Katarína Šedivá: Ženy, nič si nevyčítajte a nepochybujte o sebe
S hudbou v ušiach, notebookom a kávou v ruke, zmierená s tým, že zostarne sama. Takto opisuje svoj nedávny život, no dnes už drží v náručí svojho modrookého syna. S autorkou Katarínou Šedivou sme sa rozprávali o tom, ako sa zmenili jej plány na single život, čomu ju učí manželstvo a ako si užíva rolu mamy napriek tomu, že nie je vždy jednoduchá.
Ste v manželstve pomerne krátko, no napriek tomu – čo sa vám zdá na manželstve najkrajšie?
To, že aj keď sa pohneváte alebo pohádate, stále „kopete“ za jeden tím. Máte domov, priestor, kde si vzájomne kryjete chrbát a lížete rany. Pamätám si, ako ma manžel prikryl dekou, keď som ležala na gauči a nebola zrovna atmosféra vzájomného súzvuku. A to je presne ono. Záleží nám jednému na druhom, nech sa deje čokoľvek.
A, naopak, čo je podľa vás na ňom najťažšie?
Obrusovanie hrán, umŕtvovanie vlastného egoizmu v prospech domácej pohody. To má najrôznejšie odtiene. Od prekonania únavy až cez bolesť, lebo malé bábätko v noci plakalo, ale aj tak treba pripraviť večeru či upratať. Až po hryzenie si do jazyka a prehliadanie malicherností, aby nevznikla zbytočná hádka. Všetci manželia a manželky mi dajú za pravdu, že je to mimoriadne ťažké, hlavne keď celú situáciu zhorší stres či únava.
Ako prekonávate hádky či nezhody?
Snažíme sa, aby hádky mali význam, slúžili na prečistenie vzduchu. Niekedy treba povedať veci na rovinu, aj keď je to nepríjemné. Keď sa však emócie rozpohybujú príliš, obaja vnímame, že to treba čím skôr zastaviť. Osvedčilo sa nám udobrovanie gestom. Napríklad jeden druhému prinesie kávu alebo ho chytí za ruku. Vtedy vieme, že je po hádke. Niekedy sú gestá lepšie ako slová, komunikujú jednoznačnejšie. Takisto chodíme pravidelne na spoveď, a keď sa dá, obnovujeme si manželské sľuby. Je veľmi dôležité stále sa znovu rozhodovať pre to isté. Milosť sviatostí funguje ako Red Bull, dostanete novú silu, novú nádej a vieru.
Aké boli vaše pocity, keď ste sa dozvedeli, že budete mamou?
To sa nedá opísať. Mali sme za sebou už jednu bolestnú skúsenosť s nevydareným tehotenstvom a niekoľko tehotenských testov, ktoré boli napriek snahe negatívne. S manželom sme boli minulý rok v novembri v Bazilike Santa Maria Maggiore prosiť o dieťatko. O rok v novembri prišiel na svet Šimon. Keď som zistila, že som tehotná, dlhú chvíľu som v manželovom objatí len plakala. On potom otvoril pätnásť ročný rum a začala sa naša súkromná oslava.
Spomenuli ste nevydarené tehotenstvo a niekoľko negatívnych tehotenských testov. S podobnými problémami sa trápi nejedno manželstvo. Čo vám pomohlo vyrovnať sa s tým a nestrácať nádej?
Nie je to téma, o ktorej sa ľahko hovorí… Hrôza spontánnych potratov tkvie v tom, že citovo ste vyprofilovaná už ako matka, ale vaša náruč zostáva prázdna. Tehotenské hormóny majú v prvom trimestri najvyššiu hladinu. Postarajú sa o to, že sa v žene zrodí materský inštinkt – chodí po detských obchodoch, vyberá dupačky a obzerá kočík. Keď sa potom dozvie, že bábätko predčasne zomrelo, je to naozaj nepredstaviteľná bolesť. Podržal ma najmä môj muž. Žena sa musí zbaviť iracionálnych pocitov viny.
Je Šimonko podľa vás vymodlený?
Bez pochyby. Niekoľko mesiacov vkuse sme sa s manželom modlili najrôznejšie novény k celej plejáde svätých. Manželovi sa moja nástojčivosť veľmi nepáčila, ale ja som potajomky ešte nechala slúžiť omše na najrôznejších miestach – vo Fatime, v Lurdoch, Jeruzaleme, reholiach. Za bábätko sa modlili aj naši seminaristi. Každý deň sme s manželom naše modlitby ukončili formulkou: „Panna Mária, daruj nám dieťatko.“ To mi totiž poradil jeden spovedník. Po niekoľkých mesiacoch som už modlitbový zápal strácala…
Ako by ste povzbudili manželov, ktorí roky čakajú na svoje vytúžené dieťa, a Boh ich túžbu nenaplnil?
Viem, že sú manželské páry, ktoré sa snažia o dieťatko oveľa dlhšie, ako sme sa snažili my. Chcem im vyjadriť svoju spoluúčasť na utrpení, viem, ako hrozne to bolí a aká vie byť myšlienka na želané tehotenstvo obsesívna a vzťah zaťažujúca. Chcela by som povzbudiť najmä ženy, aby si nič nevyčítali a zo srdca vyhnali každú pochybnosť o sebe alebo svojom manželstve. Takisto by som chcela manželskému páru poradiť, aby sa v čase najväčšieho zúfalstva pomodlili modlitbu chvál. Som si istá, že Boh takéto modlitby odmeňuje zvláštnym spôsobom.
Nehovorím, že všetci manželia budú požehnaní kŕdľom detí. Ale hovorím, že všetci manželia môžu byť šťastní a naplnení radosťou. Ak si však bábätko želáte skutočne z hĺbky srdca, ja by som s prosebnými modlitbami nikdy neprestávala. Vykonajte púť, vycestujte do Ríma alebo Svätej zeme, navštívte Fatimu alebo Lurdy. Vaše manželstvo to veľmi požehná, Boh si svoj spôsob a načasovanie už nájde.
CHCETE SI PREČÍTAŤ CELÝ ROZHOVOR?
Prečítali ste si úryvok z tlačeného vydania Slovo+ (marec 2023). Celý rozhovor nájdete v papierovej forme.
Dozvedeli by ste sa ešte:
- Prečo Katarína zmenila svoje plány na single život a čím si ju jej manžel získal
- Čo pre ňu znamená byť mamou a čo je na tejto role najdôležitejšie
- Prečo sú na seba ženy príliš sebakritické a čo by potrebovala počuť každá mama
Každý mesiac prinášame v tlačenom Slovo+ tie najkvalitnejšie články a najzaujímavejší obsah, ktorý si môžete vychutnať doma a s vôňou papiera v modernej grafike. Objednajte si tlačené predplatné Slovo+ domov, pomôžete nám zachovať projekt Slovo+ a dostanete navyše úplne zdarma marcový výtlačok do vašej schránky priamo z redakcie.