Je eko-bio-raw-vegan a zero waste pre kresťana v poriadku? Áno. Ale…

Prečo by práve kresťania mali byť priekopníkmi vo všetkom zdravom?

Nejde nám o to, aby sme hľadali nekresťanské prvky v daných veciach, ale chceme sa na ne pozerať Božím pohľadom. Možno si niektorí povedia, prečo by sa na to mali pozerať z pohľadu viery a Boha, veď nič zlé nerobia, práve naopak. Ekologické snaženia sú v poriadku. Problémom sú, ak sa robia bez Boha a odtrhnú sa od neho. A my sa nechceme na nič vo svojom živote pozerať len sami, ale predsa túžime vo všetkom, v každej oblasti svojho života hľadať to, čo je Božie, nie?

„Vo svete sa množia vonkajšie púšte, pretože sa veľmi rozšírili púšte vnútorné a ekologická kríza je výzvou na hlbokú vnútornú konverziu,“ píše pápež František v encyklike Laudato si’, ktorá sa venuje ekológii a úcte k stvoreniu. Upozorňuje na to, že niektorí kresťania, oddaní modlitbe, sa často vysmievajú zo starostlivosti o životné prostredie alebo sú pasívni. Chýba „ekologická konverzia“, ktorá umožní, „aby sa vo vzťahoch so svetom, ktorý nás obklopuje, prejavili všetky dôsledky nášho stretnutia s Ježišom“. To, že sme sa stretli s Ježišom, by sa malo prejaviť v každej oblasti nášho života.

Za dôležitú považuje najmä motiváciu, prečo dané veci robíme. „Musíme uznať, že nie vždy sme my kresťania zachytili a rozmnožovali bohatstvo, ktorým Boh obdaroval Cirkev. Spiritualita v Cirkvi nie je odtrhnutá od tela ani od prírody alebo od skutočností tohto sveta, ale skôr žije s nimi a v nich, v spoločenstve so všetkým, čo nás obklopuje.“ Ekologická konverzia má zahŕňať vďačnosť a pocit nezaslúženosti – prijímame svet ako dar z lásky od nášho Otca, rozvíja kreativitu a nadšenie. „Neutekáme zo sveta ani nepopierame prírodu, keď sa chceme stretnúť s Bohom,“ píše.

 

 

VECI TOHTO SVETA NEMAJÚ PLNOSŤ BOHA

Svätý Otec poukazuje na to, že sme so životným prostredím nikdy nezaobchádzali tak zle ako posledné dve storočia. „Sme však povolaní stať sa nástrojmi Boha Otca, aby naša planéta bola taká, o akej sníval pri jej stvorení, a zodpovedala jeho projektu pokoja, krásy a plnosti,“ čítame v spomínanej encyklike. „Zároveň sa vzmáha akási povrchná alebo zdanlivá ekológia, ktorá posilňuje otupenosť a ľahkomyseľnú nezodpovednosť,“ pokračuje.

Hovorí, že obzvlášť kresťania si uvedomujú (a mali by si uvedomovať), že sa majú starať o stvorenie, ktoré im bolo zverené. Spomína brazílskych biskupov, ktorí zdôraznili, že „celá príroda, okrem toho, že odhaľuje Boha, je miestom jeho prítomnosti. Objavenie tejto prítomnosti v nás stimuluje rozvoj „ekologických cností“.“ Upozorňuje však na to, že „veci tohto sveta nemajú plnosť Boha“.

Mnohí bojujú aktívne za životné prostredie a žijú príkladným ekologickým životom, ale pritom nebránia dôstojnosť všetkých ľudí. „Pocit vnútornej jednoty s ostatnými bytosťami prírody nemôže byť autentický, ak nám v srdci chýba neha, súcit a starosť o druhých ľudí,“ vraví pápež. „Preto je potrebné starať sa o životné prostredie a zároveň mať úprimnú lásku k ľuďom a neustále sa angažovať za riešenie problémov v spoločnosti,“ dodáva.

Jedna respondentka v súvislosti s dotazníkom, ktorý sme na túto tému zverejnili, napísala: „Ja si tiež myslím, že správať sa rozumne voči zverenej planéte je super. Tiež to môže učiť skromnosti. Takisto si však myslím, že tento štýl môže mať viaceré negatívne stránky. Napríklad – robím to preto, lebo je to moderné, a nie preto, že som o tom v hĺbke srdca presvedčený… kupujem eko, ale napríklad si naberiem príliš veľa, nevládzem dojesť a vyhodím to. Taktiež ako so všetkým hrozí, že človek sa tým začne zaoberať natoľko, že to nie je dobré pre jeho vzťahy a ani pre neho samého. Mnohé veci ponúkajú značky alebo stránka, ktoré sú pofidérne z hľadiska našej viery – alebo podporujú vyslovene veci proti prvému Božiemu prikázaniu – a to je problém.“

 

 

EKO-BIO-RAW-VEGAN A ZERO WASTE… O ČOM TO VLASTNE HOVORÍME?

Na začiatok je dobré ozrejmiť si pojmy, o ktorých hovoríme. Hoci ich počúvame často a neraz vidíme v reklamách či obchodoch, predsa nám nemusí byť jasné, čo sa za nimi skrýva. Aj keď je pravda, že tieto označenia (napríklad bio pri potravinách) výrobcovia často zneužívajú na účely marketingu a zisku, keďže cenová hladina týchto výrobkov je vyššia oproti ostatným.

 

Eko – Táto skratka sa využíva pre ekologicky šetrné produkty, ktoré musia byť šetrné k životnému prostrediu aj zdraviu tých, ktorí ich používajú. Na trhu sa objavujú napríklad aj ekologické čistiace a pracie prostriedky, vďaka ktorým vieme zabezpečiť upratovanie bez chémie a sú rovnako účinné. Tieto prípravky nie sú testované na zvieratách, neznečisťujú vodu, šetria životné prostredie a nespôsobujú alergie.

Bio – Toto označenie hovorí o tom, že daný produkt bol vytvorený v rámci zásad ekologického poľnohospodárstva – cieľom je minimalizovať bolesť a utrpenie zvierat počas celého ich života. Taktiež sa nepoužívajú napríklad pesticídy či umelé hnojivá. Môžeme sa stretnúť aj s bio kozmetikou, ktorá neobsahuje žiadne nebezpečné zložky. Známe sú nám aj bio potraviny – tie musia byť vyrobené z produktov kontrolovaného ekologického poľnohospodárstva, na ich výrobe sa nepodieľajú žiadne chemické prostriedky, pestujú sa na ekofarmách. Ich cena je vyššia oproti bežným potravinám, keďže náklady na výrobu sú väčšie.

Raw – Ide o životný štýl, pri ktorom sa jedia iba tepelne neupravené, nespracované, a teda surové potraviny. Zástancovia tejto stravy (vitariáni) argumentujú tým, že strava tepelnou úpravou stráca živiny.

Vegan – Ide o výrobky, ktoré neobsahujú žiadne živočíšne produkty, netestujú sa na zvieratách. Vegánska strava nevylučuje len mäso (ako vegetariánska), ale aj všetky ostatné živočíšne produkty ako vajcia, mliečne výrobky, med a mnohé iné. Rovnako ani vegánska kozmetika nepoužíva žiadne živočíšne zložky, ako napríklad včelí vosk, med, keratín a iné.

Zero waste – Hovoríme o živote bez odpadu. Zdroje sa nemajú vyhadzovať, ale opätovne využívať. Tento štýl sa riadi piatimi krokmi: Odmietni – Zredukuj – Znovu použi – Zrecykluj – Zvyšok skompostuj.

 

 

PLASTY, SAMÉ PLASTY

Svet znepokojuje znečistenie oceánov i sveta plastmi. Tie vynašli v 19. storočí a naplno sa začali používať obzvlášť v druhej polovici 20. storočia. Vidíme ich všade okolo seba. A v posledných rokoch sa mnohí snažia znížiť používanie plastov – jednotlivci aj organizácie. Či už ide o vyradenie jednorazového plastu, obchodné reťazce obmedzujú ich používanie, z predajní miznú plastové igelitové tašky a niektoré reťazce v poslednom čase zaviedli predaj lacných a užitočných vrecúšok na zeleninu, ovocie a pečivo, ktoré sú alternatívou k jednorazovým sáčkom.

Problém je v tom, že práve plasty patria medzi jeden z najhoršie recyklovateľných materiálov a najväčšmi zaťažujú životné prostredie. Každoročne sa do oceánov dostane viac než osem miliónov ton plastov, čo je až osemdesiat percent všetkého odpadu v moriach. Táto problematika nie je ľahostajná ani Cirkvi. „Narastajúci problém morského odpadu a ochrana pobrežných oblastí presahujúcich hranice štátov naďalej predstavujú osobitnú výzvu,“ hovorí František.

Vatikán má svoj vlastný systém odpadového hospodárstva. Najmenší štát na svete znižuje spotrebu plastov a do konca roka plánuje úplne sa ich zbaviť. Inšpiráciou k zmene tejto mentality je práve encyklika pápeža Františka Laudato si’. Vatikánska samoobsluha zrušila predaj jednorazových plastových výrobkov. Vatikán je ukážkový, aj čo sa týka triedenia odpadu – je to na 55 %. Vatikán má od roku 2016 vlastnú skládku vo Vatikánskych záhradách a až 98 % odpadu z vatikánskych pracovísk prichádza už vytriedených.

 

 

NAOZAJ TO VŠETKO POTREBUJEM…?

Na Slovensku sa recykluje len 6 – 8 % komunálneho odpadu. Priemerný Slovák ročne vyprodukuje až 475 kilogramov odpadu. „Na mnohých miestach planéty starší ľudia s nostalgiou spomínajú na krajinu minulých čias, ktorá je dnes zaplavená odpadkami.“ František upozorňuje na dnešnú takzvanú kultúru vyhadzovania, ktorá dolieha nielen na veci, ale aj na vylúčených ľudí. Vo svete i na našich stoloch sa dnes veľmi plytvá jedlom – ide až o tretinu vyprodukovaných potravín, čo je, ako vraví Svätý Otec, „akoby sme kradli zo stola chudobných“.

Množstvo z tohto odpadu pochádza aj zo zbytočného a nadmerného nakupovania. František poukazuje aj na to, že „ľudí strháva vír zbytočného nakupovania a utrácania. Máme priveľa prostriedkov pre primálo cieľov, aj to pokrivených.“ Človek sa zameriava na seba, rastie jeho chamtivosť. „Čím viac je srdce človeka prázdnejšie, tým viac potrebuje nakupovať, vlastniť a konzumovať veci. V tomto horizonte neexistuje ani skutočné spoločné dobro,“ vysvetľuje.

Kresťanská spiritualita navrhuje rásť v striedmosti, ktorá je oslobodzujúca, a schopnosti tešiť sa aj z mála, navracia nás k jednoduchosti, umožňuje zastaviť sa a vychutnať si malé veci. „Kresťanská spiritualita ponúka alternatívne chápanie kvality života a povzbudzuje k prorockému a kontemplatívnemu životnému štýlu, schopnému hlboko sa radovať a nebyť posadnutý konzumom.“ Celá náboženská tradícia učí, že menej je viac. „Je možné potrebovať málo a žiť naplno, najmä, ak sme schopní dávať priestor iným potešeniam a nachádzať uspokojenie v bratských stretnutiach, v službe, v zužitkovávaní vlastných chariziem, v hudbe a umení, v kontakte s prírodou, v modlitbe.“

Práve nestriedmosť, chamtivosť a túžba po moci neraz ústia do ekologickej krízy. Koreň toho však nachádzame v ľudskom srdci. Petrov nástupca zaň považuje to, keď „človek neobjaví znova svoje pravé miesto, neporozumie náležite sebe samému a nakoniec sa postaví na odpor samotnej realite“. Zdôrazňuje, že nemožno presadzovať vzťah k životnému prostrediu bez toho, aby sme mali ohľad na vzťah s druhými a s Bohom.

Ide aj o akúsi „ekológiu človeka“ – pojem, ktorý spomenul pápež Benedikt XVI. Znamená to, že „naučiť sa prijať vlastné telo, starať sa oň a rešpektovať jeho význam je podstatné pre skutočnú ekológiu človeka. Vážiť si vlastné telo v jeho ženskosti alebo mužskosti je potrebné na uznanie seba samých pri stretnutí s druhými, ktorí sa líšia. Tak je možné s radosťou prijať špecifický dar druhého alebo druhej ako dielo Boha Stvoriteľa a navzájom sa obohacovať,“ vysvetľuje František. Dnes sú ľudia vystavení riziku, že sa – aj pri svojich dobrých (napríklad ekologických) snahách – stanú hlboko individualistickými. Zmena nastáva podľa neho vtedy, keď sme schopní prekonávať vlastný individualizmus.

 

 

TENTO ŽIVOTNÝ ŠTÝL BY SA NÁM NEMAL STAŤ MODLOU

Pýtali sme sa viacerých ľudí – či už z pohľadu teológie, medicíny, alebo aktívnych veriacich, ktorým skutočne záleží na životnom prostredí a zároveň túžia žiť v súlade s Božou vôľou, ako to vnímajú a žijú vo svojom živote.

Ondrej Chrvala, kňaz a správca farnosti Abrahám, hovorí: „Vzhľadom na to, že tieto myšlienky nastavujú náš dobrý postoj k vlastnému telu a k životnému prostrediu, čo sú veci stvorené, chcené a milované Bohom, tak ich vítam ako zásadne dobré, ak je to v súlade s naším kresťanským pohľadom na Božiu prítomnosť a zvrchovanosť vo svete. Ak to odtrhnem od Boha, vtedy sa to môže zvrhnúť.“ Vysvetľuje, že je to stále postoj k stvoreným veciam, ktoré sú len prostriedkom a nie cieľom, ktorým je človek a jeho život s Bohom.

„Preto sú tieto iniciatívy v zásade dobré, ale nemali by dostať prvé, respektíve príliš dôležité miesto v našom živote. Tento životný štýl by sa nám nemal stať modlou. Obávam sa, že časť toho dnešného boomu vychádza práve z toho, že človek síce znovu objavuje prírodu a samého seba, ale už bez kontextu Božej prítomnosti, pretože toho zo svojho života vylúčil. A tak sa tieto postoje práveže stávajú modlami,“ pokračuje. Zhŕňa to tak, že ak dodržíme tieto dva body – prvenstvo Boha a úctu k jeho stvoreniu –, tak by sme nemali mať problém rozoznať skryté či otvorené okultizmy či modlárstva v nich a odmietnuť ich bez odmietnutia toho, čo je v nich zdravé.

 

 

Z LÁSKY K BOHU PRAMENÍ ZDRAVÝ VZŤAH K VŠETKÉMU OSTATNÉMU

O svoj pohľad na danú tému sa s nami podelila aj Anna Koniarová, všeobecná lekárka a členka Miles Jesu: „Nechcem tému potravy a odpadu zľahčovať, ale prvá myšlienka, ktorá sa mi s oboma témami spája, je, že ľudský život sa skončí. Z tohto faktu vyplýva aj určitá zodpovednosť a zároveň aj určitá sloboda. Ak by sa život človeka upriamil na potravu či odpad, ľahko by stratil svoj podstatný hlboký zmysel. Treba sa zamerať na niečo, čo sa neskončí. A tým je láska. Boh je láska.

Z tejto lásky potom pramení zdravý vzťah k všetkému ostatnému – k stvoreniu, k planéte aj k sebe samému. Jedným z najzákladnejších prejavov lásky je úcta. Tá zahŕňa potom aj úctu k stvoreniu (a teda aj tému odpadu), ale začína sa v skutočnej úcte k Bohu. Ak by sme Boha vynechali, úcta k planéte a stvoreniu by sa stala pascou,“ vysvetľuje. „Preto si myslím, že ak svoj zrak odvrátime od Boha a upriamime ho na čokoľvek iné, hoci aj odpadky, stratíme svoj skutočný cieľ,“ zdôrazňuje.

Pokračuje však, že tieto témy nie sú také jednoduché a je pravda, že žijeme v rýchlej a instantnej dobe, ako ju nazýva pápež František, keď je ľahšie niečo vyhodiť a kúpiť nové ako to opraviť. Podobne je to aj s prijímaním, pestovaním potravy a zaobchádzaním s ňou. „A koniec koncov, je to tak aj vo vzťahoch, čo vidno na štatistických výsledkoch trvania manželstiev. Planéta naozaj trpí a volá buď po zmene, alebo katastrofe. A je aj v našich rukách, čo si vyberieme. Konečné slovo však bude mať Boh. Aj keby som od tohto momentu naozaj nevyprodukovala ani jeden odpad, nezachránim planétu. Ale myslím si, že naša generácia by úplne pokojne mohla žiť neporovnateľne skromnejšie a aj tak by netrpela nedostatkom,“ vraví.

Súhlasí s tým, že myšlienka nulového odpadu (zero waste) je veľmi dobrá a istým spôsobom súhlasí aj s postojom pápeža. „Avšak pápež nekončí pri odpadkoch. Jeho výzvy pokračujú ďalej. Hovorí o utrpení našich bratov a sestier. Myšlienka zero waste sa podľa mňa tiež môže stať zradnou a chladnou, urobiť človeka cudzím sebe samému, ak vloží do tohto úsilia celé svoje srdce. Srdce kresťana by nemalo zostať nevšímavé ani voči tejto rútiacej sa ekologickej katastrofe; a myslím, že každý kresťan by sa mal správať zodpovedne a redukovať odpad, nezháňať sa za vecami, žiť slobodnejšie. Ale v prvom rade si treba zachovať čisté srdce, slobodné a otvorené, ktorého Spasiteľom je jedine Boh.“

Napokon hovorí z pohľadu lekárky o tom, že hoci je myšlienka eko-bio-raw veľmi lákavá a ponúka zdravie a silu, po ktorých ľudia dnes túžia, prináša technické riziká – riziká infekcií bez dostatočnej tepelnej prípravy, riziká nedostatku látok potrebných pre telo. Ale najväčšie riziko vidí v tom, že tieto myšlienky sú filozofiami.

„Nevolajú len po zmene stravy, ale po zmene života. No Boh sa v nich nespomína. Volajú po kulte tela, najdôležitejšie v živote je podľa týchto filozofií „moje zdravie a moje telo“. A tak môžu človeka úplne pohltiť, aby sa zháňal za pominuteľnými vecami, aby sa zameriaval na to, čo bude jesť a čo bude piť… Ale Ježiš nás to učí opačne. Na neho skladať všetky svoje starosti – aj o svoje telo, aj o planétu. Len s ním bude mať náš život a naše úsilie zmysel, a nielen v tomto čase, ale i vo večnosti,“ dodáva.

 

 

EKOLOGICKÝ PRÍSTUP K ŽIVOTU JE VECOU POKORY A VĎAČNOSTI VOČI BOHU

Zuzana Venglíková definuje samu seba ako milovníčku všetkého krásneho, ktorá sa snaží žiť zdravo a motivovať k tomu aj iných. Pre ZKSM (Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže) koordinovala projekt Eco Challenge. V rámci neho natáčali videá, ktoré motivujú k eko prístupu k životu.

„Zdravý životný štýl, záujem o životné prostredie a život v súlade s Božou vôľou sa podľa mňa nevylučujú, ale idú ruka v ruke. Je mi ľúto, že mnohí kresťania (zrejme zo strachu z toho, že všetko eko-bio väčšinou propagujú ľudia vyznávajúci nejaké východné náboženstvá) z princípu odmietajú tieto témy alebo sa k nim stavajú ľahostajne,“ vraví. Aj ona spomína encykliku Svätého Otca Františka, v ktorej jasne píše, „že naše stretnutie s Ježišom sa nemá obmedzovať iba na duchovnú časť nášho života, ale má sa premietnuť do všetkého, čo žijeme, teda aj do starostlivosti o zem, o náš spoločný domov“.

Hovorí o tom, že práve my kresťania by sme mali byť priekopníkmi vo všetkom zdravom. „Veď kto iný než my si je viac vedomý toho, že táto zem a všetko, čo máme, vlastne nie je naše, ale je to Boží dar, ktorý nám Boh zveril, aby sme sa oň starali. A predsa tak často práve my kresťania sme v týchto otázkach nesmierne ľahostajní,“ pokračuje. Sama si často pripomína myšlienku autorky Joyce Meyer, ktorá tvrdí, že sa treba snažiť žiť tak, aby sme každé miesto, ktorým prejdeme, zanechali krajšie, ako bolo predtým.

Neraz si kladie otázku, akú stopu zanechá (a aj my ostatní zanecháme) na životnom prostredí: pozitívnu, či negatívnu. „Pre mňa je ekologický prístup k životu vecou pokory a vďačnosti voči Bohu za jeho dary a tiež skutkom lásky k blížnemu.“ Nikto totiž nie je ostrov a všetko, čo urobíme, má dopad na životy ľudí či zvierat okolo nás. „Chceme, aby sa naše deti mali čo najlepšie. Drieme, aby sme im zabezpečili čo najlepšie podmienky, výchovu, vzdelanie… Ale čo životné prostredie, v ktorom budú žiť? Túžime, aby boli zdravé, ale ako budú môcť byť zdravé, ak budú žiť v chorom prostredí?“ pýta sa.

 

 

TVOJE TELO NIE JE ODPADKOVÝ KÔŠ!

Za problém považuje to, že neraz sa nechávame životom len unášať a nereflektujeme to, čo sa deje okolo nás – ani vlastný život či návyky. Hovorí, že ak sa na okamih zastavíme, zistíme, že sme veľmi spohodlneli, zľahostajneli a mnohými vecami zbytočne zaťažujeme životné prostredie.

„Osvojili sme si životný štýl „použi a zahoď“ a neriešime, čo sa deje s odpadom, ktorý takto bezhlavo produkujeme. Aj ja som dlho žila v takom čudnom svete, kde moje odpadky zázrakom zmizli, len čo sa za nimi zavrelo veko kontajnera. Myslela som si, že viac už to nie je moja starosť, veď príde čarovné oranžové autíčko, ktoré odpadky pohltí – a tie sa navždy stratia kdesi vo vzduchoprázdne. Skutočnosť je však úplne iná: naše odpadky sa na skládkach, kde je zamedzený prístup vzduchu, nerozkladajú, ale zostávajú „naveky“ tam. Táto informácia bola pre mňa okamihom precitnutia, keď som pochopila, že musím prevziať zodpovednosť za odpad, ktorý produkujem, a veci, ktoré nakupujem,“ vraví.

Ďalej spomína, ako si mnohí povedia, že nemá zmysel snažiť sa o niečo, pretože jednotlivec aj tak nič nezmôže. „Načo mám prestať používať plastové slamky, keď sú tu obrovské priemyselné koncerny, ktoré zásadnejším spôsobom poškodzujú životné prostredie?“ Ale aj tu platí staré známe: „Ak chceš zmeniť svet, začni sám od seba.“ Veď aj dnešný Svätý Otec hovorí o tom, že je ušľachtilé konať drobné zmeny vo svojom životnom štýle a výnimočná vlastnosť dobra je tá, že sa stále a neviditeľne šíri.

„Každý jednotlivec môže zmenou svojho životného štýlu pozitívne ovplyvňovať svoje okolie a motivovať ho. Všetko veľké sa začína v malom. Každý z nás môže byť tým horčičným semienkom, ktoré je na začiatku nepatrné, bezvýznamné, ale vyrastie z neho veľký strom. Keď som pred pár rokmi nastúpila na cestu „ekologickej konverzie“, o ktorej píše pápež, ani vo sne mi nenapadlo, že raz budem k podobným zmenám inšpirovať iných ľudí prostredníctvom prednášok či videí. A zmeny, ktoré vidím na svojich príbuzných, priateľoch a ľuďoch, od ktorých dostávam spätnú väzbu, ma utvrdzujú v tom, že môžeme meniť svet,“ vraví s radosťou Zuzana.

V súvislosti so zdravým životným štýlom jej v hlave rezonuje myšlienka, ktorú jej pred pätnástimi rokmi povedala jedna múdra Božia žena: „Tvoje telo nie je odpadkový kôš!“ Vie, že Boh má s jej životom plán, a ona ho chce naplniť. Chce mať aj v starobe dostatok síl na to, aby mohla slúžiť Božiemu kráľovstvu, a preto sa potrebuje o svoje telo dobre starať. To pre ňu zahŕňa cvičenie aj zdravú stravu. „Smerodajný je pre mňa koncept „správcovstva“. Uvedomujem si, že Boh mi zveril dary, ktoré mám spravovať a raz mu ich vrátim. Chcem byť dobrým správcom, ktorý sa o zverené poklady staral dobre a raz ich bude môcť v čo najlepšom stave odovzdať Pánovi, ktorému v podstate patria,“ pokračuje Venglíková.

Spomína aj úskalie tohto zdravého životného štýlu – keď nás internet bombarduje množstvom protichodných informácií o tom, čo je zdravé, čo škodlivé a aké potraviny treba konzumovať. „Aj ja som podľahla boomu napríklad kokosového oleja či informáciám o tom, že pohánka obsahuje mnoho rutínu a makový olej je výborným zdrojom vápnika. Keď všetci okolo mňa začali kváskovať, takmer som mala výčitky svedomia, že ja to ešte nerobím.

Potom som začala viac sledovať vyjadrenia jedného lekára, ktorý sa zaoberá výživou, a upokojila som sa. (úsmev) Páči sa mi na ňom, že je veriaci človek a k téme zdravého stravovania pristupuje „s oboma nohami na zemi“. Jeho tvrdenia sa opierajú o spoľahlivé výskumy a štúdie, informácie neťahá len tak „z brucha“. Nie všetko sa mi darí dodržiavať, ale učím sa mať svoj maškrtný jazýček na uzde. Nechcem však skĺznuť do extrému, že by sa zdravé stravovanie stalo mojím bôžikom.

Aj v tejto oblasti sa držím rady svätého Pavla: „Všetko smiem, ale ničím sa nedám zotročiť.“ (porov. 1 Kor 6, 12) Teda snaha zdravo sa stravovať by nemala byť cieľom, ale skôr prostriedkom, ako byť v Božom kráľovstve čo najefektívnejší a mať silu plniť Božiu vôľu,“ uzatvára.

 

 

ZEM NIE JE LEN NA JEDNO POUŽITIE

Ján Viglaš je morálny teológ, ktorý bol do minulého akademického roku rektorom dnes už zrušeného Kňazského seminára svätého Františka Xaverského v Badíne. Hovorí, že ekologické myslenie a starostlivosť o prírodu je nielen v poriadku, ale je pre nás aj etickou úlohou. „Ak nám Boh dal ako prvý príkaz úctu a lásku k životu („Ploďte a množte sa a naplňte zem!“), hneď druhý príkaz, úzko s ním súvisiaci, je úcta k zemi, prírode a stvoreniu („Podmaňte si ju!“). Žiaľ, mnohí to pochopili ako možnosť drancovať zem, dokonca si to odôvodňujú biblicky.

Svätý Otec František hneď v úvode svojej encykliky Laudato si’ píše, že sme priam vyrastali s myšlienkou, že sme vlastníkmi a vládcami zeme, oprávnenými na jej drancovanie. Zabudli sme pritom, že aj my sami sme zemou, lebo sme boli stvorení z prachu zeme. Naše telo je zložené z prvkov planéty; jej vzduch dýchame a jej voda nás občerstvuje,“ vysvetľuje.

Opisuje situáciu v 20. storočí, po dvoch svetových vojnách, použití atómovej bomby a počas pretekov v zbrojení uprostred Studenej vojny, keď sa veľa hovorilo o možnosti zničiť celú planétu Zem. „Množstvo vyrobených a rozmiestnených rakiet, bômb a zbraní bolo – a zrejme aj stále je – také obrovské, že by sme nimi boli schopní zničiť život údajne až na troch zemeguliach,“ vraví a ďalej pokračuje: „Dnes sa už oveľa viac hovorí o znečistení pôdy, vody a vzduchu, o klimatických zmenách a o tom, že život na zemi môžeme zničiť aj inak ako vojnou – sebeckým blahobytom, nenásytným konzumizmom, stupňovaním zisku, modlou stále rýchlejšieho rozvoja a modernizácie spoločnosti. Zem nebola daná len nám, ale aj budúcim generáciám, tak sme povinní ju chrániť. Veľmi výstižne to vyjadruje slogan ekologických aktivistov: Zem nie je len na jedno použitie.“

 

 

NERIEŠIŤ TOĽKO JEDLO, ALE SKÔR PRINÁŠANIE BOŽIEHO KRÁĽOVSTVA

Biomedicínska inžinierka Magdaléna Matejková, ktorá pracuje vo výskume, upozorňuje, že síce nie je odborníčkou ani neštudovala výživu či teológiu, ale snaží sa tieto veci žiť, a preto ponúka svoj pohľad. Spomína encykliku pápeža Františka, ktorý nás skutočne naliehavo vyzýva k zodpovednosti za stav našej zeme.

„Čo sa týka zdanlivého boomu eko-bio-raw-vegan, ja to vnímam ako čiastočný návrat k pôvodnému spôsobu života/stravovania, avšak tento návrat má tiež svoje úskalia – a to možno práve aj v kombinácii so snahou o zero waste spôsob života, o skromnosť a jednoduchosť. Ja osobne vnímam, že je dobré venovať pozornosť tomu, čo jeme.

Posledné roky nám ukazujú, kam až môže siahať ľudská túžba po zisku – k používaniu pesticídov v poľnohospodárstve a antibiotík a hormónov v chovateľstve, ktoré znečisťujú vody, kontaminujú ryby a aj samotné jedlo. Boh nám daroval rozum, aby sme zem obhospodarovali, nie ju ničili s cieľom vyťažiť z nej čo najviac. Preto si myslím, že človek hľadajúci Božiu vôľu by mal hľadať súlad s prírodou, tak ako mu to jeho možnosti a schopnosti v tejto pozmenenej spoločnosti dovoľujú,“ vysvetľuje.

Ďalej pokračuje, že popri snahách o akési striktné stravovanie či ekologickú domácnosť je naozaj dôležité pozerať sa na reálny dopad nášho úmyslu. „Napríklad dovoz, obal, predaj nejakej super potraviny, raw dezertu z exotických potravín alebo ekologického prostriedku z opačnej strany zemegule. Zároveň by sa snaha o určitý štýl stravovania alebo životného štýlu, hoci aj dobrého, nemala stať naším božstvom, oberať nás o pokoj a skromnosť,“ dodáva.

Barbora Semanová, autorka @stepwithfashion, je veľkým zástancom toho, že potrebujeme chrániť našu planétu. Hovorí o tom, že nedávno videla dokument od pápeža Františka, v ktorom sám tvrdil, že máme žiť ekologickejšie – prinajmenšom čo najväčšmi obmedziť plasty. Pýtali sme sa jej, čo si myslí ohľadom dnešného boomu eko-bio-raw-vegan.

„Osobne si myslím, že nikde v Biblii nie je napísané, že musíme jesť všetko, čo Boh stvoril. Píše sa tam o tom, že Boh nám dal všetko, ale myslím, že je slobodná vôľa človeka, či bude mäsožravec, vegetarián alebo vegán. Kým má dostatočný príjem všetkého, čo jeho telo potrebuje, som za to, aby jedol, ako mu to najviac vyhovuje. Ani sa neprejedať, ani nejesť málo, neriešiť toľko jedlo, ale skôr to, ako prinášať Božie kráľovstvo na zem. A to napríklad aj pomocou zero waste,“ vraví autorka blogu o móde a zdravom životnom štýle.

 

 

AKO TO ŽIJETE VY?

Našich respondentov sme sa pýtali aj to, ako to žijú prakticky oni, ako to podľa nich má žiť každý kresťan.

Zuzana Venglíková, ako už spomínala, považuje ekologický prístup k životu a zdravý životný štýl za jeden balík, neoddeľuje ich. „Ekologická konverzia je cesta, takže zmeny do našej domácnosti sme zavádzali postupne a stále hľadáme možnosti a dozvedáme sa o veciach, ktoré môžeme robiť ináč,“ hovorí. Najprv začali dôslednejšie separovať, ale potom zistili, že to nestačí, pretože nie všetky suroviny sa dajú spracovať a je to veľmi náročný proces, takže je lepšie odpad neprodukovať.

„Všetko sa to začína nakupovaním. Snažíme sa kupovať ovocie a zeleninu, ktoré sú nebalené, a väčšinu suchých potravín (strukoviny, vločky, cestoviny, korenie) nakupujeme v bezobalovom obchode do vlastných nádob. Vyhlásili sme vojnu jednorazovým mikroténovým vreckám, takže do nich si nič neberieme. Nekupujeme vodu ani nápoje v PET fľašiach, všade si so sebou nosíme vlastné sklenené alebo kovové fľaše s vodou z vodovodu. Keďže živočíšna výroba má negatívny dopad na životné prostredie, konzumujeme oveľa menej mäsa ako kedysi. Do jedálnička sme zaradili viac zeleniny a strukovín.

Čistiace a pracie prostriedky sme zredukovali na minimum a čapujeme si ich v bezobalovom obchode. Na čistenie používame najmä ocot a sódu. Šampóny a sprchové gély v plaste sme nahradili prírodnými mydlami, vyrábam domáci deodorant. Namiesto vložiek a tampónov používam menštruačný kalíšok. Oblečenie často kupujeme z druhej ruky alebo si ho vymieňame na swapoch. Každá vec, ktorú si kúpime, sa raz stane odpadom, preto sa snažíme kupovať menej vecí. Uvedomujeme si, že toho toľko nepotrebujeme. Aj pápež František nás vyzýva k dobrovoľnej skromnosti, ktorá je odnepamäti prirodzenou súčasťou kresťanského života,“ opisuje svoj životný štýl.

V rodine sa usilujú šetriť energiou, napríklad aj zakúpením šetriacej hlavice do sprchy, aby spotrebovali menej vody. Vždy, keď si Zuzana sadá do auta, pýta sa, či by sa do cieľa nemohla prepraviť inak, a ak je to možné, ide radšej peši, bicyklom alebo autobusom. „Benedikt XVI. povedal, že nakupovanie je nielen ekonomický, ale aj mravný úkon. Takže pri nákupe si kladiem otázky: Skutočne to potrebujem? Z čoho je tá vec vyrobená? V akých podmienkach pracovali ľudia, ktorí ju vyrábali? Odkiaľ ju sem dopravili (najmä potraviny)? Čo sa s ňou stane, keď ju prestanem používať?

Každý môj nákup má dopad na spoločnosť. Aj preto sme prestali kupovať rezané kvety v kvetinárstve. V rádiu som počula o tom, ako pre pestovanie ruží vysychajú jazerá v Afrike a v akých príšerných podmienkach pracujú ľudia v kvetinových skleníkoch. To isté platí aj o lacných odevoch vyrábaných v Ázii. Na týchto príkladoch môžeme vidieť, že takýto prístup k nakupovaniu a spotrebe má v sebe aj silný sociálny rozmer, ktorý zdôrazňuje aj pápež František. Na našu európsku márnotratnosť totiž najviac doplácajú najchudobnejší,“ pokračuje.

Za nevyhnutnú súčasť zdravého životného štýlu považuje aj pohyb, ktorého sa snaží mať každodenne dostatok. Keďže má sedavé zamestnanie, hodiny pred počítačom kompenzuje cvičením a nordic walkingom. „Uvedomujem si, že tých pár zásad, ktoré som vymenovala, nie sú žiadne veľké veci, ale drobnosti, ktoré môže robiť každý z nás. Iste, človek musí viac plánovať, nekonať impulzívne, nevoliť si instantné pohodlné riešenia, ale myslím si, že rovnaké princípy platia aj celkovo v kresťanskom živote: správna cesta býva často tá náročnejšia a ťažšia, ale stojí za to!“ dodáva.

 

 

ĽAHOSTAJNOSŤ VERZUS EXTRÉMNY EKOLOGICKÝ ŠTÝL

Kňaz Ján Viglaš spomína patriarchu Bartolomeja, ktorého cituje pápež František vo svojej encyklike: „Aby sa každý kajal z vlastného spôsobu, ktorým zneužíva planétu, pretože v tej miere, v akej spôsobujeme malé ekologické škody, sme povolaní uznať svoj príspevok, malý alebo veľký, k zhoršovaniu a ničeniu životného prostredia.“

Upozorňuje na to, že tak ako v každej oblasti, aj v rámci ekológie sme svedkami dvoch extrémov. „Na jednej strane sebecké plytvanie zdrojmi a totálna ľahostajnosť voči druhým aj k životnému prostrediu, na druhej strane už nielen extrémne šetrný ekologický životný štýl, ale priam náboženstvo s fanatickými a sektárskymi prvkami. Posadnutosť všetkým naturálnym, s mantrou „čisto prírodný produkt“, sa tiež môže obrátiť proti človeku.

A človek dokáže aj svoje sebectvo skrývať za vznešené reči o ochrane zeme, napríklad sa dnes stále častejšie objavujú reči o tom, že mať deti je neekologické, že tí, čo odmietnu mať deti, sú vlastne zodpovední, na rozdiel od tých vraj nezodpovedných až sebeckých, čo si dovolia mať „luxus“(!) viacerých detí,“ zdôrazňuje.

Za dôležité považuje žiť nie v súlade s prírodou, ale v súlade s prirodzenosťou. „Prirodzené je to, čo je v súlade s povahou daného bytia, jeho umiestením v hierarchii stvorenia a s jeho cieľom (finalitou). A v tom je kresťanstvo, ktoré oceňuje tak vieru, ako aj ľudský rozum, jedinečným náboženstvom, ktoré opäť môže ukázať, ako a prečo treba riešiť aj ekologické problémy, a má aj potenciál znovu vrátiť radosť zo života.

To znamená tak rešpektovanie prírodných zákonov (aby sme nemuseli dostať „bio poučenia“ a „eko facky“ od prírody), ale aj rešpektovanie morálnych zákonov a najmä naučiť sa žiť podľa princípu spoločného dobra. Častejšie pripomínanie tohto princípu sa ukazuje ako naliehavá úloha Cirkvi – tak hierarchie, ako aj laikov. Úlohou laikov je objavovať oblasti, v ktorých to môže každý konkrétne žiť,“ uzatvára.

 

 

SNAŽIŤ SA O JEDNODUCHOSŤ ŽIVOTA

Magdaléna Matejková vraví, že vždy treba začať od seba. Sama mala to šťastie, že v detstve vyrastala v prostredí babičiek, ako opisuje, „dojacich kravy s ružencom v ruke“. Po dnešnom rozmachu plastov, polotovarov a obalov objavuje to, čo ony a generácie pred nimi žili – udržateľný, zodpovedný spôsob života.

„Ja sa to opäť učím, v možnostiach, aké mám. Napríklad snažiť sa dopestovať si čo najviac potravín svojpomocne, bez pesticídov a obalov. Zároveň je to aj dobrý relax a súčasť mojej prevencie na udržanie psychického zdravia. (úsmev) Viem, že nie každý má takúto možnosť, preto ma teší rozrastajúca sa sieť bezobalových obchodov, ale ešte viac ma teší návrat „susedskej výmeny“, zdieľanie prebytkov z domácností či ponúknutie nepotrebných vecí, oblečenia, nábytku niekomu inému, na čo sa dajú dobre využiť aj sociálne siete.

Taktiež sa snažím obmedzovať množstvo vecí, ktoré nakupujem. Snaha o takú jednoduchosť života, ku ktorej by som chcela raz dospieť. (úsmev) Čím menej človek kúpi, tým menej sa vyrobí, minie sa menej prírodných zdrojov. Myslím, že človek sám toho môže urobiť veľa, či už zredukovaním kozmetiky, oblečenia, exotických jedál, uvažovaním, v akom obale, prípadne odkiaľ a v akom množstve daný výrobok kúpi,“ opisuje.

Barbora Semanová si napríklad v strave dopraje to, na čo má chuť, ale dáva si pozor na to, aby jedlo nevyhadzovala a mala doma iba toľko, koľko s manželom skonzumujú. „Dnes je veľmi ťažké nekupovať nič v plastovom obale, ale obľúbila som si miestnu tržnicu, kde majú všetko bez obalu, a čo najviac varím a pečiem doma, aby sme nekupovali nejaké polotovary a podobne. Snažíme sa doma fungovať tak, ako fungovali naši rodičia, keď sme boli deti my dvaja. Doma sa piekli nielen koláče, ale aj pečivo; a čo sa dalo vypestovať, to sa vypestovalo na vlastnej záhradke. Záhradku zatiaľ nemáme, ale tá tržnica je dobrá alternatíva,“ vysvetľuje.

 

 

ČO SI O TOM MYSLIA ĽUDIA?

Na internete sme zverejnili dotazník ohľadom tejto témy. Vyplnilo ho 357 respondentov, z toho väčšina sa označila za veriacich kresťanov (97,2 %), zlomok za veriacich nekresťanov (0,8 %) a pár za neveriacich (1,7 %). „Aj keď šetrím prírodu, nerobím zo seba otroka,“ napísal jeden z nich. Mnohí hovoria o tom, ako sa snažia žiť ekologicky práve preto, lebo chcú chrániť dar, ktorý nám zveril Stvoriteľ. Iní majú opačný názor: „Osobne si myslím, že toto s kresťanstvom nemá nič spoločné.“ A teda vyčleňujú Boha z tejto témy.

V prvej otázke ohľadom našej témy sme sa pýtali, či sa považujú za človeka, ktorý žije ekologickým spôsobom života. Väčšina označila možnosť „áno“ (55,7 %), „nie“ (21,6 %) a zvyšok (22,7 %) „občas, niekedy“ či „snažím sa, podľa svojich možností“. Pýtali sme sa aj, či využívajú produkty, ktoré majú nasledovných päť označení – eko (79 %), bio (79,6 %), zero waste (40,6 %), vegan (29,1 %), raw (21 %).

Od našich respondentov sme zisťovali, ktoré z možností ekologického spôsobu života prakticky využívajú. Z nasledujúcich alternatív si percentuálne zvolili takto:

• triedenie odpadu (94,4 %),
• plátenná taška namiesto igelitiek, vrecúška miesto sáčkov (80,7 %),
• opakovane použiteľná fľaša miesto neustále nových plastových (79,6 %),
• obmedzenie používania plastov v rámci jedla a jeho konzumácie (56,3 %),
• obmedzenie nákupu nových vecí (55,5 %),
• obmedzenie jedál z donášky či fast foodu (49,6 %),
• kompostovanie (49,3 %),
• second hand miesto tradičných obchodov (46,5 %),
• prírodná kozmetika (35,9 %),
• obmedzenie používania plastov v rámci hygieny (30,3 %),
• nakupovanie v bezobalových obchodoch (15,1 %),
• zero waste (13,2 %),
• vyrábanie vlastných kozmetických prípravkov (7,8 %).

 

K vybraným možnostiam pridali aj tieto: látkové plienky, odličovacie tampóny či vreckovky, uprednostnenie papierového obalu pred plastovým, šetrenie vody, nakupovanie lokálnych potravín najmä zo Slovenska, potraviny „z dvora“ a ďalšie.

Tovar, ktorý zodpovedá spomínaným označeniam ako bio a podobne, najčastejšie nakupujú v drogérii (52,1 %), v bio obchodoch (51,5 %), vyrábajú a pestujú si ich sami (40,9 %), nakupujú u handmade výrobcov (34,7 %) a v lekárni (20,4 %). Doplnili aj možnosti ako príroda, lokálni pestovatelia, tržnica, bezobalové obchody či bežné obchody.

 

 

„Boh povedal, aby sme zem spracovali, nie ničili. Naše tela sú Božím chrámom, preto sa o ne máme starať, a podobne tak príroda je darom od Pána, zveril nám ju a podľa môjho názoru nie je správne pre nás kresťanov dehonestovať jeho stvorenie, ktoré chváli svojho Stvoriteľa,“ tvrdil jeden respondent.

Medzi šiestimi vybranými výrokmi o tom, prečo primárne využívajú tieto ekologické možnosti, si zvolili takto:

• „lebo chcem chrániť prírodu, ktorá nám bola zverená Bohom, ale nevnímam ju ako svojho druhého boha“ (55,9 %);
• „lebo je to dobré pre moje zdravie“ (12,8 %);
• „lebo vnímam ako potrebné vrátiť sa späť k prírode a žiť s ňou“ (9,8 %);
• „lebo mám výčitky, že sa správam neúctivo voči prírode“ (7,3 %);
• „lebo mám lásku k prírode a vnímam ju ako to najlepšie, čo mám“ (5,6 %);
• „lebo je to moderné a robia to všetci“ (0,6 %).

 

Pridali aj ďalšie názory: zodpovednosť za dar prírody a stav, v akom ju nechám svojim deťom; vnímanie ohrozenia nášho sveta odpadom, veci na jedno použitie; neraz je to lacnejšie a zdravšie i kvalitnejšie; zdravotné dôvody mi umožňujú jesť len dané produkty; človek sa učí skromnosti a iné. Pre niektorých je to konkrétna odpoveď na výzvu pápeža Františka.

„Ako môže kresťan krivo pozerať na fenomén vzťahov na jednu noc, keď on sám často má vzťah so svojimi vecami na jedno použitie? Milujme teda svojich blížnych; nielen tých, čo sú tu a teraz, ale aj tých na iných koncoch planéty. Aj tých, čo prídu po nás. Majme úctu k veciam, k práci, ktorá za nimi stojí. Naučme sa oceniť a vidieť „za“. Toto je pre mňa dôvod,“ napísal jeden z respondentov.

Podelili sa s nami aj o svoje skúsenosti, či už sa stretli s tým, že pri nakupovaní v bio obchode (v dobrej viere s túžbou zohnať niečo prírodné) si domov odniesli niečo, čo spadá pod alternatívnu medicínu (v užšom zmysle), čo má dočinenia s okultizmom či ezoterikou. Väčšina (80,9 %) sa s tým nestretla, niektorí áno (10,4 %) a ostatní (8,7 %) si tým nie sú istí, nevedia o tom, respektíve si na to dávajú pozor a snažia sa tomu vyhnúť. Niektorí uviedli, že si všímajú napríklad to, keď sú v takýchto obchodoch primiešané okultné, ezoterické produkty (napríklad náramky proti urieknutiu, práca s energiami, joga), a ak také objavia, radšej sa tomu obchodu vyhnú.

„Nenakupujem tam z dôvodu, že neviem zaručiť, či výrobky nemajú okultný pôvod,“ napísal jeden z nich. „Dávam si na to pozor, lebo viem, že mnohé zdravé obchody idú okultným smerom. Preto rozlišujem, čo tam kúpiť a čo nie,“ pridal sa ďalší respondent. „Uprednostňujem nakupovanie eko a bio výrobkov v drogériách alebo u handmade slovenských výrobcov,“ vraví na túto tému Barbora Semanová.

Napokon, slovami pápeža Františka: „Spolu so všetkými stvoreniami kráčajme po tejto zemi a hľadajme Boha, pretože „ak svet má počiatok a bol stvorený, hľadajme, kto ho stvoril a kto mu dal počiatok, teda toho, kto je jeho Stvoriteľom“. Kráčajme so spevom! Nech nám zápasy a naša starosť o túto planétu nevezmú radosť nádeje.“