Jankov denník vernosti

Mučeník vernosti – aj taký titul dávame Jankovi Havlíkovi, ktorý bude koncom augusta blahorečený.

Janko, ktorého život sa začal v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou, už len vďaka vonkajším okolnostiam nežil ľahký život. Po skončení druhej svetovej vojny sa utrpenie neskončilo, práve naopak – začiatok totality a komunistický boj proti Cirkvi priniesli 20-ročnému mladíkovi mnoho ťažkostí.

Odovzdanosť do vôle Božej.
Nech sa deje so mnou to, čo Boh chce!
Za toto fiat treba prosiť!
Kto by neutekal od bolesti a utrpenia?

Jeho druhým domovom sa stala vincentská rodina a Ježišova matka Mária sprevádzala Janka od detstva až po väzenie. Často sa modlieval Loretánske litánie, Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu alebo ruženec. Venuje sa im aj vo svojom denníku.

Kresťan by fakticky nikdy nemal byť smutný. Človek je však slabý. Ku komu ísť? Kde hľadať pomoc? Kto pochopí? Matka! Pri nej vyschne prúd sĺz, pri nej sa uľaví.
Celý svet mi je ničím, ak ťa mám v srdci, Pane!

Preblahoslavená Panna, Matka, keď vieš tak potešiť, daj mi – nerozkazujem, prosím – dar usmievať sa aj cez slzy, dar trpieť s láskou…

Denne sa obetovať s ochotou a byť ochotným na všetko, čo dobrotivý Pán chce so mnou urobiť. Uvedom si, že nikdy nie si sám!

Aj samotný blízky vzťah s Božou Matkou nachádzame zachytený v jeho denníku. Často sa na ňu obracal vo svojich modlitbách.

„Hľa, Syn tvoj… Hľa, Matka tvoja…“
Pán Ježiš sa o nás postaral. Dal svetu Matku.
Keď sa stará o núdzne, chorľavé, hriešne deti,či sa o to viac nepostará o verné deti?
Pomáha, aj keď jej pomoc nezaznamenávame.
Čo si prosiť?
Svätosť. Dokonalosť.Obetavosť.Lásku k utrpeniu.Lásku k Pánovi.
A spokojnosť s tým, čo sa so mnou deje.
Nereptať, nesťažovať si.Veselého darcu miluje Pán!
Uvedomenie si toho, že sme stvorení k večnému šťastiu a nie k záhube.
Využiť každú príležitosť k svätosti!
Čo dám za všetky tie dary?

Likvidácia kláštorov po Jankovom nástupe do noviciátu preňho znamená, že ho z Banskej Bystrice prevezú do Nosíc neďaleko Púchova, kde spolu s ďalšími seminaristami tvrdo pracujú na stavbe vodnej priehrady. V tejto náročnej situácii sú preňho veľkou útechou a posilou tajné sväté omše o štvrtej ráno. Práve Eucharistia bola pre neho živým chlebom, zjednotením s Kristom, aby zostal verný Bohu.

Pane, viem, že som slabý. Daj, aby som vo všetkom a všade hľadal iba teba. Bez tvojej pomoci nie som schopný nič vykonať. A to, čo konám, je iba tvojou zásluhou.

Napokon prosím o zdvojnásobenie horlivosti a obetavosti za všetkých!

Šťastie je vďačnosť za každý slnečný lúč, za každý kvet, za každý okamih života…
Šťastie je zhoda s Božou vôľou!

ŠtB zatknutím prevezie tajných bohoslovcov do vyšetrovacej väzby v nitrianskej väznici. Následne je v súdnej väzbe v Justičnom paláci v Bratislave 24-ročný Janko rok. Neskôr v roku 1953 po tom, čo je vincentínske spoločenstvo nadobro rozdelené, počas súdneho procesu vyhlásil:

Prosím slávny súd, aby trest, ktorý chce uložiť tým, čo trpia pre nás, rozdelil medzi nás a mne dal najviac.

Po odznení rozsudku – 14 rokov väzenia – sa obrátil na mamu a povedal jej:

Neplačte, mamka. Mali sme prinášať Bohu obetu na oltári, teraz mu dvíhame namiesto hostií vlastné utrpenia a životy.

Jeho vernosť sa prejavovala aj v tom, že na sto percent vykonával svoju pracovnú náplň a nezanedbával ani svoj duchovný život. Okrem iného aj tajne prekladal a prepisoval náboženskú literatúru, následne ju šíril medzi väzňami.

Mňa prenasledovali – i vás budú… Kto chce za mnou ísť, nech vezme svoj kríž… Odmena – večná Radosť, Blaženosť, Šťastie… Len za tým ísť? Len za odmenou? Nie: za lásku daj lásku! Či môže mať niekto väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov i nepriateľov?

Počas rokov väzenia často objímal svoj kríž, usiloval sa spojiť svoje utrpenie s Ježišovým. To sa odzrkadlilo aj v podobe Krížovej cesty malých duší, ktorú napísal.

Patrím i ja medzi malé duše, ktoré takouto detinskou láskou idú k Ježišovi? Snažila som sa dodnes preukazovať, že som verné dieťa nevinného Ježiša?

Kríž – utrpenie – môj život. Ak sa lepšie cítim, zabúdam na utrpenie. Netrvá dlho a Pán mi už položí znova ťarchu na plecia. Keď už je tak, daj, Pane, aby som bol vždy ochotný a spokojný s tým, čo so mnou urobíš! Hoci už nevidím východisko, že sa uzdravím, nedovoľ mi zúfať!

Keď Boh zosiela na teba mnohé utrpenia, je to dôkazom, že chce z teba urobiť veľkého svätého. Na kriesenie a udržiavanie ohňa božskej lásky nieto lepšieho paliva nad drevo kríža, ktoré si sám náš Spasiteľ vyvolil pre obetu nekonečnej lásky.

Jeho mama hovorila o tom, že sa nikdy nesťažoval – ani keď veľmi trpel.

Ľudia získavajú tituly, honorované miesta, vynikajú nad inými. Čo dokážem ja – keď životným priestorom je mi iba posteľ? Ukáž, čo vieš o nesení kríža! A nebuď malicherný v láske! Dokonalosť nepríde k tebe sama od seba. Musíš ju nájsť, uchvátiť a vlastniť! Svet potrebuje dobrých ľudí. Modlitbou urobíš veľa. Príkladom a dobrým slovom ešte viac…

Od jesene 1958 bol väznený v Ruzyně v Prahe, čo bola najobávanejšia väznica v ČSR. Išlo najmä o psychické zničenie človeka zvnútra. Janko je fyzicky slabý, pridávajú sa úzkosti, boje, podlieha určitým halucináciám. Prosí o milosť, zápasí sám so sebou a s vlastnými myšlienkami. Toto väzenie bolo preňho najväčším utrpením. Do svojho denníka píše:

Všetko pre teba, Najsvätejšie Srdce Ježišovo!

Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.
Snažiť sa premeniť chyby a nedostatky na skutky milé Bohu!

Prijať kríž s láskou!

Keď sa modlí, snaží sa nerozjímať, lebo mu to zhoršuje zápasy medzi realitou a fikciou. Začína sa preto intenzívne modliť strelné modlitby. V tomto ťažkom zápase niekedy dokonca pociťuje až fyzickú prítomnosť svojho anjela strážcu.

Pane, ty vieš, že ťa mám rád. Nedaj, aby ma akákoľvek myšlienka odvádzala od teba. Keďže už uvažujem niekedy tak, že neviem, čo je správne a čo nie, daj, aby som sa spamätal; daj, nech ma môj anjel strážny kopne aj do boku.

Všetko mučenie sa podpisuje na Jankovom zdraví a prevážajú ho do väzenskej nemocnice v Ilave ako nevyliečiteľne chorého. Neskôr je ako 34-ročný v roku 1962 prepustený na slobodu, aby sa nestal „mučeníkom režimu“. Liečil sa potom doma. 

Láska k Spasiteľovi nech mi je hybnou pákou, životodarným prameňom…

A pripája aj svoju modlitbu odovzdania.

Väčší dar už nemôže byť, ako darovať sa bezvýhradne Bohu.
Zveriť mu starosť o dušu. I telo.
Neprosiť o nič iné, len aby sa s nami diala vôľa Božia.
Byť milším k blížnemu a  milším k Pánovi.
Ako? Nič nekonať nerozmyslene –  potrebovať radu.   
Rozmnožovať dary Ducha Svätého.
Za lásku – lásku.
Za milosť – vernosť.
Poznaj svoju vieru!
Ona ti dodá trpezlivosť skrze Kristov kríž.
Netrpieť z vypočítavosti, ale z lásky.
Čo dokážeš z lásky?
Láska predsa hory prenáša…

Zomiera na sviatok svätého Jána evanjelistu – 27. decembra 1965 opustený, opretý o popolnicu.

Potrebuješ väčší príklad ako bol Pán – Spasiteľ náš?

Keď už teraz prijímame Ježiša – a sme mu verní –  tešme sa na prebývanie – večné – s ním!

Snímky: archív Vincentskej rodiny