Jedným z hlavných bodov projektu Darujme úsmev je fyzický kontakt s obdarovanými. Pre mnohých ľudí je rovnako dôležitý, ako materiálna pomoc

Združenie exallievov a priateľov dona Bosca na Slovensku, ktoré je jednou zo zložiek saleziánskej rodiny, organizuje adventný sociálny projekt Darujme úsmev už po ôsmykrát. Projekt ponúka pomoc konkrétnym rodinám, ktoré si darcovia môžu sami vybrať. Foriem pomoci je však viac, pomôcť sa dá aj študentom, ktorí majú problém zaplatiť náklady na štúdium.

Na naše otázky odpovedal Róbert Mruk, prezident združenia a autor myšlienky sociálneho projektu, Michal Nemček, sekretár združenia, Anna Baňasová, hlavná koordinátorka zbierky a tiež koordinátori v zberných mestách, Lucia Jurková z Prešova, Ondrej Kurbel zo Serede a Ján Slíž zo Žiliny.

Autor: Simona Hrabošová

Čo je cieľom zbierky Darujme úsmev v tomto roku?

Róbert: Hlavným cieľom projektu je každoročne priniesť úsmev deťom a núdznym rodinám, ktoré máme okolo seba a v posledných rokoch je to aj podpora vzdelávania mladých zo sociálne slabších pomerov. Tento rok sú naše aktivity sprevádzané posolstvami pápeža Františka, ktoré nám zanechal počas jeho nedávnej návštevy na Slovensku. Chceme odpovedať na jeho výzvu žiť vieru „v pohybe“ a zájsť až na samotnú perifériu, medzi najnúdznejších. My, saleziánski odchovanci, cítime veľkú vďaku za všetko, čo sme dostali a túžime v rámci našich možností aj dávať.

 

Zbierka má dlhšiu históriu, prebieha už ôsmy ročník. Ako vyzerali minulé ročníky zbierky a ako sa vyvíjala?

Róbert: Samotný projekt vznikol pred ôsmimi rokmi a bol pôvodne zameraný na deti zo sociálne slabších rodín, pre ktoré sme pripravovali shoeboxy (krabice od topánok) s darčekmi. Táto časť projektu, ktorá je aktuálne na Slovensku populárna vďaka zbierkam pre seniorov, nás sprevádza počas všetkých ôsmich ročníkov projektu, ale medzičasom sa k nej začali pridávať nové projekty, ktorými sme chceli reagovať na výzvy, ktoré stáli okolo nás. Môžeme spomenúť podporu pre irackých kresťanov, ktorí prišli na Slovensko, finančnú podporu rodín so zdravotne znevýhodnenými detičkami až po podporu slovenských saleziánskych misijných aktivít na Sibíri, v Ekvádore, alebo zbierku pre chlapčenský sirotinec vo Ľvove na Ukrajine.

Každým rokom sme časť vyzbieraných prostriedkov alokovali na podporu núdznych rodín na Slovensku, o ktorých nás informovali naši spolupracovníci zo Slovenskej katolíckej charity alebo členovia našej saleziánskej rodiny, vo forme nákupu konkrétnych potrieb pre konkrétne rodiny. Jedná sa väčšinou o základné veľké elektrospotrebiče, potraviny a drogériu, ale napríklad v minulom roku sme pre deti zo sociálne slabšieho prostredia zabezpečovali nákup počítačov, aby sa mohli zúčastňovať vyučovania, ktoré sa počas pandémie presunulo do online prostredia.

 

Kto vlastne sú núdzni, ktorým sa v projekte pomáha? Odkiaľ o nich viete a vedia oni o pomoci, ktorú pre nich chystáte?

Anna: Pomáhame chudobným rodinám, opusteným dôchodcom, deťom z detských domovov a sociálne slabším skupinám ľudí, s ktorými sú v kontakte naši „tiperi“. Sú to pracovníčky katolíckych charít alebo členovia niektorej zo zložiek saleziánskej rodiny – saleziáni, sestry saleziánky, VDB, saleziáni spolupracovníci. Práve títo tiperi nám už ôsmy rok posielajú zoznam núdznych, ktorí potrebujú pomoc. Mnohí z nich o nej nevedia a je to pre nich veľmi pekné vianočné prekvapenie.

 

 

Prečo ste sa rozhodli tento rok, podobne ako vlani, zamerať čiastočne aj na pomoc práve študentom?

Róbert: Pandémia, ktorú aktuálne žijeme, nám ukázala, aké je dôležité, aby sa deťom dostalo kvalitného vzdelávania. Don Bosco svojim mladíkom menil život nielen tým, že im poskytol strechu nad hlavou, stal sa pre nich „otcom“, ale aj tým, že im odovzdal do rúk remeslo, menil ich životy. My chceme prispieť do výchovnej mozaiky mladých podporou, práve tých, ktorí po vzdelaní túžia, ale kvôli ich pôvodu alebo sociálnemu statusu si kvalitné vzdelanie nevedia dovoliť.

 

Ako sa možno do zbierky zapojiť?

Michal: Do zbierky sa môžete zapojiť modlitbou, konkrétnou alebo finančnou pomocou. Na našej webstránke máme zoznam vecí, ktoré si môžete ako darcovia vybrať. Darované veci nemusia byť vždy nové, môžu byť aj používané, no veľmi zachovalé, ktoré môžu poslúžiť a pomôcť ďalším. Takisto môžete finančne prispieť aj na hlavný cieľ zbierky, a to na vzdelávanie sociálne slabších študentov.

 

Ako prebieha zisťovanie, zbieranie a následné doručenie konkrétnych potrieb núdznym ľuďom?

Michal: Zbieranie prebieha prostredníctvom našej webovej stránky. Ľudia si tam nájdu konkrétnu rodinu alebo jednotlivca a ako v e-shope si pozrú, čo by potrebovali, a keď ich niečo osloví, zaškrtnú si to a danú vec zabezpečia. Ak sa im ju nepodarí kúpiť, môžu nám poslať peniaze s týmto konkrétnym účelom a my danú vec zakúpime za nich.

Doručenie konkrétnych potrieb robíme v niektorých mestách cez SKCH, inde máme našich dobrovoľníkov exallievov, ktorí idú osobne do rodín odovzdať vyzbierané a nakúpené konkrétne potreby. Väčšina darov sa však ľuďom dostane tradične našou vianočnou dodávkou, ktorá obehne celé Slovensko.

Róbert: Doručenie veľkých elektrospotrebičov a shoeboxov prebieha koordinovane cez našu centrálu v Bratislave. Každoročne sa jedná o preplnenú dodávku, ktorá putuje z Bratislavy cez južné časti Slovenska – Fiľakovo, Rožňavu – ďalej Košice, Michalovce, Humenné – vracajúc sa cez Prešov, Spišskú Novú Ves, Poprad, Liptovský Mikuláš a Žilinu späť do Bratislavy. Počas siedmych rokov sme si vytvorili itinerár, ktorý sa stáva rutinou a samotná „Tour de Slovaquie“ je cesta, ktorá trvá nepretržite niečo vyše 24 hodín, počas ktorých zvyčajne navštívime vyše dvadsať rodín, charít alebo centier našich spolupracovníkov. Lokality v odľahlejších regiónoch, ako napr. Kysuce a Oravu, riešime cez kuriérov alebo našich miestnych spolupracovníkov. Z Bratislavy zvykneme odchádzať o druhej ráno, prvé rodiny navštevujeme už okolo šiestej a posledné zvyčajne okolo polnoci. Stretnúť počas jedného dňa množstvo rôznych ľudí, osudov, situácií je vyčerpávajúce, ale zároveň veľmi obohacujúce.

 

Ako reagujú adresáti pomoci, keď im dary pred Vianocami odovzdáte?

Lucia: Ľudia majú rôzne prežívanie. Niektorí sú v takýchto situáciách v rozpakoch, vo veľkom prekvapení, no niektorí aj v malom zahanbení. Všeobecne však po prvotnom „šoku“ prevláda radosť, vďačnosť a iskra nádeje najmä v detských očiach. Dospelým sa oči neraz zalejú slzami.

Róbert: Jedným z hlavných bodov nášho projektu je fyzický kontakt s obdarovanými. Cítime, že pre mnohých z týchto ľudí je rovnako dôležitá ako materiálna pomoc, tak aj fakt, že na nich niekto myslí. Obdarovaní nevedia dopredu, že niekto z našich spolupracovníkov nám nahlásil ich potreby. Títo ľudia netušia, že niekto sa zamýšľa nad ich každodennými problémami. Zistenie prostredníctvom projektu „Darujme úsmev“, že niekto na nich myslí a úplne neznámi ľudia sa im postarajú o spríjemnenie kvality života, vyvoláva v týchto ľuďoch vo väčšine prípadov vďaku, ktorú prejavia jednoduchým stiskom ruky, úsmevom (čo je jeden z cieľov), občas padne nejaká slza. Keď sa nás pýtajú, čím si pomoc zaslúžili alebo ako sa nám môžu odvďačiť, vkladáme im do rúk obrázok dona Bosca s dôvetkom, že keď oni budú raz môcť, nech pomáhajú iným… obrázok dona Bosca im zostáva po našej návšteve ako pripomienka na tento „záväzok“. Faktom je, že tí z nás, ktorí sa každoročne zúčastňujeme odovzdávania darov, sa vraciame z cesty po Slovensku s radosťou, cítime sa možno viac obdarovaní ako samotní ľudia, ktorým sme dary roznášali. Zrazu predvianočný zhon nedáva zmysel a sústredíme sa lepšie na pravé posolstvo Vianoc.

 

 

Čo konkrétne môže obsahovať „shoebox“, ktoré pre deti zbierate?

Anna: Shoebox je „krabica od topánok“ plná prekvapenia. Je to vlastne vianočný darček, ktorý konkrétnemu dieťaťu darca pripraví. To, čo do shoeboxu vloží, je na ňom. Je to len upresnené vekom a pohlavím dieťaťa. Môže to byť nejaká hračka, kreatívne pomôcky, písacie potreby, kniha, drogéria a všeličo iné.

 

Vyzbierané financie poputujú spomínaným študentom. Ako sa im chystáte pomôcť v štúdiu?

Michal: Takisto cez niekoľko overených ľudí, ktorí pracujú s mladými v rôznych strediskách, či už saleziánskych alebo charitných. Pomoc poputuje chlapcom i dievčatám, ktorých rodičia si nemôžu dovoliť platiť deťom náklady na cestu do neďalekej dediny alebo mesta, prípadne platiť internát alebo rôzne iné poplatky súvisiace so štúdiom. V minulom roku sme takto prispeli aj spomínané počítače potrebné pri online výučbe.

 

Kam sa môžu konkrétne potreby pre ľudí priniesť alebo zaslať?

Anna: Tento rok máme štyri zberné miesta: Prešov, Žilina, Sereď a Bratislava. Veci je možné doniesť osobne, alebo zaslať poštou či kuriérom. Každé zberné miesto má iné termíny pre osobné doručenie, preto je potrebné prečítať si informácie na našej stránke, kde nájdete aj presné adresy a kontakty na koordinátorov v konkrétnom meste.

 

Ako vyzerá priebeh projektu v zberných miestach v Seredi, Prešove a Žiline?

Ondrej: Naše zberné miesto funguje v rámci skautského domu. Momentálne je uzatvorený, takže možnosť priniesť dary je len po telefonickom dohovore.

Lucia: U nás v Prešove sme sa ešte pred samotnou zbierkou snažili osloviť čo najviac ľudí zo saleziánskej rodiny, ktorí nám posunuli konkrétne rodiny s ich potrebami. Dary môžu darcovia priniesť v jeden vyčlenený deň priamo do herne saleziánskeho strediska. Následne po ukončení zbierky spolu s ďalšími exallievmi dary preberáme, balíme a rozvážame do rodín.

Ján: Exallievi v Žiline sa do zbierky týmto spôsobom zapájajú po prvýkrát, takže sme v očakávaní, ako sa to bude vyvíjať. Zatiaľ nevieme, koľko ľudí sa zapojí, snažili sme sa projekt spropagovať rozposlaním mailu bývalým študentom saleziánskej školy SOŠ sv. Jozefa Robotníka a dúfame, že sa ich zapojí čo najviac.

 

 

Prečo ste sa vy osobne rozhodli do zbierky zapojiť a koordinovať ju vo vašom meste?

Lucia: Spočiatku to boli logistické dôvody, aby sme odľahčili Bratislavu a ľahšie zabezpečili a skoordinovali pomoc aj na východe krajiny. No donútilo ma to uvedomiť si, v akej pohodlnej bubline si žijem, pretože ak som mala vymenovať aspoň pár rodín, ktorým by sme mohli pomôcť, nik mi nenapadol. A tak sa snažím tou svojou troškou robiť most medzi rodinami a darcami.

Ján: Rozhodli sme sa do zbierky zapojiť spoločne ako stredisko aj na podnet saleziána don Jozefa Sarneckého, ktorý nás trošku nakopol. Čo sa týka mňa osobne, zapájali sme sa s rodinou aj v predošlých rokoch, väčšinou finančnou podporou. Cítil som, že môžem pomôcť viac, keď sa priamo zapojím do tohto projektu, aj keď to asi bude stáť viac námahy. Je to aj príležitosť rozšíriť rady darcov v našom kraji, a tým pádom aj podporiť a šíriť dobrú myšlienku tohto projektu. Učiť sa pomáhať a uvedomovať si, že sú ľudia, ktorí potrebujú našu pomoc a ktorí aj prostredníctvom nás budú mať požehnané a radostné Vianoce.

Ondrej: Do adventného projektu exallievov som sa zapájal už dlhšie. Páči sa mi jednoduchosť a ľudskosť projektu, ale aj jeho organizačné prevedenie, za ktorým je vidieť veľa úsilia a práce.

Nakoľko máme v rámci skautského zboru priestorové možnosti, minulý rok sme si prvýkrát povedali, že skúsime ponúknuť možnosť priniesť balíčky aj k nám do Serede. Predsa len, nutnosť doviezť dary do Bratislavy môže byť pre niekoho problematické a ak už veziem na Miletičovu balíčky od mojej rodiny, rád odveziem aj ďalšie. Je to len malá pomoc zbierke, ktorá svojou myšlienkou dáva predvianočnému obdobiu trochu iný rozmer.