Jozef – opora rodín
Niekto vhodne nazval našu dobu ako „postoptimistická éra“. Jednou z jej charakteristík je, že po mnohých, často fatálnych omyloch sa znovu pomaly vraciame k hodnotám našich predkov. „Vďaka“ pandémii rozpadu rodiny máme najväčší počet sociálnych sirôt v dejinách. Až keď priniesla obrovské utrpenie deťom na celom svete, snažíme sa znovu vrátiť k hodnotám rodiny, materstva a otcovstva.
Vďaka Bohu, znovu objavovanie materstva už beží, aj keď otcovstvo je stále podceňované. Je zaujímavé, že stále silnejší hlas volajúci po obnove otcovstva zaznieva práve od tých, čo sami zažili, aké je to vyrastať bez otca. Sú to najmä bývalí „domováci“, ktorí detstvo strávili v inštitúciách.
AKÉ SÚ NÁSLEDKY ABSENCIE OTCA?
,,Keď vyrastiem, budem skutočný chlap, presne ako moja mama“ je výrok siedmaka, ktorý po školskej prednáške o mužnosti chcel ukázať, že je v obraze. Demonštruje to smutnú situáciu mnohých dnešných chlapcov a dievčat. Chýbanie otcov a mužov v živote detí nadobúda hrozivé rozmery. Sú štáty, kde až do 30 % detí vyrastá len s mamou. Tam je najtypickejší model „rodiny“: dieťa, matka a stará matka. Otcovia tak nielenže nechránia svojich potomkov, ale im čím ďalej, tým viac ubližujú. Robia to aktívne fyzicky a psychicky, alebo aj pasívne, keď zmiznú z ich života. Isté nemecké noviny priniesli správu o prieskume, v ktorom väčšina opýtaných otcov odmietla uprednostniť deti pred svojou kariérou.
Štatistiky a výskumy ukazujú, že absencia otca má veľmi zlé následky. Štatistika z Anglicka hovorí, že 80 % uväznených mladistvých nikdy nevidelo svojho otca. Psychológovia tvrdia, že deti bez otcov charakterizujú tieto skutočnosti:
- Nedôvera voči samému sebe, podceňovanie sa.
- Strach z nových vecí, vnútorný zmätok.
- Znížené sebavedomie so stále sa opakujúcou otázkou: Mám na to?
- Neochota prevziať zodpovednosť za seba, svoj život a budúcu rodinu.
- Nedôvera k mužom a autoritám.
- Túžba po vzore, ktorý potom slepo napodobňujú.
- Neistota, precitlivenosť a nedôvera.
Iný výskum hovorí, že tieto deti majú:
- 20x väčšie riziko problémového správania,
- 10x väčšie riziko užívania drog a alkoholu,
- 4x väčšie riziko chudoby,
- 7x väčšiu pravdepodobnosť tehotenstva v mladom veku,
- 2x väčšiu pravdepodobnosť problémov s obezitou,
- 2x väčšiu pravdepodobnosť nedokončenia strednej školy.
MAMA DÁVA TEPLO, OTEC SVETLO
Slovenská realita ukazuje, že až 20 % detí v detských domovoch nemá určené otcovstvo. Žiť s vedomím, že neviem, kto je môj otec, je ťažké.
Prečo je funkcia otca taká dôležitá, ba temer nezastupiteľná?
Zakladateľ prenatálnej medicíny Peter F. Freybergh povedal: „Matka dáva dieťaťu bezpečie dovnútra, otec ho bezpečne púšťa do sveta…, matka dáva teplo, otec svetlo.“
Dieťa potrebuje k prežitiu vnútornú rovnováhu, stabilitu a istotu, ktoré mu dávajú jeho vzťahy. Výskumy potvrdzujú, že dieťa inak vníma vzťah s mamou a inak s otcom. Len v ich vzájomnom dopĺňaní môžu byť naplnené jeho potreby a rozvinutá jeho osobnosť. Je tiež dokázané, že matka, alebo iná žena, ani pri najlepšej vôli nevie a nemôže nahradiť otca. Keď otec chýba, musí do života dieťaťa (zámerne píšem dieťaťa, pretože otec chýba rovnako chlapcom aj dievčatám) vstúpiť iný muž, ktorý ho aspoň čiastočne nahradí. Šťastné dieťa, ktoré má dobrého starého otca, strýka, staršieho brata, alebo aj učiteľa, trénera či duchovného. Šťastné je aj to dieťa, ktorému vstúpil do života dobrý pestúnsky otec.
Na základe mnohých výskumov vieme, že dieťa si buduje vzťah a komunikuje s otcom už pred narodením. Boli urobené videá, ktoré cez sonograf demonštrujú odpoveď dieťaťa na otcove podnety. Smutným dôkazom toho, že dieťa vníma postoje otca voči sebe už prenatálne, je aj príbeh chlapca z detského domova, ktorý mal panický strach zo svojho otca, ktorého nikdy nevidel. Až jeho sociálne správy prezradili, že keď bola jeho matka tehotná, otec ju často týral. Prenatálny strach z tyrana sprevádzal chlapca celé detstvo.
Blažení sú synovia, ktorí mali otcov, ktorí im často hovorili: „Máš na to, dokážeš to.“ Blažené sú dcéry, ktorým otcovia často hovorili: „Si moja milovaná princezná.“ Šťastné sú deti, ktorým otcovia často hovorili: „Si pre mňa najdôležitejší poklad.“
V dnešnej kríze hľadáme vzory výnimočných ľudí, ktorí nám dávajú nádej a ukazujú cestu z nej. Kto iný môže pomôcť otcom stať sa otcom podľa Božej vôle, ako tesár Jozef, ktorého si Boh vybral za pestúnskeho otca pre svojho Syna? Keď sa chceme pozrieť na mužnosť svätého Jozefa, musíme sa pozrieť na mužnosť Ježiša, pretože v zmysle toho, čo sme už hovorili, prevzal ju Boží syn od svojho pestúnskeho otca. Tak ako v zdravej rodine syn „nasáva“ mužnosť od svojho otca, tak aj Ježiš ju prevzal od svojho pestúna.
Svätý Jozef, opora rodín a aj otec opustených detí, pomôž mužom a otcom stať sa skutočnými a svätými mužmi a otcami a vypros nám u Syna splnenie Malachiášovho proroctva: „On obráti srdce otcov k synom a srdce synov k otcom.“
Svätý Jozef, opora rodín, oroduj za nás!
Autor: Jozef Mikloško – detský lekár, predseda Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, profesor sociálnej práce a vedúci Freyberghovho ústavu a Katedry prenatálnej psychológie a psychológie zdravia na Vysokej škole sv. Alžbety. Manžel a otec štyroch detí, dedko dvoch vnúčat.