Jezuita Matej Kasan: V manželstve to nie je vždy ideálne a dokonalé
Aj kňazi sa venujú manželom, dokonca rozvedeným, a poskytujú im rôznu podporu či pomoc. Jedným z nich je páter Matej Kasan, SJ, (41) pôsobiaci v Centre pomoci pre rodinu v Trnave. Má bohaté skúsenosti a vie poradiť, ako žiť v dobrom manželstve, aj keď sa v ňom stretávajú vždy rozdielne osobnosti.
Do manželstva prichádzajú dvaja rôzni ľudia – majú iné zvyky, výchovu, skúsenosti z rodín. Dá sa vôbec zladiť takýchto ľudí, aby spolu dobre fungovali?
Áno, prichádzajú rôzni a bude to tak vždy už len preto, že muž a žena inak myslia a vyjadrujú to, čo prežívajú. Potom to môžu byť rozdielne povahy, temperament a charakter. Ďalej kultúrne, spoločenské či náboženské rozdiely, až po rozdiely vo výchove a osobnostný rast či zrelosť. Do určitej miery je každá osoba jedinečná – so svojimi darmi a schopnosťami od Boha, rovnako s vlastnými limitmi. Toto všetko je dobré poznať, aby mladí ľudia vedeli, s čím prichádzajú do vzťahu. Potom môžu títo dvaja uvažovať, či sú schopní sa dopĺňať a navzájom spoločne kráčať v živote.
Ako to spoznať čo najlepšie?
Láska je v tom všetkom najdôležitejšia. Ako sa hovorí: „Láska aj hory prenáša.“ Avšak tá láska nemôže byť slepá a tá hora priveľká nad ich kapacitu. Inak to nijako nepôjde. Preto je naozaj veľmi dôležité dobre poznať seba i toho druhého. V tomto je nápomocná dobrá príprava snúbencov a dnes už aj vzdelávanie mladých ešte pred chodením s niekým alebo v jeho počiatkoch.
V REALITE ŽIVOTA TREBA ŤAHAŤ SPOLOČNE
Môžu ešte pred svadbou mladí zistiť, že nebudú vedieť v manželstve spolupracovať?
Nič sa nedá zistiť len tak, bez skúseností. Táto skúsenosť sa nadobúda spoločným trávením času, a to dostatočne. Znamená to nielen byť spolu, držať sa za ruky, objímať sa, usmievať sa, ísť do kina či na zmrzlinu. Pri zaľúbení to ide aj samo. A je to dôležité, ale nie najdôležitejšie. Potrebné sú aj spoločné aktivity ako práca, starostlivosť o deti – či už na nejakom stretku, tábore, či v širšej rodine, keď pomôžu s deťmi. Môžu skúsiť mať zodpovednosť za nejakú dôležitú úlohu. Môžu si naplánovať záťažové situácie – ako napríklad turistiku či púť v obmedzených podmienkach.
Takže sa treba akoby vopred na niečo pripraviť?
Je potrebné zažiť jeden druhého pri ťažších činnostiach a vnímať navzájom svoje správanie. Život nie je len krásny, ale aj ťažký. V realite života treba ťahať spoločne a niekedy jeden druhého. Nie jeden, ten istý a stále – to nebude fungovať. A v rodine je to vo všednosti často naozaj náročné, sú tam potrební obaja funkční manželia v mnohom: práca, nákupy, deti, škola, krúžky, úlohy, starosť o domácnosť, choroby, rodinné povinnosti rôzneho druhu, ako pripraviť oslavu…
Čo presnejšie je znakom toho, že vzťah nebude fungovať?
Ak zistia, že sú tam vážne defekty, ako napríklad neustála podráždenosť, agresia či vyhýbavosť pri riešení vzniknutých konfliktov a záťažových situácií, je to znak, že to nepôjde ani v budúcnosti. Záleží, o akú náročnosť ide, akú intenzitu, hĺbku a postoj k nej. Či sa s tým dá pracovať, alebo nie.
BUDÚ MUSIEŤ ROBIŤ KOMPROMISY
Odporúčate „preskúmať“ rodinu nastávajúceho, nastávajúcej?
Jednoznačne! Tráviť čas aj s budúcou rodinou pomáha mať ucelený obraz o tom, s kým chodíme, aké je ich rodinné pozadie. Veľký vplyv na to, ako sa správame, má naša primárna rodina. Nechcem psychologizovať, ale zameral by som sa práve na dostatočné psychické zdravie rodiny. Nikto nie je dokonalý, ale je rozdiel, keď je niekto z rodiny, kde sa páchalo alebo pácha domáce násilie v rôznych formách a kde nie.
Čo si tam treba všímať?
Či je tam alkoholizmus, gamblerstvo, workoholizmus alebo iné závislosti. Či sú tam psychické poruchy osobnosti alebo iné vážne utajované veci. Alebo naopak, či tam vládne otvorenosť, dobrá komunikácia, rešpekt, láska, porozumenie, úcta, prijatie… Jednoducho, či je tá rodina zdravá, alebo chorá.
A keď sa už mladí rozhodnú zobrať, na čo by sa mali pripraviť pri tej rozdielnosti?
Že to bude aj škrípať, že budú na seba narážať, nebude to ideálne a vždy dokonalé, ako si predstavujú a očakávajú. Budú musieť robiť kompromisy a neustále prekonávať tieto prekážky. Či už menšie, alebo väčšie. Objavia sa krízy, ktoré keď spoločne prekonajú, posunú vzťah ďalej k lepšej kvalite a hlbšej dôvernosti a láske.
Často je prvý rok manželstva najťažší v prijatí rozdielnych zvykov manželov. Kde možno nabrať trpezlivosť, alebo naučiť sa žiť s tým druhým a jeho „chybami“?
Pre veriacich ľudí je to práve čerpanie z prameňov spásy. Žiť sviatostný život, spoločne sa modliť. Čítať Sväté písmo a inšpirovať sa jeho príbehmi. Načúvať Bohu, modliť sa. On nás učí pokore, obetovaniu sa, trpezlivosti, odpúšťaniu, láske…
PRACOVAŤ NA SEBE SAMOM A NA VZŤAHU
Venujete sa manželom i rozvedeným. Z vašich skúseností, kedy si k sebe manželia našli naspäť cestu po poškodenom vzťahu? Čo im najviac pomohlo?
Každý musí chcieť začať sám od seba a za seba. Snaha o sebareflexiu a osobnostný rast. Prijať v pokore svoje slabosti, chyby, zlyhania a niesť za ne zodpovednosť. Nečakať, že ten druhý bude žiť za mňa alebo že ma musí prijať takého, aký som, a ja nemusím nič robiť. Navzájom si aj odpustiť a tiež poprosiť o odpustenie. Pomáha aj vzájomná podpora či pomoc zvonku. Či už je to rodina, priatelia, spoločenstvo, kňaz, psychológ. Potrebné je dobré poznanie problému a schopnosť kompetentne pomôcť.
Vedeli by ste na základe svojich skúseností povedať, s akými najčastejšími problémami prichádza človek do manželstva?
Osobnostná nezrelosť. Nedostatočné poznanie seba a toho druhého. Skreslená predstava o vzťahu v manželstve a rodičovstve. Naivita. Dnes už aj neskorý vek na formovanie spoločného života a tiež, keď je vzťah prezretý – pridlho spolu chodia a potom nezvládnu prijať deti. Mohli by sme hovoriť aj o nesprávnych pohnútkach ísť do manželstva.
Ako sa s tým dá pracovať?
Existuje napríklad kurz Manželské večery, kde lektorský pár rozoberá konkrétne manželské témy a zúčastnené páry pracujú jednotlivo s predloženou témou pre vzájomný rast. Keď je problém hlbší, tak tu máme manželské poradne, duchovnú a psychologickú pomoc, terapie.
Čoho sa môžu manželia držať, keď vo svojich rodičoch nemali vzor, alebo pochádzajú z rozbitých, neúplných rodín?
V prvom rade nesú zodpovednosť za svoj život a správanie. Pracovať na sebe samom a na vzťahu v manželstve. Môžu sa oprieť o zdravé a funkčné manželstvá, budovať zdravé priateľstvá. Inšpirovať sa príkladmi svätých. Modliť sa a veriť, že keď do toho vkladajú všetko, čo môžu, ich manželstvo bude s Božou pomocou rásť.