Juraj Vojtáš: Cítil som, že Boh ma volá k písaniu kníh pre mladých. Bol to skok viery a stále ním je

Hoci je vyštudovaný ekonóm, dnes sa naplno venuje písaniu kníh – žánru kresťanskej fantasy, ktorý je jeho srdcu blízky. Vo svojom živote prežíva aj saleziánske povolanie, spolu s manželkou Ivkou sa usiluje nielen svojim trom synom, ale aj ostatným mladým ukazovať milujúce srdce Boha Otca. Juraj Vojtáš (41) zo Žiliny.

Napísali ste fantasy pre mladých chlapcov Odvážne srdce a aktuálne pripravujete aj jej pokračovanie Kráľ bez trónu. Mali ste odmalička blízko ku knihám?

Odjakživa ma bavilo čítať foglarovky, mayovky, o Tarzanovi. Sme taká čitateľská rodina. Naše nedeľné poobedia vyzerali takto: s rodičmi a troma bratmi v obývačke každý čítal svoju knihu.

 

Pretrvala u vás čitateľská vášeň aj do dnešných dní?

Čítam veľmi rád, od dobrodružných kníh cez filozofické a teologické až po atlasy a encyklopédie. Paradoxne si na istý čas v lete prikážem čitateľský pokoj; to je také obdobie, keď si väčšina ľudí berie na dovolenku knihu, no ja všetky knihy nechám doma a nič nečítam. Je to taký blažený stav, keď na chvíľu prestanú v hlave víriť myšlienky a rozhostí sa v nej pokoj. (úsmev)

 

Ktoré tri knihy by ste zaradili na vrchol svojho čitateľského rebríčka?

Jednoznačne je u mňa na prvom mieste Biblia. Mám dobrú skúsenosť s ranným čítaním evanjelia pri raňajkách pre celú rodinu. Nasmeruje to náš pohľad Božím smerom. Je to nádherný zdroj pútavých príbehov, ktoré majú oproti ostatným knihám veľkú výhodu: sú pravdivé a dodnes živé. Keď som čítal o Abrahámovi, ako na staré kolená opustil pohodlie rodného mesta a vydal sa do neznáma, povzbudilo ma to opustiť ľudské istoty a ísť za Božím volaním a začať sa venovať písaniu na plný úväzok. Cítil som, že Boh ma volá k písaniu kníh pre mladých. Bol to skok viery a stále ním je.

Totiž, Abrahám putoval dlhé roky a veľakrát zablúdil, kým došiel do zasľúbenej zeme. Pevne verím, že Boh sa o mňa a moju rodinu postará. Už teraz mi daroval na cestu veľký dar, striedmosť. Aj pre moje deti je to veľký dar, môcť vyrastať v skromnosti. Večer sa s deťmi modlíme, aby nás Boh uchránil od každého eura, ktoré by nás malo pokaziť, a zároveň, nech nás ochráni od chudoby, ktorá by nám mohla ublížiť.

Okrem klasiky, ktorou je Pán prsteňov od J. R. R. Tolkiena, a Kroník Narnie C. S. Lewisa je mojou obľúbenou knihou Hraničiarov učeň. John Flanagan vo viac ako desiatich dieloch s citom rozpísal otcovský vzťah hraničiara Halta a jeho učňa, siroty Willa. Odporúčam všetkým mladým.

Potom je to Čaroles od Brandona Mulla. Autor v ňom rozohral veľkolepú ságu príbehu dobra a zla, odohrávajúcu sa v dnešnom svete, kde v chránených rezerváciách dodnes prežívajú čarovné tvory. Kniha je plná napätia a zvratov, sú tam umne vykreslené rôznorodé charakterové vlastnosti aj s následkami dobrých a zlých činov. Zakončenie je unikátne, ukazuje, že napriek moci zla ho vždy premôže odpustenie a milosrdenstvo.

Pre mladších čitateľov odporúčam sedem kníh Káju Maříka od F. Hája, je to idylický príbeh z Čiech zo začiatku dvadsiateho storočia. Príbeh opisuje čistú dušu mladého chlapca, ako pomaly dozrieva a konfrontuje sa so životom. Je to podnetné a inšpirujúce.

 

Ako ste sa dostali do sveta fantasy?

Fantasy žáner som objavil cez Tolkienovho Pána prsteňov. Bol som unesený nádherne napísaným príbehom. Tolkien to raz tak pekne vyjadril: „Je pekné vstúpiť do príbehu a prežiť ho, no na konci je potrebné z príbehu vykročiť späť do reálneho sveta, ideálne o niečo lepší, ako sme boli predtým.“ Toto sa mi páči na fantasy žánri: môžem vstúpiť do nového sveta, kde v jednotlivých udalostiach a postavách môžem hľadať symboliku a povzbudenie pre reálny život.

 

 

VEĽMI TÚŽIM PO TOM, ABY MLADÍ NA CELOM SVETE OBJAVILI, AKO ICH MÁ NEBESKÝ OTEC RÁD

Kde sú vaše pisateľské začiatky?

Saleziáni nás viedli k tomu, aby sme si večer spytovali svedomie. A tak som si už odmala písal denník a pokračujem v tom dodnes. Tam siahajú moje počiatky formulovania myšlienok a ich zapisovanie. Na večernú modlitbu sa teším celý deň, lebo viem, že si zhrniem celý deň. Získam nadhľad nad poslednou hodinou napätia pri ukladaní detí do postele. Spomeniem si na pekné okamihy, ktoré mi Boh dal prežiť.

Jednu sci-fi poviedku som napísal na základnej škole, učiteľke sa páčila a prečítala ju celej triede. Aj som sa hanbil, aj som bol rád. Na strednej škole sme mali napísať úvahu o nočnej prírode. Otvoril som svoju dušu a opísal, ako vidím pokojný zasnežený les v noci. Učiteľka bola dojatá. Myslím, že aj jej povzbudeniu vďačím za myšlienku písať príbehy. Po skončení vysokej školy som napísal zopár poviedok.

Jedna z mojich poviedok sa mi páčila viac ako ostatné a zatúžil som ju rozpísať viac. A potom sa to začalo, postavy v nej sa začali rozvíjať samy od seba. Bolo to krásne obdobie – sledovať, ako sa dej predo mnou sám odvíja. Stačilo sadnúť ku klávesnici a písať. Niekedy som na postavy až musel zavolať: „Hej, pomalšie, nestíham zapisovať.“ (smiech)

 

A prečo ste svoju tvorbu zamerali konkrétne na mladých ľudí?

S humorom hovorím, že hoci mám štyridsať, v duši som stále mladý chlapec túžiaci po dobrodružstve a kráse. A teda je pre mňa prirodzené písať pre mladých. Okrem toho, mám troch mladých synov a je to moje svedectvo pre nich, ako vidím svet, aké sú moje túžby a sny.

 

Ako by ste teda zhrnuli hlavné posolstvo svojich kníh?

Veľmi túžim po tom, aby mladí na celom svete objavili, ako ich má nebeský Otec rád. Že si ich vysníval, že ich nesie v dlani celý život a sprevádza ich vo všetkom, čo prežívajú. Že spolu s nimi trpí aj sa raduje, smeje sa aj plače. Aj počas tejto koronakrízy. Silno vnímam, že Boh v dnešných dňoch špeciálne nesie vo svojich rukách chorých a trpiacich nedostatkom a sprevádza ich v každom okamihu.

 

Aký je váš zámer pri písaní?

Mojím cieľom je, aby mladí našli odvahu prijať túto nežnú lásku Boha Otca do svojej duše. Preto som Odvážne srdce preložil aj do angličtiny, aby sa dostalo k čo najväčšiemu počtu mladých. Teraz hľadám spôsob, ako Odvážne srdce v angličtine spropagovať, lebo zatiaľ o ňom nevie mnoho ľudí. Väčšina kníh sa stala známymi až po autorovej smrti, aj keď dúfam, že to nebude môj prípad, učí ma to trpezlivosti. (úsmev) A dúfam, že sa mi časom podarí knihu preložiť do ďalších jazykov.

 

 

ČLOVEK JE EVOLUČNE NASTAVENÝ, ABY DOSIAHOL NAJVÄČŠIE USPOKOJENIE S NAJMENŠOU NÁMAHOU

Ako vnímate súčasnú náboženskú literatúru na Slovensku i v zahraničí? Možno aj v kontexte kresťanskej fantasy…

Som nadšený, koľko dobrých kníh sa píše a prekladá do slovenčiny. Som veľmi rád, že sa prekladajú tí najlepší kresťanskí autori z celého sveta. Výhoda malej krajiny, akou je Slovensko, je, že ak už niečo ideme preložiť, tak len overené veci, ktoré sa osvedčili. Páčia sa mi príbehy s dejom s biblickým námetom. Som rád, že ženské publikum si môže prečítať pútavé historické romány s romantickou zápletkou s kresťanskými hodnotami.

Čo sa týka kresťanskej fantasy na Slovensku, tá je odrazom osobného prežívania každého autora. A tak sú diela, ktoré mi učarili viac, iné ma oslovili menej.

 

Čo by ste odporučili rodičom alebo tým, ktorým je zverená výchova detí a mládeže, keď chcú viesť deti a mládež k čítaniu, ale nedarí sa im to? Máte nejaký overený recept?

Pre rodičov je to jednoduché: vypnite elektroniku a čítajte s deťmi odmalička knižky. A čítajte si aj sami, keď vás deti uvidia, budú to brať ako samozrejmosť. Vraj sa odporúča čítať aj deťom, ktoré si už vedia samy prečítať knihu. My si napríklad čítame pred spaním rôzne knihy na pokračovanie.

 

Prečo podľa vás deti prestávajú čítať?

Lebo majú naporúdzi silnejšie stimuly. Človek je evolučne nastavený, aby dosiahol najväčšie uspokojenie s najmenšou námahou. Preto máme tak radi sladké a preto tak radi sedíme pri blikajúcich displejoch. Nič nás to nestojí a príjemné podnety nás zaplavujú automaticky.

Vo výchove je preto podľa mňa nutné regulovať čas, ktorý mladí strávia v online svete, a zároveň ich vychovávať k správnemu používaniu digitálnych technológií. Napríklad tým, že im ukážeme, ako sa tvorí digitálny obsah. Keď poznáme, ako niečo funguje, nezíska si to nad nami nadvládu tak ľahko. Lebo väčšina vecí, na ktoré dnes hľadíme, sú ilúzie. Tie úžasné situácie z filmov a reklám nie je možné reálne zažiť. Ale my po nich túžime a berieme ich ako normu, na ktorú máme nárok.

Môžeme pomôcť zmeniť našich mladých prijímateľov na tvorcov digitálneho obsahu. Je veľký rozdiel, či niekto len pozerá videá, alebo či dokáže aj niečo zmysluplné natočiť. Je o tom pekná kniha, Krotitelia displejov, od Slávky Kubíkovej.

 

Máte konkrétny tip v súvislosti s tým, o čom ste hovorili?

Dobrým nápadom je zaobstarať mladým digitálnu čítačku. Ak si človek číta e-book na smartfóne, láka ho x ďalších možností a vyrušujú ho desiatky notifikácií. No ak človek číta knihu na čítačke, nič iné sa tam spustiť nedá, a teda človek ostane ľahšie sústredený na čítanie.

 

 

MLADÍ PODĽA MŇA TÚŽIA, ABY SME SI ICH VŠIMLI

Ste salezián spolupracovník. Vyrastali ste medzi saleziánmi?

Pochádzam z Košíc, kde som chodil odmalička k saleziánom. Najprv na tajné stretká ešte počas komunizmu, potom do oratória na košickej Kalvárii. Spolu s rodičmi mi saleziáni vštepili lásku k svätému životu, za čo som im dodnes vďačný.

 

Aká bola vaša cesta k tomuto saleziánskemu povolaniu?

Počas vysokoškolských štúdií som v Bratislave stretol svoju budúcu manželku. Kde inde ako na Miletičovej, na prípravných stretkách na misie na Ukrajine. Odporúčam každému stráviť nejaký čas v chudobnej krajine. Otvorí vám to oči, ako dobre sa máme na Slovensku a ako málo vecí potrebujeme.

Môj starší brat sa stal saleziánom kňazom a často sme ho navštevovali v komunite saleziánov. A keď sme sa presťahovali za pokojnejším životom do Žiliny, saleziáni nám prišli ako rodina, kde sme sa cítili ako doma. A tak sme vstúpili k saleziánom spolupracovníkom. Je to laické hnutie, ktoré sa snaží mladým sprostredkovať vieru.

 

Čím vás saleziánska charizma najviac oslovuje?

Je celá preniknutá nádejou a radosťou vzkrieseného Krista. Ráno si vždy nahlas poviem: „Chválim ťa, Ježiš, za dnešný krásny deň!“ Niekedy je to celkom výzva, keď sa človek zobudí so seknutým krkom a vonku prší. (smiech) Ale je povzbudivé uvedomiť si, že mňa osobne dnes Ježiš pozýva prežiť zmysluplný a radostný deň. Táto charizma stojí na troch pilieroch: rozum, viera a láskavosť. Je to veľmi dobrá kombinácia, asi sme už všetci zakúsili, ako rozpačito pôsobí viera bez rozumu a ako odpudzuje viera bez lásky.

 

Ako prežívate toto povolanie vo svojom každodennom živote?

Keď som skončil ekonomickú vysokú školu, mojím snom bolo urobiť hviezdnu kariéru. No po roku v konzultačnej firme a dvanásťhodinových pracovných šichtách som si uvedomil, že toto nie je to, čo chcem robiť. Odvtedy hľadám rovnováhu práce a osobného života. A zároveň som sa snažil robiť prácu, ktorá má hlbší zmysel, nielen vytvárať zisk pre akcionára. V dnešných časoch je to celkom výzva. (úsmev) V rámci hľadania tejto rovnováhy a zmysluplnosti som vystriedal niekoľko zamestnaní, až som začal pracovať na saleziánskej Strednej odbornej škole svätého Jozefa Robotníka v Žiline. Zopár rokov som učil ekonomické predmety a potom som sa staral o ekonomický chod školy. Tak som nepriamo pomáhal pri výchove mladých.

Potom v práci nastal pre mňa zlom. Napísal som Odvážne srdce a ľuďom sa to veľmi páčilo, pýtali sa na pokračovanie. A v srdci som zacítil túžbu venovať sa písaniu naplno. A tak som zariskoval, dal som výpoveď a už druhý rok sa naplno venujem písaniu dobrodružných príbehov pre mladých s kresťanskými hodnotami. Išiel som do finančnej neistoty s vierou, že Boh ma na tejto ceste požehná.

 

Pracujete aj s deťmi a mládežou?

Keď boli naše deti mladšie, spolu s manželku Ivkou sme viedli Átrium Dobrého Pastiera. Je to spôsob, ako deťom zážitkovou formou, cez rôzne scénky, priblížiť prežívanie viery. Bolo zaujímavé vidieť, ako deti na katechézy reagujú, aké rôzne veci ich oslovujú. Keď môj najstarší syn dosiahol desať rokov, založili sme v saleziánskom oratóriu stretko, kde sa stretávajú jeho rovesníci. Spolu sa modlíme, hráme a diskutujeme.

 

Čo podľa vás dnes deti a mládež najviac potrebujú, po čom majú najväčší hlad?

Mladí podľa mňa túžia, aby sme si ich všimli. Je pravda, že ak malému dieťaťu zapnete na mobile rozprávky, bude ticho. Ale ono túži po vašej pozornosti. Mladí túžia po našej úprimnosti, aby sme boli autentickí. A radi s nami trávia čas. Samé nepríjemné veci, ak si chce človek žiť pohodlne. (úsmev) Mladí nám pomáhajú byť autentickí a nesebeckí, sú pre nás veľkým darom. Deti nás učia žasnúť nad tými najobyčajnejšími vecami a mladí nám ukazujú, aké je krásne mať sny a ísť za nimi. V dospelosti je toľko vecí, ktoré nás ubíjajú. Rutina, sklamania, neúspechy. Je veľmi užitočné byť v kontakte s mladými, cez nich Boh oživuje v našom vnútri svoje sny o nás.

 

 

SILNO VNÍMAM, ŽE BOH MI FANDÍ A TEŠÍ SA ZO MŇA

Ako prežívate svoje otcovstvo v súvislosti s otcovstvom Boha Otca?

Ako prvé vnímam voči Bohu svoje synovstvo. Že som milovaným Božím dieťaťom, jeho vysnívaným miláčikom. Silno vnímam, že Boh mi fandí a teší sa zo mňa. V živote som prežil niektoré ťažké veci, s manželku Ivkou mám troch synov – Dominika, Františka a Gabriela. No Janko, Mária, Veronika a Terka nás už predišli do neba. Prvé tri ešte v brušku mamičky, Terezka odišla k nebeskému Otcovi sedem dní po narodení. V okamihoch smútku a tragédie je rozdiel, či ste presvedčený, že tá najmocnejšia bytosť vo vesmíre stojí proti vám a vy musíte proti nej bojovať, alebo je na vašej strane a pomáha vám.

Svoje otcovstvo, manželku Ivku a naše deti vnímam ako veľký dar. Keď vedľa vás spokojne spí vaše dieťa, je to raj na zemi. Ak po celom dni spolu za stolom večeriame, už tu sa začína večnosť. Milujúca rodina je raj na zemi a ja ho môžem tvoriť, aj keby sa ostatní členovia rodiny snažili o niečo iné.

 

Akým spôsobom môžeme plnohodnotnejšie prežívať to, že sme milovaní Bohom?

Stíšme sa, zastavme sa a vnímajme, čo nám Boh hovorí. On k nám neustále prehovára, len cez hluk povinností a zábavy ho nepočujeme. Ja jediný som ten, kto môže rozhodnúť, čo sa do môjho vnútra dostane a čo nie. Osvedčila sa mi častá svätá omša a spoveď, večerné spytovanie svedomia. Sú to nádherné chvíle, vytrhnú nás z každodennosti a dajú správny nadhľad.

Poďme do prírody. Cez krásu prírody nám Boh hovorí: „Pozri, túto nádheru som stvoril pre teba, pretože ťa veľmi milujem. A som veľmi rád, že si tu dnes so mnou.“

Slúžme druhým: pomôžme niekomu v okolí, pošlime finančný dar na dobrú vec, to presekne putá mamony, ktoré nás Európanov tak silne zvierajú. Podelením sa staneme slobodnejšími a radostnejšími.

Buďme vďační. Po návšteve nemocnice sme vďační za to, že sme zdraví. Ak si uvedomíme, na koľkých miestach sú kresťania prenasledovaní, môžeme chváliť Boha za tridsať rokov náboženskej slobody na Slovensku a že tu máme sedemdesiatpäť rokov mieru. Buďme vďační za dostatok a zdravotné výdobytky 21. storočia. Ďakujme Bohu, že Ježiš prišiel pred dvetisíc rokmi na svet a otvoril nám nebo a má pre nás pripravené miesto. Ďakujme za desiatky generácií kresťanov, misionárov, ktorí pretvorili divoké slovanské kmene na kultúrny národ. Poďakujme sa kňazovi, ktorý nás pokrstil, poďakujme sa rodičom za dar života.

Odpusťme všetkým, ktorí nás zranili a ublížili nám. Pomodlime sa za nich, prepusťme ich zo svojho hnevu a nenávisti. Odovzdajme ich Božiemu nekonečnému milosrdenstvu. Uľaví sa nám a v našej duši vznikne veľa miesta na prijatie Božej lásky.

Premodlime spätne svoj život. Vnímajme, v ktorých okamihoch nás Boh ochránil od zla, kde nám preukázal dobro, ako bol s nami v ťažkých situáciách. Uvedomme si, ako nás aj dnes chráni od zla a ako nám pomáha a stále nám fandí.

 

 

DNEŠNÝ SVET TÚŽI PO NEZIŠTNEJ A OBETUJÚCEJ SA LÁSKE

Čo by ste chceli odkázať ľuďom, ktorým sa roja v hlave nápady, ale nevedia, ako ich dať na papier?

Dajte sa do toho, nebojte sa. Vaše nápady sú veľkým darom od Boha a môžete nimi obohatiť a skrášliť svet. Po ceste sa k vám pridajú ľudia, ktorých potrebujete, aby vaše dielo uzrelo svetlo sveta. Presne tak, ako sa Ježiš pridal k emauzským učeníkom na ich ceste z Jeruzalema.

Dnes máte toľko možných formátov, ako prezentovať svoje nápady: video, pieseň, počítačová alebo stolná hra, kniha, blog, vlog. Je toľko platforiem, kde sa dá uverejňovať obsah. Buďte aj tvorcovia, nielen konzumenti.

Tento svet potrebuje počuť o nádeji uprostred utrpenia, o radosti uprostred smútku, ktorý pramení z pôžitkárstva. O viere, že náš život trvá večne, a preto dočasným veciam treba prikladať prislúchajúcu dôležitosť. Dnešný svet túži po nezištnej a obetujúcej sa láske, ktorá bolí, no dáva nádej tomu, kto ju prijíma, a posväcuje toho, kto ju dáva.

 

Keby ste mali povedať, napísať prianie svetu, ako by znelo?

Buďte vďační za každú radosť, námahu aj bolesť a utrpenie v našom živote. Náš láskavý Otec nás sprevádza cez všetky tieto veci a nesie nás vo svojich dlaniach.

Prajem vám, aby vaše činnosti počas dňa, ktoré robíte, vaša práca, čas doma s rodinou, s blízkymi boli veci, ktoré robíte naplno. Aby sme nemuseli čakať až na večer, keď všetci zaspia, aby sme sa potom mohli realizovať v digitálnom svete.

Prajem každému z vás, aby dokázal prežiť každý svoj deň naplno, aby si večer mohol spokojne ľahnúť s vďakou na perách: „Otče, vďaka za pekný, hoci ťažký deň, ktorý si mi dal!“

 

…

Dobrodružné knihy pre mladých s kresťanskými hodnotami od Juraja Vojtáša sa dajú kúpiť a objednať vo všetkých kresťanských aj svetských kníhkupectvách. Ak by ste chceli podporiť tvorbu Juraja Vojtáša, môžete tak urobiť na jeho stránke www.patreon.com/jurajvojtas alebo priamo na jeho čísle účtu SK21 8360 5207 0042 0209 6926.