Aké miesto má Mária a jej uctievanie v Katolíckej cirkvi?

Katechizmus. Hrubá kniha. Skôr nás odrádza, ako volá k čítaniu, a preto ju nechávame často niekde hlboko v knižnici. Je čas oprášiť ju a pozrieť sa na krásne pravdy, s ktorými nás chce (nielen) oboznámiť, ale dať aj dôvod za nimi ísť. Aby nám nielen dobre bolo, ale aby sme aj sväto žili.

Autor: Mária Kohutiarová, Zuzana Vandáková

Foto: freebibleimages.org

Aké miesto má Mária a jej uctievanie v Katolíckej cirkvi? Nezaberá miesto Pánu Bohu, nestačí nám on?

Mária je nám vzorom a príkladom vo svojom bezvýhradnom „áno“, vďaka ktorému sa Boží Syn stal človekom. Bola úplne otvorená pre Boha, pre pôsobenie Ducha Svätého.  Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí: „Čo Katolícka cirkev verí o Márii, zakladá sa na tom, čo verí o Kristovi.“ (KKC, § 487) Niekto sa môže pohoršiť nad tým, že Cirkev nazýva Máriu svojou Matkou. Ale nie je to pohoršujúce, práve naopak, pretože „Mária je skutočne Božou Matkou, keďže je Matkou večného Božieho Syna“ (KKC, § 509).

Mária je aj našou Matkou, lebo nám ju Ježiš daroval z kríža skrze apoštola Jána (Jn 19, 26 – 27). Elias Vella povedal: „Mária je jedným z najväčších darov, aké kedy ľudstvo od Ježiša dostalo. Ježiš nám dal úplne všetko, čo mal.“ Preto sa k nej môžeme utiekať a prosiť ju o ochranu. Mária neupriamuje pozornosť na seba, ale chce nás vziať za ruku a priviesť k Ježišovi.

 

TIP: Niekedy sa nám Boh zdá prísny, náročný a ďaleký, zvlášť vtedy, keď je nám ťažko. Nevieme si predstaviť, že by sme sa s ním mali zdieľať, keď ešte aj Ježiš nebol iba človekom, ale nosil v sebe rovnako božský život. Zdá sa nám, že mu mnohé veci šli „jednoduchšie“. No Mária je nám svojím príbehom blízka: ako dievča, manželka, mama, suseda, známa, príbuzná.

Mať Mamu v nebi je devíza, ktorá nemá obdoby, lebo najlepšie prosí u „hlavy rodiny“ za deti práve ona. Pri nej sme si celkom istí, že nám drží stranu. Ak Hammel spieva o učiteľke tanca, tak Mária je pre nás najlepšou lektorkou, ako žiť s Bohom – tu na zemi aj vo večnosti. Nebojme sa s ňou strácať čas a slovko!

 

 

Prečo je práve máj a október mesiacom Panny Márie?

Oddávna bol máj mariánskym mesiacom, hoci v ňom v liturgickom kalendári nemáme žiadny veľký mariánsky sviatok, nachádzame v ňom však dve nepovinné spomienky: Panny Márie Fatimskej (13. máj) a Panny Márie, Pomocnice kresťanov (24. máj). Májové pobožnosti obdarúvali odpustkami pápeži ako Pius VII., Gregor XVI. či Pius IX., ale vo svojich dokumentoch aj Lev XIII. či Pius XII. Október je venovaný obzvlášť modlitbe ruženca – keďže 7. októbra si Cirkev pripomína sviatok Panny Márie Ružencovej. Celý mesiac tak slúži na znovuobjavenie krásy modlitby ruženca.

Máj a október, v ktorých môžeme za obvyklých podmienok získať pri mariánskej úcte odpustky, však nie sú jedinými mesiacmi, počas ktorých by sme mali kráčať s Máriou, ale slúžia na špeciálne obnovenie našej horlivosti, ktorú možno počas roka neraz zanedbávame.

 

TIP: Všimli ste si, čím je výnimočný mesiac máj a október? Oba sú bohaté: máj na nádheru rozkvitnutej prírody a október na dary jesene. Preto sú oba úžasne trefné k špeciálnemu prežívaniu s Máriou, lebo jej život bol ako nádherná rozkvitnutá lúka, prinášajúca radosť, a zároveň bol plný ovocia, požehnania. Presne tak má vyzerať aj ten náš život: má byť príťažlivý krásou (tým, akí sme vo svojom srdci, najlepšie na obraz Boží) a obšťastňujúci ovocím (teda tým, čo prinášame pre iných). Preto berme oba mesiace ako jedinečnú príležitosť znovu sa učiť od Márie oba tieto aspekty života, ktoré sa Bohu veľmi páčia!

 

 

Aká je zdravá mariánska úcta a aké miesto v nej má modlitba ruženca?

Mnohí si mýlia (a neraz sa ho i obávajú) vzťah s Máriou a Pánom Bohom. Márii sa neklaniame – klaniame sa iba Bohu. Uctievame si ju však ako Ježišovu matku (KKC, § 971). Mária je tiež stvorená, ako každý jeden z nás, aj keď bola uchránená od dedičného hriechu. Cirkev pozná mariánske pútnické miesta, mariánske sviatky, piesne i modlitby nie preto, aby nimi zatienila miesto, ktoré patrí Bohu, ale aby ľuďom vo viere pomohla. „Tam, kde upadá viera v Božiu Matku, tam upadá aj viera v Božieho Syna a v Boha Otca,“ povedal Ludwig Feuerbach.

S mariánskou úctou úzko súvisí modlitba ruženca, ktorá je už stovky rokov veľmi obľúbenou a častou modlitbou katolíkov. Svätý Ján Pavol II. povedal: „Ruženec je moja najobľúbenejšia modlitba. Je to nádherná modlitba, nádherná vo svojej jednoduchosti a hĺbke. V skutočnosti si na pozadí slov Zdravas’, Mária premietame pred duchovným zrakom najdôležitejšie udalosti Ježišovho života.“ Ruženec má svoj počiatok v 12. storočí, keď sa ho začali modliť najmä cisterciánski a kartuziánski mnísi, neskôr ho šírili bratia dominikáni aj iné rády. Aj pápeži vždy odporúčali túto modlitbu. V štyroch ružencoch (radostný, bolestný, slávnostný a ruženec svetla) prechádzame s Máriou celým evanjeliom.

 

 

TIP: Ruženec nie je nudný ani nepotrebný, ani nie je vymedzený len pre babky! Ako ho teda správne brať? Ak je ruženec sprievodcom celým Máriiným životom, ktorý sa tak veľmi podobá tomu nášmu, potrebujeme sa od nej učiť prijímaniu rôznych nepredvídaných, adrenalínových situácií, cez ktoré Boh aj nás, rovnako ako Máriu, učí naplno mu dôverovať – a stávať sa svätými. Preto berme ruženec ako horúcu telefónnu linku, cez ktorú sa posúvaním zrniečok spájame s Mamou a pýtame sa: „Ako na to teraz, Mária? Môžeš mi pomôcť, poradiť, byť tu s nami?“

A verte, Mária si nenecháva svoje know-how pre seba – rovnako ako neostáva chladná voči prosbe o pomoc. Naučme sa modliť ruženec nielen cielene, podľa zadaní Cirkvi, ale aj spontánne podľa situácie: ak trpím, učím sa s Máriou dívať na Ježiša, ktorý nesie kríž… ak mám trápenie s výchovou, hľadám s Máriou svoje dieťa…