„Ježišova modlitba“ – modlitba každým dychom

Týchto pár jednoduchých slov nám umožní modliť sa bez prestania.

Autor: Joanne McPortland 

Hoci som vyrastala ako katolíčka, nikdy som za mladi nepočula o Ježišovej modlitbe, teda aspoň nie v tej podobe, v akej sa po storočia zachováva a modlí vo Východnej cirkvi (namiesto „pravoslávnej“, pozn. prekl.). Jej najjednoduchšia podoba – „Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou, hriešnym“ – mi bola, samozrejme, trochu známa z evanjelií, na ktoré odkazuje: príbeh uzdravenia slepca (Mk 10, 46-52) alebo pokorné vyznanie stotníka v podobenstve (Lk 18, 9-14). V istom zmysle je to prepracovanejšia verzia „Kyrie eleison“ (Pane, zmiluj sa), ďalšej opakovanej prosby zdedenej z Východu. A bola som vychovaná (a neskôr som sa k tomu vrátila) tak, že pri pozdvihovaní na omši sa mám v duchu modliť „Môj Ježiš, milosrdenstvo!“. No Ježišova modlitba ako taká neexistovala v misáloch alebo modlitebných knihách môjho detstva.

Ako prvý mi Ježišovu modlitbu predstavil až môj manžel, nadšenec byzantskej liturgie a spirituality. Opakovanie tejto modlitby je stredobodom kontemplatívnej tradície východných kresťanov známej ako hesychazmus (z gréckeho výrazu pre „vydržať byť ticho“) alebo modlitby srdca, ako ju často opisuje Západ. Spopularizovala ju anonymná ruská duchovná klasika z devätnásteho storočia pod názvom Rozprávania ruského pútnika, ktorá juprezentuje ako neustálu kontemplatívnu modlitbu spomínanú svätým Pavlom („bez prestania sa modlite“ – 1 Sol 5, 17). Východní (a čoraz viac i západní) kresťania ju tak milujú, že sa o nej hovorí ako o najčastejšie prednášanej kresťanskej modlitbe po Otčenáši a Zdravas Márii.

Stať sa modlitbou

Rozprávania ruského pútnika sú o ceste mendikanta (žobravého pútnika) naprieč Ruskom v snahe nájsť spôsob, ako sa neustále modliť. Stretne starca (východný ekvivalent duchovného sprievodcu), ktorý ho zoznámi s Ježišovou modlitbou a naučí ho opakovať ju takým spôsobom, aby sa ju už nemodlil nahlas, ale potichu, až sa napokon jeho celá bytosť stane modlitbou.

Hoci niektoré komentáre túto prax prirovnávajú ku hinduistickým alebo budhistickým spevom mantry, je medzi nimi podstatný rozdiel. Nekresťania sa usilujú vyprázdniť si myseľ a vymazať vedomie seba. Naopak, Ježišova modlitba má naplniť myseľ, srdce a dušu prítomnosťou milosrdného Ježiša, kontemplovať túto prítomnosť s bázňou a láskou, v každom dychu zažívať seba v intímnom spoločenstve s ním, aby aj (a najmä!) pre „mňa, hriešneho“ bol svet preniknutý milosrdenstvom a milosťou a všetko aby bolo nepretržitou chválou.

Svet potrebuje milosrdenstvo

Pápež František vedel veľmi dobre, prečo vyhlásil minulý rok za Mimoriadny rok milosrdenstva a myslím, že vedel aj to, že táto výzva vyvolá hrozný spätný úder od sveta, tela a diabla, ktorý sa predovšetkým vysmieva milosrdenstvu. Nedokážem si vybaviť čas v Cirkvi alebo v našej krajine, alebo na tejto Zemi, kedy by bolo milosrdenstvo tak potrebné, a zároveň napádané na každom jednom fronte. Nepretržitá modlitba sa stala úplným minimom, ktoré je potrebné, aby sa táto tma dala ovládať pevným pridŕžaním sa malých, blikajúcich sviec milosti.

Ježišovu modlitbu som sa naučila pred viac než štyridsiatimi rokmi a modlievam sa ju odvtedy s meniacou sa pravidelnosťou. Teraz je opäť prítomná v mojom živote na každodennej báze. Ak ju chcete spraviť súčasťou svojho modlitbového života, alebo sa s ňou nanovo oboznámiť, tu je pár návrhov. Neexistuje „nesprávny“ spôsob, ako sa ju modliť, teda s výnimkou jej recitovania na štýl magického zaklínadla alebo mantry. Experimentujte preto, aby ste zistili, ako pre vás najlepšie funguje.

 

 

Modlite sa ju pomocou ružencových zrniek

Východní kresťanskí mnísi si ju odpočítavajú na povrázkových zrnkách (takzvaných „čotkách“, pozn. prekl.). Môžete skúsiť pridať Ježišovu modlitbu po každom desiatku ruženca (spolu s modlitbou z Fatimy, ktorá ju dopĺňa) alebo korunky Božieho milosrdenstva, alebo jednoducho ju odriekať namiesto ruženca. Takto sa veľmi dobre začína jej hlasné použitie.

 

Načasujte si ju podľa svojho dychu

Aj toto je byzantsko-kresťanský spôsob modlitby potichu. Modlite sa „Pane, Ježišu Kriste, Synu Boží“ pri pomalom nádychu a „zmiluj sa nado mnou, hriešnym“ pri pomalom výdychu. Mne to veľmi pomáha, keď čelím strachu, úzkosti, hnevu alebo nespavosti, teda problémom, ktoré sú nám mnohým veľmi dobre známe.

 

Sústreďte sa na slová, keď uvažujete nad ich významom

„Pane“ vyjadruje naše podriadenie sa Božej vôli a vieru v jeho prozreteľnosť. „Ježiš Kristus“ – teda meno nad každé iné meno – je mocná modlitba, ktorá v sebe zahŕňa každú modlitbu. „Syn Boží“ je titul, ktorý nás umiestňuje do zachraňujúceho spoločenstva Trojice. „Zmiluj sa“ vyprosuje od Spasiteľa uzdravenie, útechu, prúd jeho odpustenia, lásku a milosť. „Nado mnou“ je osobnou prosbou, aby môj život bol pretváraný a aby som dokázal(a) byť milosrdný voči ostatným. „Hriešnym“ bolo pridané neskôr, ale uznávam ním, že hreším, že prispievam k nedostatku milosrdenstva vo svete, a že Božiu milosť dostávam úplne nezaslúžene. Takáto kontemplácia sa naozaj stáva modlitbou srdca, pretože v jej pár slovách je zahrnuté celé posolstvo spásy.