Jana Bieščad Vindišová: Keď (veriaca) psychologička hovorí o sexe

Po publikovaní rozhovoru o ženskej sexualite s názvom Vydržať do svadby je najlepší začiatok manželstva, ale nezaručí uspokojivý sexuálny život prišli rôzne reakcie. Niektorým sa zdá, že text zhadzuje predmanželskú čistotu alebo sa čudujú, prečo o sexualite hovorí psychologička. O reakciu sme poprosili respondentku Janu Bieščad Vindišovú.

Som psychologička a som veriaca. Vieru som dostala v detstve ako nezaslúžený dar, rovnako ako istotu a bezpečie rodinného prostredia. Cesta k psychológii bola o niečo dlhšia – štúdium, výcviky, supervízie. Každý krok ma posunul bližšie k človeku. Rozumieť ľudskému utrpeniu, i keď stále veľmi nedokonale, ma však naučili tí, ktorí mi dovolili nezaslúžene sa dotýkať svojich rán. Sú to vzácni ľudia.

Byť veriacim psychológom je výzva. Klientom záleží na tom, aká hlboká je moja viera, či som praktizujúca, či nebudem odporúčať jogu alebo východnú meditáciu a aký mám postoj k rozvodu. Dostala som už aj otázku, či verím v zlého ducha. Naozaj neviem povedať, aká hlboká je moja viera, v praxi sa snažím používať vedecké metódy (tak ako aj moji neveriaci kolegovia), rozvod či odluku niekedy odporúčam a vieru v zlého ducha nikomu nevyznávam (myslím, že vyznávanie viery patrí Bohu). A keďže realizovaný rozhovor rozvíril názorovú hladinu, nedá mi nepriznať sa, že som veľkým zástancom „vydržania“ do manželstva ako aj čistoty v manželstve, predmanželský sex i pornografiu považujem za hriech a áno, som aj za život. Ak výkon mojej profesie zasahuje do oblasti morálky či duchovného života, oslovím s prosbou o radu múdreho kňaza alebo hľadám odpoveď v dokumentoch Cirkvi. Určite nechcem prekračovať svoje kompetencie.

Nikdy som si nemyslela, že budem hovoriť či písať o sexe

Bola som vychovaná ako kresťanské dievča, na rozličných akciách pre mladých som počúvala čo je a čo nie je hriech, aká je čistota úžasná, a medzi riadkami som skutočne nadobudla dojem, že „vydržať do svadby“ je určitou zárukou manželského šťastia. O samotnom sexe sa veľa nehovorilo. A myslím, že doteraz sa mi o tejto téme nehovorí ľahko. K otvoreniu trinástej komnaty ma opäť doviedlo utrpenie tých, čo sa na mňa obrátili s prosbou o pomoc. Áno, aj sexualita môže bolieť, a veľmi bolieť. A keďže je dôležitou súčasťou osobnosti a vzťahov, neraz potom bolí celé bytie. Srdce sa postupne naplnilo bolestivými príbehmi.

„Sme manželmi už rok a naše manželstvo ešte nebolo konzumované. Kňaz nám nevie poradiť.“

„Vydržali sme čisto do svadby. Nikto nám nehovoril, že to bude také ťažké. V plodných dňoch sa bojíme spojiť, žena len nedávno prežila traumatický pôrod, v neplodných zas nemá chuť. Cítime sa podvedení učením Katolíckej cirkvi.“

„Tak veľmi túžim po manželovi, ale neprichádza. Nezvolila som si celibátny spôsob života dobrovoľne. Ako žiť sexualitu ako slobodná žena?“

„Žena dlhodobo odmieta sex, nechcem ju trápiť ani znásilňovať, bez masturbácie to však nezvládam. Prestal som chodiť k sviatostiam – to by som sa musel spovedať stále.“

„Mám panický strach z otehotnenia, keď na mňa čo i len siahne, okamžite sa rozochvejem.“

„Som žena a bojujem s masturbáciou. Je to veľká hanba. Vždy keď mám veľkú úzkosť alebo sa cítim nemilovaná, jednoducho to musím urobiť.“

„Prosím, viete liečiť aj vaginizmus? Nedokážem absolvovať ani len gynekologické vyšetrenie. Lekárka mi radí masturbáciu, ale to predsa nesmiem.“

„Nikdy som nezažila orgazmus, neviem, ako o tom hovoriť s manželom.“

Alebo ešte tvrdšie a vôbec nie zriedkavé:

„Zažila som znásilnenie vlastným manželom.“

„Bola som zneužívaná / bol som zneužívaný v detstve. Jednoducho nedokážem nehrešiť v oblasti 6 . prikázania, je to silnejšie ako ja, niekedy až na hrane samovraždy.“

Ľudia zranení v oblasti sexuality žijú medzi nami

Vidím pred sebou celý zástup žien, nesprávne formovaných hnutím N. Sexuálny život mal byť hlavne o napĺňaní mužových potrieb. Nemali právo byť krásne, obliekali sa podľa pravidiel a sobáš s konkrétnym mužom bol odporučený autoritou. Vedeli, že pri sexe nesmú vyvrcholiť skôr ako manžel a že sa majú zameriavať výlučne na splodenie potomstva. Mnohé doteraz o svojej bolesti neprehovorili. Nie je to minulosť, žijú medzi nami. Rovnako mám na mysli množstvo škrupulantov, ktorých duchovný život sa zredukoval na ustavičné riešenie potenciálnych hriechov proti šiestemu prikázaniu. Je to predsa VŽDY ťažký hriech. Stačí myšlienka, náznak pocitu v intímnej oblasti či pohľad. Ľudia, ktorí sa boja nástrah „šestky“ až natoľko, že neraz radšej vôbec nevstúpia do vzťahu. Po rozhovore s nimi si vždy hovorím: Toto akiste nebol primárny Boží zámer so sexualitou.

Nezainteresovaný človek si možno predstaví, že predsa pracujem „s chorými“ ľuďmi a takéto prípady sú zriedkavé. Nie je to tak. Väčšina klientov sú muži a ženy, ktorí žijú medzi nami. Neraz žijú naoko vzorným manželským či rodinným životom. Svoje utrpenie sa naučili dokonale maskovať. Srdce však krváca. Ďakujem všetkým, ktorí nabrali odvahu prehovoriť.

Nie, nechcem vinu za utrpenie týchto ľudí hádzať na učenie Katolíckej cirkvi. Cirkev milujem a cítim sa by jej súčasťou. Zároveň si uvedomujem hodnotu nezaslúženého daru výchovy k viere v mojej rodine, ktorá nikdy nebola založená na strachu a prirodzene viedla k slobodnému rozhodnutiu pre život podľa prikázaní a v nasmerovaní na Boha. Až príliš veľa ľudí však dostalo do vienka skreslenú či jednostrannú interpretáciu kresťanskej morálky. Tá často viedla k psychickému či dokonca telesnému utrpeniu. Začiatkom cesty z väzenia je pravdivé pomenovanie ťažkostí a hľadanie pravdy. A neraz i potrebnej odbornej pomoci. Milosť predsa stavia na prirodzenosti. Ak je zranená, treba ju primerane a kompetentne liečiť. Na zdravých základoch možno budovať aj zdravý vzťah s Bohom.

Buďme hlasom tých, ktorých sexualita bolí

Začiatkom týždňa vyšiel rozhovor o sexualite. Čakala som, že prídu negatívne komentáre a kritika, avšak je mi naozaj ľúto, že sa tak veľmi obmedzila na jedinú myšlienku v nadpise. Aj po triezvej reflexii výhrad si za ňou stojím. „Vydržať do svadby je najlepší začiatok manželstva, ale nezaručí uspokojivý sexuálny život“. Od detstva nás na rozličných katechézach učia, že Boh nie je automat, ktorý po vhodení mince vyhodí želaný produkt. Nastavenie „ak budem dobrý chlapec/dobré dievča, dostanem odmenu“ je v predškolskom veku prirodzené, dospelý človek je však povolaný k zrelšiemu chápaniu morálky. Napriek tomu akoby sme stále v hĺbke srdca očakávali, že život podľa Božích pravidiel nám zaručí dokonalé pozemské šťastie. Boh nás stvoril na svoj obraz ako slobodné a zodpovedné bytosti. Na budovaní rozličných rovín partnerského vzťahu sme preto povolaní systematicky pracovať pred i po manželstve, a nielen v oblasti čistoty. To by bolo príliš málo.

Pracujem i s neveriacimi, hodnotovo odlišnými a nepraktizujúcimi ľuďmi. Je pomerne časté, že tí, čo „nevydržali“, majú pomerne šťastné a spokojné manželstvo, a naopak tí, čo pred svadbou fungovali „podľa pravidiel“, trpia a niekedy veľmi. Nie sme prví, ktorí sa v prípade problémov (i tých manželských) pýtajú: „Kto zhrešil – oni alebo ich rodičia?“. Kristus však už na túto otázku odpovedal dávno. Aj spravodliví trpia. Dokonca neraz aj tí, čo „vydržali“. Niektorí z nich pritom trpia práve preto, že hodnotu predmanželskej čistoty povýšili nad iné významné zložky vzťahu, napr. poznanie osobnostných vlastností, komunikáciu či ľudskú zrelosť. Aj tým chcem byť ako psychológ nablízku.

Očami prebieham text publikovaného rozhovoru. Veľmi ma mrzí, že v diskusiách o slovíčkach, nadpise či interpretácii čistoty stratili tí, ktorým boli slová určené, aj jeho základné posolstvo. Tento text nemá byť akousi obhajobou autoriek článku. Naopak, túžim, aby bol hlasom tých, ktorí sa akosi „stratili medzi riadkami“, tých, ktorých sexualita, osobná či manželská, naozaj bolí.

Keď žijeme „v slobode Božích detí“, naše správanie by nemalo byť nikdy motivované strachom, ale vzťahom, k sebe navzájom i k Pôvodcovi lásky. Ak je prežívanie sexuality spojené s úzkosťou, niečo akiste nie je v poriadku. Sexualita je veľký dar a nemala by bolieť. Prosím, nebojte sa o tom hovoriť – s partnerom, s inými manželskými pármi a v neposlednom rade ani s odborníkom – psychológom, psychoterapeutom či sexuológom. Vôbec nemusí byť veriaci, múdry profesionál skutočne rešpektuje aj odlišné hodnotové pozadie klienta. Pomoc existuje a o život v plnosti stojí za to bojovať.

REAKCIA NA ČLÁNOK: Jana Bieščad Vindišová: Vydržat do svadby je najlepší začiatok manželstva, ale nezaručí uspokojivý sexuálny život

Pozývame Vás zapojiť sa do nášho dotazníku v súvislosti s danou témou: Manželská sexualita z pohľadu žien