Janka Kerekrétyová: Božie slovo má moc a dáva nádej

Hovoria o sebe, že žijú krásne ekumenické manželstvo. Svoje talenty sa rozhodli používať na šírenie Božieho slova. Ako? Viac nám prezradila tvorkyňa nádherných obrázkov Jana Kerekrétyová (34).

Fotky: Mária Petrisková, Nikoleta Mackovjaková, archív Jany Kerekrétyovej

Jana a Peter Kerekrétyovci sú manželmi od novembra minulého roka. Janka si už vyskúšala viacero povolaní či služieb. Pracovala ako učiteľka na gymnáziu a v jazykovke, dva roky bola dobrovoľníčkou v Diecéznom centre mládeže Maják v Španej Doline, po tejto službe bola koordinátorkou práce s mládežou v Banskobystrickej diecéze.

Za veľkú milosť považuje to, že mohla byť členkou spoločenstva Shekinah a v súčasnosti je členkou misijného tímu Návrat domov. Okrem toho stíha učiť slovenčinu cudzincov, robí jazykovú redakciu a venuje sa svojej malej firme Home&Hope – výrobe a predaju obrázkov s Božím slovom v rámiku. Miluje svojho manžela, deti, knihy, vôňu kávy, čerstvého chleba a kvetov.

 

 

KEĎ SA ZRÚTI CELÝ SVET

Janku viedli k viere, k láske, k Pánu Bohu a k modlitbe od narodenia rodičia. Keď mala trinásť rokov, náhle jej zomrel ocko. „Vtedy sa mi zrútil celý svet, nemala som chuť žiť, hovorila som si: Keby Boh existoval, niečo takéto by nám neurobil. Bola to najväčšia bolesť v mojom živote,“ hovorí.

O dva roky neskôr bola na prvých duchovných cvičeniach, kde kňaz hovoril o tom, aký je Boh dobrý, že je náš milujúci Otec. „Vo veľkej bolesti a v plači som prosila Boha, aby ku mne prišiel, aby sa mi dal spoznať, aby som vedela, že existuje a že je dobrý Otec. A tak sa aj stalo. Boh Otec prišiel ku mne so svojou láskou, pokojom a uzdravením. Ten dotyk bol taký silný, že odvtedy som presvedčená o tom, že Pán Boh je živý a dobrý. Zakúšam to každý deň,“ vyznáva sa Janka.

 

 

DOTYKY BOHA

Ako sa jej Boh dotýka v každodennom živote? Janka hovorí, že v rôznych životných obdobiach sa k nej Pán Boh prihováral rôzne. Na ceste k Bohu jej pomáha manžel, rodina, služba, modlitba a krása. Snaží sa mať každý deň ráno pravidelnú osobnú modlitbu, v ktorej sa pozerá na Ježiša, ďakuje mu za jeho prítomnosť a starostlivosť, číta si jeho slovo.

„Zaujímavé pre mňa je, že v tomto čase s Ježišom nedostávam odpovede na svoje otázky. Dlho neviem, čo mi chce Pán Boh povedať. Až po nejakom čase zrazu úplne jasne príde svetlo do mojej mysle a pokoj do môjho srdca. Viem, že vtedy ku mne hovorí Duch Svätý. Ten čas medzitým je pre mňa obdobím očakávania a dôvery, niekedy je to pre mňa ľahšie, inokedy ťažšie. Viac trpezlivosti by mi však isto neuškodilo.“

Jej radosť zo života plynie najmä z toho, že má milosť milovať, poznať a nasledovať Pána Ježiša. Hovorí, že bez neho by jej život nemal zmysel. Je nadšená z toho, ako sa Pán Boh dotýka ľudí, dáva smutným radosť, slabým silu, nepokojným pokoj, ustráchaným slobodu, nešťastným nádej. A ďalej vymenúva, čo ju robí šťastnou: „Mám rada jednoduchosť, úprimnosť, autentickosť, detskosť, byť s múdrymi a hlbokými ľuďmi. Mám rada nové výzvy, radosť, slobodu, tanec, krásu prírody, hôr okolo seba. Mám rada samotu aj stretnutia s priateľmi pri dobrej káve a dobrom jedle. Veľmi rada sa modlím s druhými za iných a spievam Bohu chvály. Mám rada misie a evanjelizáciu. Mám rada byť ženou.“

 

MYSLELA SOM SI, ŽE NIE SOM KREATÍVNA

Kreativita zohráva v Jankinom živote dôležitú rolu, hoci aktuálne je pre ňu asi najdôležitejšie povolanie manželky. V ňom vidí úplne nový rozmer svojho života. Jej túžbou je byť dobrou a nápomocnou manželkou svojmu manželovi. A tiež má nádej, že ďalším povolaním bude materstvo.

Svoj život charakterizuje aj podľa troch oblastí, ktorým sa venuje: učiteľstvo, služba v Cirkvi a pre nevestu Cirkev a kreativita – tvorba grafiky obrázkov s Božím slovom. Jej veľkým snom je naplno sa venovať deťom v predškolskom veku a založiť kresťanskú montessori škôlku. A tiež aj kresťanský lifestylový magazín pre ženy.

O svojom povolaní ku kreativite hovorí: „Celý život som si myslela, že nie som kreatívna. Nevedela som variť do svojich dvadsiatich siedmich rokov, neviem štrikovať, šiť, maľovať. V istom čase som zažila v práci psychické vyhorenie. Vedela som, že potrebujem robiť niečo, pri čom by som vedela oddychovať a niečo aj tvoriť. Pol roka som sa za to modlila, aby mi Duch Svätý ukázal, čo to je.

V jeden večer, keď som nevedela zaspať, som zrazu veľmi jasne videla obrázok s peknou jemnou grafikou, na ktorom bol napísaný citát zo Svätého písma. Ten obrázok bol v rámiku a dal sa zavesiť na stenu alebo postaviť na stôl. Vtedy som vedela, že toto je presne to, čo môžem robiť nielen pre seba, ale aj pre druhých. Vedela som, že Pán Boh hovorí konkrétne a že jeho slovo je živé a účinné (Hebr 4, 12). Má moc potešiť, povzbudiť, posilniť, uzdraviť, uschopniť. Dáva nádej.“

 

 

„ŽIVÉ JE BOŽIE SLOVO, ÚČINNÉ…“

Janka sa už o moci Božieho slova neraz presvedčila. Myslí si, že ľudia často zabúdajú na to, čo im Pán Boh hovorí, a aj preto sa im ťažšie verí Božím prísľubom. Preto chcela, aby ľudia mali na očiach Božie slovo, aby si ho často pripomínali, opakovali, aby sa v nich stalo telom. Tak vzniklo Home&Hope (domov a nádej) – obrázok s Božím slovom v rámiku. Chcela tiež, aby to bolo po grafickej stránke pekné, čisté, štýlové, jednoduché, lahodné oku a dotýkajúce sa srdca. Výhodou pre ňu bolo, že na Slovensku nikto takýto produkt neponúkal.

Spočiatku si obrázky objednávali ľudia z jej okolia pre seba alebo ako darček pre svojho blízkeho. Buď si sami vybrali slovo z Písma, alebo jej opísali danú životnú situáciu, problém, ťažkosť a prosili Janku o modlitbu. Ak v modlitbe vnímala nejaké konkrétne slovo z Písma, urobila dotyčnému obrázok s týmto slovom. Počas tvorby grafiky sa Janka modlí k Duchu Svätému, aby ju viedol, a modlí sa aj za toho, komu pôjde obrázok.

„Pre mňa je to niečo veľmi silné, lebo veľakrát ide o prorockú službu, prípadne aj evanjelizačnú. Robím obrázky pre veriacich, neveriacich, pre mladých i starších, pre kňazov, rehoľníkov, pre rodiny, pre chorých, ako darček na krst, svadbu či Vianoce.“

Do akých slov by Janka zhrnula evanjelium neveriacemu? Tvrdí, že viera v Boha je o láske, a preto by povedala práve tento citát: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16)

Janka prezrádza, aké je jedno z jej najsilnejších svedectiev súvisiacich s obrázkami s Božím slovom. Jedni manželia ju prosili o modlitbu za to, aby počali bábätko. Janka pre nich v modlitbe vnímala jedno konkrétne slovo z Knihy Jozue. Urobila pre nich obrázok s týmto slovom, dala ho vytlačiť, potom ho vložila do rámika a poslala im ho poštou. Manželia Božie slovo prijali, uverili mu a na ďalší deň počali bábätko. „Pán Boh je dobrý! Som mu vďačná, že aj takto si ma môže použiť, aby sa šírilo jeho slovo,“ nadšene vyznáva.

A ktorý z citátov je pre ňu a manžela ten obľúbený? Je z Knihy Rút: „Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja.“ (Rút 1, 16) Janka hovorí: „Tieto súradnice máme vyryté aj na našich obrúčkach. Vyjadrujú pre nás záväzok lásky a zároveň nám pripomínajú, že hoci sme rôzni (vierovyznanie, miesto narodenia, predchádzajúce pôsobenie, povahy, charakterové vlastnosti, priatelia), v Bohu sme jednotní. Toto slovo chápeme aj tak, že nám ho hovorí sám Boh, že bude stále chodiť a bývať s nami.“