Katarína Giertlová: Írska Cirkev už dávno padla na kolená a myslím, že dodnes sa ešte pevne nepostavila na nohy

Náboženská kultúra Írska je v radikálnom prelome. Krajina už dávno nie je baštou katolíckych hodnôt a kostoly začínajú zívať prázdnotou. Ľahkú situáciu momentálne neprežívajú ani Slováci žijúci na tomto území. Jediný katolícky kňaz, otec Gašpar Habara, bol nedávno preradený späť na Slovensko. V Írsku momentálne Slováci nemajú žiadneho slovenského kňaza, ktorý by sa staral o ich duchovný život. Viac informácií o tejto situácii sme zisťovali u koordinátorky slovenskej kresťanskej komunity v Dubline, Kataríny Giertlovej (37).

Aká je história vašej slovenskej kresťanskej komunity?

Ja som do Írska prišla prvýkrát v roku 2006 a v tomto čase slovenská komunita nemala žiadneho kňaza. Prvá slovenská komunita v Írsku sa začala formovať v roku 2005 ako potreba mladých veriacich ľudí spoločne sa stretávať a modliť. Vtedy na štúdiá do Dublinu prišli traja slovenskí študenti z rehole dominikánov a rozbehli modlitbové stretnutia Lectio Divina. Až v roku 2007 do Dublinu prišiel otec Gašpar Habara, ktorý začal sláviť pravidelné sväté omše. Komunita postupne rástla a cítili sme, že chceme toho organizovať stále viac. No na to bol potrebný kňaz, ktorý by sa mohol tejto komunite Slovákov venovať viac, ako bolo v možnostiach otca Gašpara. Naše prosby a naliehania vypočuli otcovia biskupi a v roku 2011 sa podarilo do Dublinu etablovať otca Eugena Rybanského, ktorý komunite slúžil sedem rokov. Teraz je situácia naozaj neľahká. Najprv si komunita musela prejsť ťažkou skúškou pandémie, kedy sme sa nemohli vôbec stretávať a teraz, keď by sa komunita potrebovala opäť zjednotiť, nám zas chýba kňaz. Slovákom momentálne chýba pravidelné slávenie nedele a Sviatosti v ich rodnom jazyku, no najmä svätá spoveď. Odchodom kňaza sa tiež skončila možnosť pravidelných manželských príprav pre snúbencov.

Ako dlho môže táto situácia trvať?

To vôbec neviem odhadnúť. Modlíme sa za kňaza pre našu komunitu a sme v kontakte s otcom biskupom Haľkom, ktorý by nám určite rád pomohol, ak by to bolo v jeho silách. Vieme, že nie je ľahké nájsť kňaza, ktorý je ochotný slúžiť potrebám zahraničných Slovákov, no Pán Boh sa o nás vždy postaral a my veríme, že tak bude aj naďalej.

Ako ste boli spokojní s otcom Gašparom?

Otec Gašpar bol pre Írsko obrovským požehnaním. Tak úprimného, tvrdo pracujúceho, dobrosrdečného a vždy pozitívneho človeka je dnes už ťažko nájsť. Otec Gašpar sa rozdával pre Slovákov celý. Vždy nám slúžil na úkor svojho voľného času, hoci bol od Dublinu vzdialený 60 km. Hoci nebol nikdy poverený službou Slovákom, napriek tomu sa komunite venoval vždy, keď mohol. Rovnako spomíname aj na otca Eugena, ktorý sem priniesol mnoho nových nápadov, pohľadov a skúseností s pastoráciou v zahraničí. Bol veľkou oporou pre všetky vekové skupiny a pomocníkom i dôverníkom v akejkoľvek oblasti života.

ĽUDIA SA Z KOSTOLOV VYTRÁCAJÚ A TÝCH PÁR VYTRVALCOV POMALY VYMIERA

V akom stave je dnes írska Cirkev?

Írska Cirkev je momentálne v zložitej situácii. Pred pár rokmi padla na kolená a myslím, že dodnes sa ešte pevne nepostavila na nohy. Mnohí ľudia sa od Cirkvi odvrátili a tí, ktorí sa ku kresťanstvu hlásia, ho, žiaľ, nepraktizujú. V kostole vidíme mnoho rodín s deťmi, ale máloktorá rodina je írska. Všeobecná mienka je viac negatívna. Ľudia sa z kostolov vytrácajú a tých pár vytrvalcov pomaly vymiera. Vekový priemer navštevujúcich bohoslužby je vyšší. Z pohľadu laika sa skôr zdá, že biskupi sa snažia zachovať aspoň tento stav, hoc je akokoľvek zúfalý. Mnoho kostolov sa tu zatvára, pretože je ťažké ich financovať. V posledných rokoch bolo za biskupov vymenovaných niekoľko silných kňazov, ktorí chcú zmenu a neboja sa o tom hovoriť a v rámci svojich diecéz robiť Cirkev prístupnú a otvorenú ľuďom.

Majú mladí ľudia v tejto krajine záujem o duchovný život?

Mladí ľudia majú určite záujem, dokonca moja skúsenosť za posledné obdobie je, že nie len mladí, ale aj ľudia stredného veku práve počas posledných dvoch rokov objavili, že okolo nás nie je len tento materiálny, ale aj duchovný svet. Tu sa dá vidieť, že je to silná komunita mladých vo veku od pätnásť do tridsať rokov, ich počet je však stále malý. Dobrá správa však je, že v spolupráci so zanietenými kňazmi a vyššie spomenutými novými biskupmi je to silná generácia, ktorá môže urobiť veľa dobrej evanjelizácie.

Koľko členov má momentálne slovenská kresťanská komunita?

Keď rátam ľudí, ktorí sa aktívne zapájajú do diania života komunity, tak by som povedala, že okolo 70 ľudí. Ekonomická situácia prinútila mnohé rodiny vrátiť sa na Slovensko alebo odísť do iných krajín. Takže sa to mení, ale stále z času na čas prichádzajú noví ľudia a vždy sa potešia, keď zistia, že tu funguje kresťanské spoločenstvo.

Sú veriaci vďační za túto komunitu?

Každý Slovák je nesmierne vďačný za možnosť prežívať svoju vieru v rodnom jazyku. Presvedčili sme sa o tom aj nedávno, keď sme po dlhšej prestávke mali možnosť stretnúť sa ako komunita na slovenskej omši v Carlow. Bolo veľmi povzbudzujúce počuť z akej diaľky, z akých rôznych kútov Írska boli ľudia ochotní na ňu docestovať. Mnohí využili možnosť vyspovedať sa a pookriali pri slovenských piesňach, ktoré spieval náš zbor.

FUNGOVAŤ BEZ KŇAZA JE VEĽMI NÁROČNÉ, NO NEVZDÁVAME SA NÁDEJE

Čo všetko im v rámci vašej pastorácie ponúkate?

Pokiaľ bol v Írsku slovenský kňaz, tak komunita žila veľmi bohatým životom. Samozrejmosťou bola nedeľná slovenská svätá omša a po nej bolo agapé. V Dubline fungoval vynikajúci spevácky zbor. Ďalej bola možnosť prijať všetky sviatosti v slovenskom jazyku a tiež absolvovať predmanželskú prípravu v zohratom tíme kňaz, psychológ a manželský pár. Komunita organizovala mnohé aktivity pre rodiny, stretká rodín, Deň detí, Mikuláša, rôzne divadelné predstavenia, pôstne a adventné duchovné obnovy, ktoré boli stvárnené hudobne aj divadelne. Jeden rok sa nám podarilo nacvičiť unikátnu tieňovú krížovú cestu. K obľúbeným patria aj futbalové podujatia, tanečné zábavy a minimálne raz v roku organizujeme zbierky na pomoc rodinám v núdzi či na podporu cirkevných aktivít. Veľmi obľúbené sa stali stretnutia rodín, kde chystáme samostatný program pre rodičov a pre deti. Raz ročne v júni sa organizuje deň pre deti, ktorý sa začína svätou omšou a pokračuje varením guláša a súťažením pre rodiny.

Aká situácia teraz nastane vo vašej komunite, keďže v nej nemáte slovenského kňaza?

Možnosť mať slovenského kňaza medzi nami sme vnímali ako milosť. Fungovať bez kňaza je veľmi náročné, lebo sa tak nemôžeme stretávať pri slávení svätej omše. Uvedomujeme si, že to nie je jednoduchá cesta, no nevzdávame sa nádeje. Mnohí členovia našej komunity si našli iné írske spoločenstvá, kde rozvíjajú svoj duchovný život, keďže u nás to bez kňaza nie je možné. Ale budeme sa aj naďalej snažiť vytvárať možnosti pre stretávania sa Slovákov, lebo aj pre naše deti je to nenahraditeľná skúsenosť. Je dôležité stretávať sa medzi sebou, udržiavať svoju kultúru, jazyk a hodnoty.

Tento projekt vznikol vďaka našim partnerom: