Je ticho otravné?

Je ticho otravné?
Niekoho vyrušuje, iný ho rád vyhľadáva – ticho. Pýtali sme sa, ako ticho pôsobí na našich respondentov. Akú úlohu zohráva v našich dňoch? Čo nám dáva čas v tichu?

Je ticho otravné?Priznám sa, ticha som sa vždycky bál. Bolo to pre mňa čosi nepoznané, neobjavené a pokiaľ to išlo, vždy sa som sa mu vyhýbal. Všetko však zmenila kniha Sila ticha proti diktatúre hluku, ktorá sa mi dostala do rúk. Autor, kardinál Robert Sarah, v nej vysvetľuje, že hluk sa stal pre nás akousi drogou, od ktorej sme závislí. Najprv som si myslel, že je to prehnané tvrdenie, no postupne som začal badať následky hluku aj v mojom živote. Rozhodol som sa preto, že idem objaviť tajomstvo ticha a odišiel som na jedenásť dní do cisterciánskeho kláštora v Českej republike. V prísnej klauzúre som začal pomaly vytláčať hluk zo svojej hlavy a nahrádzal ho tichom a pokojom. Po niekoľkých dňoch sa mi ticho zdalo blažené. V knihe kardinála Saraha som sa dočítal, že ticho nie je len absenciou niečoho, práve naopak, je prejavom tej najvznešenejšej prítomnosti, aká jestvuje – Božej prítomnosti. Od tohto momentu sa snažím ticho vyhľadávať v každodennosti. Snažím sa chrániť si ho a pozývať doň aj svojich priateľov.

Jaroslav Dodok, člen spoločenstva SP, venuje sa marketingu a neformálnemu vzdelávaniu

 

 

Je ticho otravné?

Mám rád ticho, ale nie vždy sa mi darí nájsť ho. Stále sa to učím. Pri mojej práci a veľkej rodine je niekedy ťažké nájsť si čas v tichu. Väčšinou ho nachádzam večer, keď deti zaspia. Ale snažím sa využívať každé ticho počas dňa, keď sa naskytne. Nie je to nejaký veľký ucelený blok, skôr viac malých časových úsekov. Čas v tichu je pre mňa priestorom na rozhovor s Bohom. Byť iba s ním. Mať dobrý čas rozhovoru s ním.

Eduard Heger, manžel, otec, poslanec NR SR

 

 

Je ticho otravné?

Osobne za seba poviem, že veľmi milujem ticho. Ono je vlastne pre mňa darom. Veď aj sám Pán Ježiš povedal, že on prichádza v tichu. Priznám sa, že často vypínam všetko, čo ruší môj pokoj, pretože iba v tichu načúvam tajomnému hlasu vo svojom srdci… Môžem povedať, že sú to nádherné rozhovory s nebom.

Dostala som od nebeského Ocka dar spevu a týmto talentom som potešila (verím tomu) mnoho ľudí po svete. Pred pätnástimi rokmi som začala strácať sluch. Vtedy som sa opýtala Pána Ježiša: Ako to myslíš? Ja pri spievaní ten sluch potrebujem. A viete, čo mi povedal? Dieťa moje, neboj sa, ja ťa chránim od hluku sveta. A naozaj, tú stratu sluchu vnímam ako požehnanie. Nosím načúvací prístroj, ktorý si môžem kedykoľvek vypnúť a teším sa, lebo napriek všetkému sa cítim ako milovaná Božia dcéra.

Anna Servická, manželka, mama a speváčka

 

 

Je ticho otravné?

 

Ticho je v dnešnom čase vzácna veličina. Je to miesto, kam sa rád vraciam a odkiaľ rád vychádzam. Nemám na mysli prázdne ticho, ktoré je únikom z reality, ale ticho naplnené prítomnosťou toho, ktorý hovorí, ktorý dáva odpočinok, napĺňa a premieňa ma silou svojho Ducha. Ticho pre mňa vždy znamená modlitbu. Prial by som si vedieť v takomto tichu zotrvať dlhšie a častejšie. Cítim, keď ho nemám, alebo ho mám málo a viem, aké to je, keď ho mám dostatok. Často je to zápas o ticho. Ako povedala svätá Terezka z Ávily: „Keby som vedela, aký krásny je ten v mojom vnútri, nenechávala by som ho tam tak často samého.“

Prvým miestom ticha je pre mňa skoré ráno – moja modlitba. Bez toho, aby som sa na začiatku dňa zastavil a pozrel sa do neba, si vykročenie do práce a povinností viem len ťažko predstaviť. Takéto „zastavenia“ vyhľadávam aj cez deň. Niekedy je to iba nádych, zatvorenie očí, jedna veta modlitby – moment precitnutia a uvedomenia si, že som „tu a teraz“. Takéto dlhšie alebo kratšie chvíle ticha mi pomáhajú udržiavať svoje zameranie na Božiu prítomnosť a jeho pôsobenie v bežných chvíľach dňa. Zároveň mi pomáhajú nenechať sa strhnúť prúdom toho všetkého, čo ešte musím stihnúť, musím urobiť, musím… Ticha nie je nikdy dosť. Najmä v týchto časoch.

Dominik Gabriel, gospelový hudobník, pracovník s mládežou, poslanec mesta Trenčín

 

 

Je ticho otravné?

Odkedy sú moje deti v škole a v škôlke, mám dopoludnia pre seba a vtedy si ticho vyslovene užívam. Som spoločenský človek, žiadny introvert a k mojej práci to aj patrí. No možno práve preto si potom v tie pokojné dni ticho väčšmi vychutnávam. Pri domácich prácach ma tiež často sprevádza len ticho, najmä vtedy, ak si potrebujem usporiadať myšlienky či rozmyslieť moje ďalšie kroky. Pri písaní textov piesní, odpovedaní na emaily a pri zodpovedaní otázok pre rozhovory do časopisov, som najradšej v tichosti. Ticho mám rada a najviac mi lahodí práve vtedy, keď po náročných koncertoch nahradí hudbu a všetky iné zvuky. Znamená pre mňa stíšenie a pokoj.

Janais Kothajová, speváčka a skladateľka, mama dvoch detí a štyroch albumov

 

 

Je ticho otravné?
Autor fotky: Zuzana Zuzáková

Myslím si, že v dnešnom svete je ticho veľmi kľúčové. Asi žijeme v dobe, ktorá ponúka najviac podnetov v histórii a najviac hluku. A hlukom nemyslím len hlasné zvuky, ale všetko to, čo nás často obklopuje, a často aj všetko, čo sa víri v našom vnútri, našom srdci.

Aktívne hľadať ticho nás učia učitelia modlitby, pretože je dôležité modliť sa slovami, ale aj na modlitbe byť ticho, mlčať, počúvať. A to zvlášť pre tých, ktorí v Cirkvi aktívne slúžia. Nutnosť ticha odporúčajú aj poradcovia, ktorí radia biznismenom, vyťaženým manažérom, ľuďom, ktorí sú vo vedúcom postavení.

Ja si uvedomujem, ako Pán Ježiš často šiel do ticha (a samoty), aby mohol byť nerušene so svojím Otcom. A učím sa to aj ja. Okrem „obyčajných“ modlitbových chvíľ, mať čas byť ticho s ním. Skúšať počúvať. Či už na adorácii, čo mám skôr taký čas „sýtenia sa“, alebo si vytvoriť ticho (a nemusí to byť hodina, aby to človek nemal ako bremeno, niekedy veľmi pomôže aj 10 – 15 minút), ktoré je pre mňa viac „pracovné“ a vtedy sa snažím počúvať, či prijať nejakú myšlienku, nápad či radu ako riešiť veci. Takéto „pracovné“ ticho sa dá uskutočniť kdekoľvek – v kancelárii, v aute na parkovisku, vo vlaku… Vytvoriť si v živote ticho je však náročná a aktívna úloha. Nepríde to samo. A keď si ten čas vytvárame (začnime aspoň chvíľou), tak si ho musíme aj aktívne strážiť, lebo má tendenciu nám utiecť.

Mário Tomášik, manžel, otec štyroch detí, vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina, vedúci ENC pre východnú Európu

 

Foto: Archív respondentov

 

Viera+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00