Jasličky v srdci

Ježiš sa nenarodil iba raz, kedysi dávno. Jeho narodenie máva aj iné podoby. Celkom osobné. A u každého človeka je príbeh jeho narodenia iný. Tak, ako sa pred 2 000 rokmi narodil v ťažkým podmienkach, v mnohých srdciach sa tiež narodil v tých najťažších chvíľach. Pýtali sme sa: Vedel by si opísať okamih, kedy sa Ježiš narodil v tvojom srdci?

 

Nika Macinská (43)

manželka, mama, vzťahová poradkyňa a tvorivá duša s množstvom realizovaných nápadov

 

Stalo sa to, keď som mala 33 rokov a bola som totálne na dne. Mala som pocit, že som na všetko sama a nič nezvládam. Bolo mi ťažko.

Okamih, keď som stretla (ja to rada takto opisujem, lebo to pre mňa bolo veľmi osobné stretnutie s Ním) Ježiša bol zlomový, ale predchádzalo tomu niekoľko mesiacov “prípravy”. Nebola som práve naklonená kresťanstvu, pripadalo mi to všetko totálne pokrytecké a zbytočné. Myslela som si, že sú to všetko rozprávky pre staré babky, ktoré si nevedia všeličo vysvetliť.

Zlom nastal v okamihu, keď som sa ocitla v spoločnosti ľudí, ktorí sa modlili. Keď som ich počula, ako sa rozprávajú s Bohom, akoby bol úplne reálny a skutočný, mala som hrču v krku a aj ja som sa s Ním chcela rozprávať. Jediné, čo sa mi podarilo vydrať z hrdla, boli slová: “Bože, ďakujem ti za túto cestu.” To bolo všetko. Ale v tom okamihu som zažila obrovskú úľavu, všade okolo mňa sa rozlialo jasné svetlo a ja som vedela, že Ježiš je so mnou. Akoby mi padol obrovský balvan bolesti zo srdca.

Až o dosť neskôr, keď som študovala Bibliu, som si spätne uvedomila, že tá cesta, za ktorú som Bohu poďakovala v mojej prvej modlitbe, je Ježiš. Lebo on je tá jediná cesta.

Ten moment môjho prvého rozhovoru s Bohom zmenil smerovanie celého môjho života. Nebolo to ľahké ani automatické. Bolo to vcelku náročné a veľmi často aj bolestivé. Začala tvrdá práca na zmene mojich zažitých vzorcov myslenia. Dnes som omnoho slobodnejšia ako kedykoľvek pred tým. A to neznamená, že všetko v mojom živote je ľahké. To vôbec nie. Sú situácie, keď som veľmi vyčerpaná a frustrovaná. Ale stále tu mám pred sebou to svetlo, ktoré je pre mňa nádejou, že na to nie som celkom sama 🙂

 

 

 

Branislav Škripek (48)

manžel, otec, europoslanec a vášnivý evanjelizátor

 

Bolo to počas základnej vojenskej služby. Veľmi ťažko sa to opisuje, ale preniklo ma uvedomenie, že Boh existuje, dáva životu zmysel a je zdrojom zvláštneho pokoja pre človeka. Úplne mi to zmenilo život. Bol som vychovávaný v ateistickej rodine a počas dospievania som bol punker v koženej bunde, so strapatými vlasmi… Nástupom na vojnu som sa musel nechať ostrihať, nosiť uniformu. Až ku koncu vojenčiny, na tzv. buzerplaci som zakúsil Boží dotyk. Hľadal som potom kresťanov. Zazvonil som na miestnej fare a mali sme viacero dlhých rozhovorov s tamojším farárom. Po dlhých rokoch mám možnosť vídať tohto kňaza so striebornými vlasmi, keďže jeho fara je v Čechách na trase, cestou

do Štrasburgu a je mi vzácne jeho požehnanie.

 

 

Lucia Dovalová (39)

manželka, matka, učiteľka a kreatívna chemička

 

Všetko sa to dialo postupne, keď sa tak obzriem dozadu. Nebol to len okamih. Hoci bezpochyby sú chvíle, keď si Božiu prítomnosť uvedomujem intenzívnejšie ako inokedy. Ale dotyk Božej lásky prežívam každodenne, pretože keby to tak nebolo, zrejme by som nedokázala v tomto našom svete žiť. Boh mi dáva zmysel života už pomaly štyridsať rokov. Mnohým, skutočne mnohým ma obdaroval, vedie ma po ceste a dáva mi silu kráčať ďalej, nevzdávať sa, vážiť si to, čo mám, zveľaďovať to. Skutočne si neviem predstaviť iný život. Bez neho by som bola len stratená bábka bezcieľne sa túlajúca svetom. Čo by som si sama sebe dokazovala? Ale s Ježišom v srdci mám jasný cieľ, pretože “Božím darom milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, Pánovi našom” (Rim 6,23). A verím, že i srdiečka našich detí sa tak naplnia a nebudú nikdy pochybovať.

 

 

Ján JAY Hudáček (29)

študent filozofie, ktorého živí komunikácia

 

Bol by som rád, keby sa Ježiš narodil v mojom srdci každé ráno, keď si poviem, že aj dnes chcem, aby bol centrom môjho sveta. Ale pamätám si úplne presne ten moment, kedy sa to stalo prvý krát, kedy niečo (Niekto) ten dovtedajší stred sveta vychýlil a zatriasol ním tak, že som rýchlo  vytušil, že je to na celý život. Bolo to na pouličnej evanjelizácii a ja som sa v jednom momente – pri piesni hranej na akustickej gitare na malý repráčik – začal usmievať. Po chvíli som si povedal, že je to celkom divné, usmievať sa bez dôvodu a prikázal som si vyrovnať pery. Ale o dve sekundy som sa usmieval zasa. A s tým tie typické symptómy: vnútorné teplo a pokoj. A bolo.

 

 

Ľudka Lipovská (52)

manželka, mama a autorka knihy Som plná Jeho slov

 

Netuším presný okamih, kedy sa to vlastne stalo, len viem, že to trvalo dva roky. Začalo to v roku 1990, keď som sa ocitla až v takej kríze, že som začala hľadať zmysel svojho života. Pýtať sa samej seba, ale aj ešte vtedy pre mňa neznámeho Boha, či vôbec existuje a prečo som tu na zemi. V tomto roku som kvôli tomu začala chodiť aj do jedného chrámu. Zdalo sa mi to logické hľadať práve tam. A tú odpoveď som počula priamo od Neho samého. Ako mi hovorí:,, Áno, ja som!“

Tie dva roky, v ktorých som Ho potom začala hľadať a chcieť ho spoznať osobne, boli dosť dramatické. Hlad po Ňom a po poznaní Jeho, si vyžiadalo daň. Dostalo ma to až tam, že som sa ocitla jednou nohou v New Age. Ale Boh ma ochránil a poslal mi do cesty jedného človeka, ktorý mi vyrozprával svoj príbeh o tom, ako sa stretol s Ježišom a ako od vtedy vie, že Boh je. Cez toho človeka som sa dostala aj do spoločenstva ľudí, ktorí sa ma opýtali, či verím v Boha a či nechcem viac spoznať Ježiša.

Čo sa dialo potom? Začala som chodiť ku tímto milým ľuďom, ktorí už prestali byť pre mňa cudzí a stali sa mojou rodinou. A nikdy nezabudnem na tie prvé dni už tam, u nich. Hneď ako som vstúpila do miestnosti, som ani nevládala stáť. Bola som schopná iba kľačať, alebo sa schúliť do klbka a plakať, a plakať. Toto sa opakovalo deň po dni, počas nejakého obdobia. Stále, keď si na to spomeniem, mi to pripomenie ženu z Biblie, ktorá prišla za Ježišom, bozkala a umývala mu nohy svojimi slzami. A ako jej vtedy Ježiš povedal: ,,Choď v pokoji, lebo tvoja viera ťa zachránila.“

 

 

Tomáš Kováč (32)

čašník v kresťanskej kaviarni, ktorý rád nachádza Boha vo všednosti

 

Úplne prvý okamih, v ktorom som zažil že sa Pán Ježiš narodil v mojom srdci, bola chvíľa, na ktorú nikdy nezabudnem. Bolo to v situácii, kedy som bol úplne na dne a v tej situácii ma všetci opustili. Podržala ma moja rodina, ktorú to začalo aj sceľovať. No to, čo sa malo udiať, bolo mojim vykúpením zo starého života, ktorý som žil ako človek, pre ktorého bol Boh ďaleko a prísny, s kritériami, ktoré nikdy nemôžem splniť. Dnes viem, že Boh je dokonalou láskou a miluje ma takého, aký som a chce mi pomáhať.

Bol som na svadbe, z ktorej som sa vrátil ako úplne nové stvorenie. Ježiš ma stvoril nového ako o tom hovorí Božie slovo v Druhom liste Korinťanom 5, 17. Svadobníci odišli domov a ja som sa pod vplyvom alkoholu zobudil v jarku. V to ráno som bol oslobodený od závislosti a vedel som, že jedine Pán Ježiš je ten, kto ma nikdy neopustí a bude so mnou vo všetkom, cez čo v živote prechádzam. A tá najťažšia chvíľa bola, keď som mu dal svoj život a On sa mi ukázal ako milujúci Ježiš. V tej chvíli som sa stal občanom neba a dal mu svoj život. Odvtedy ubehli štyri roky a stále viac sa presviedčam o tom, že Boh je dobrý bez ohľadu na okolnosti!