje chovu v prírode vyhynutého leva berberského (Panthera leo leo). Jedným z najúspešnejších európskych chovateľov berberských levov je aj nemecká zoo Neuwied. Odtiaľ pochádza mladý samec Aslan, ktorý sa narodil 1. januára 2011. Na jeho prevoze sa podieľala ako partner projektu spoločnosť Bushman, transport Aslana trval dva dni. 1. júna 2013 Aslan „prekročil“ brány bojnickej zoo.
Prvý odchov mláďat leva berberského dosiahli v roku 2014, keď sa 30. decembra narodili Ramzes a Zara. Dnes v Národnej zoo Bojnice môžete vidieť dvoch samcov, Aslana a jeho syna Ramzesa, a dve samice, Ginu (matku Ramzesa) a Busettu.

 

SÚŤAŽ

V spolupráci s Bojnickou ZOO sme pre vás pripravili súťaž o darčekové tašky s vecnými cenami v hodnote 50 eur. Boli ste už v tejto ZOO? Ak nie, traja výhercovia budú mať príležitosť ju navštíviť. Cenu je totiž potrebné vyzdvihnúť si priamo v ZOO Bojnice.
Aj vaše deti majú radi zvieratká? Napíšte nám do komentára pod článkom, ktoré zviera ste ešte naživo nevideli a chceli by ste ho vidieť. Do súťaže sa môžete zapojiť do nedele – 8. 9. 2019. V pondelok vylosujeme troch z vás, ktorí získajú darčekovú tašku.

 

Snímka: ZOO Bojnice