Jozef – patrón umierajúcich

Od stáročí je svätý Jozef považovaný za osobitného ochrancu, patróna a pomocníka zomierajúcich. Dôvod je celkom prirodzený. Keďže počas verejného účinkovania Pána Ježiša sa už sv. Jozef nespomína, je len logické predpokladať, že zomrel ešte pred Ježišovým verejným vystúpením. Kto stál po jeho boku v tejto chvíli? Preblahoslavená Panna Mária a ten Boží Syn, ktorému on ponúkol svoju ochranu a legálne otcovstvo, tak, že aj jeho súčasníci ho nazývali „synom tesára“.

SMRŤ NIE JE TABU

Smrť je súčasťou údelu ľudstva. Neraz sme, žiaľ, my sami jej pôvodcami. Veď len minulé storočie prinieslo ľudstvu viac násilných smrtí ako celá doterajšia ľudská história. Smrť ničila ľudské životy na bojiskách vo svetových vojnách, vyhladzovacích a trestaneckých táboroch, v holokauste a iných genocídach, v post-koloniálnych konfliktoch, etnických čistkách a následkom legalizácie zabíjania nenarodených.

Na druhej strane však skvalitňovanie zdravotníckej starostlivosti zasa prinieslo výrazné predĺženie života i odstránenie mnohých predčasných smrtí kvôli chorobám, ktoré v minulosti „kosili“ ľudstvo a dnes ich dokážeme liečiť.

Ani najlepšie zdravotníctvo však smrť celkom neodstráni. Je zaujímavé, že práve v najviac rozvinutej časti sveta sa téma smrti a zomierania zaradila medzi témy, o ktorých sa nehovorí, ktoré patria do kategórie skutočne tabuizovaných tém. A pritom smrť je univerzálnou skúsenosťou ľudstva a neodvratným zavŕšením našej fyzickej existencie.

Keďže zomrieť je nevyhnutné, najdôležitejšie je „zomrieť dobre“.

ČO ZNAMENÁ DOBRE ZOMRIEŤ?

História predkladá vzory tzv. hrdinskej smrti, ako obraz odvahy, zmužilosti. Nebáť sa smrti – takýto postoj prechádza niekedy až nerozmyslenej opovážlivosti. Skutočnou silou a múdrosťou sa však nevyznačuje ten, kto sa ľahkomyseľne vystavuje nebezpečenstvu smrti, kto smrť podceňuje alebo sa k nej stavia chvastavo, či priam vyzývavo, ale ten, kto sa snaží čeliť strachu zo smrti tak, že sa celým svojím životom pripravuje na to, aby – keď príde jeho čas – mohol „dobre zomrieť“.

Čo to znamená „dobre zomrieť“? Znamená to zomrieť v stave posväcujúcej milosti, zomrieť v stave zmierenia, v pokoji s Bohom, ľuďmi, s celým svojím životom, zomrieť v nádeji a v dôvernom očakávaní stretnutia sa s naším Tvorcom i Sudcom.

V kresťanskom vnímaní života teda smrť nie je tým najväčším strašiakom a definitívnym koncom. Práve naopak, je nevyhnutnou bránou, je rozhodujúcou poslednou križovatkou, na ktorej si volíme svoju večnosť. Naša duchovná dispozícia vo chvíli smrti, stav našej duše v tomto jedinečnom momente života, je rozhodujúcim kritériom večnosti. Preto má príprava na smrť osobitné miesto v duchovnom živote kresťana.

Prirodzený strach zo smrti, zármutok z nevyhnutnej rozlúčky so všetkým, čo nám bolo drahé, môžu byť náročnou prekážkou pri dobrej smrti. Na druhej strane, láskyplná fyzická, či aspoň duchovná prítomnosť našich drahých, je najväčšou posilou. Nikto nechce zomierať osamotený. Každý v tejto chvíli túži po spoločenstve milovaných a milujúcich.

Nepoznáme ani čas, ani miesto, ani spôsob našej smrti. To, čo však môžeme už teraz pripravovať, je táto spoločnosť milujúcich osôb vo chvíli nášho zomierania. Ktorých? Ježiš, Mária a Jozef – to sú osoby, ktorých prítomnosť chcem cítiť vo svojej agónii. Svätý Jozef dosiahol milosť, že pri jeho lôžku bol Boží Syn a Najsvätejšia z ľudí. Zaiste, že ich prítomnosť, dotyk ich rúk, boli jeho posilou a oporou vo chvíli jeho fyzického prechodu do večnosti.

Pre útechu, ktorú on zakúsil pri svojej smrti, iste neodoprie ani nám milosť tejto útechy a posily, ak ho o ňu budeme už teraz vytrvalo prosiť.

Svätý Jozef, patrón umierajúcich, vypros aj nám milosť dobrej smrti.

Vypros nám milosť, aby sme jej mohli čeliť posilnení sviatosťami, ale najmä, aby sme ju dokázali prijať ako prechod do toho príbytku, ktorý nám u nášho Otca pripravil ten, pre ktorého si tu na zemi bol starostlivým pestúnom a o ktorého si sa staral s pokornou opaterou a láskou, tou láskavou opaterou, ktorou ťa aj on obdaril v hodine tvojej smrti.

Svätý Jozef, patrón umierajúcich, oroduj za nás!

Autor: Prof. ICODr. Cyril Vasiľ, SJ, PhD. je slovenský gréckokatolícky arcibiskup a apoštolský administrátor sede plena Košickej eparchie. Predsedá Rade KBS pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, Rade KBS pre rodinu a Rade pre pastoráciu v zdravotníctve KBS. Je autorom početných kníh a článkov z oblasti cirkevného práva, cirkevnej histórie a spirituálnej teológie. Okrem toho je stále aktívnym členom Federácie skautov Európy. Biskupské heslo vladyku Cyrila tvorí výzva „Parati semper“ („Stále pripravení“).

Knihu Jozef 2.1 si môžete kúpiť v našom e-shope.