Ivan Petro a Dávid Slavkovský: Našou úlohou je udržiavať oheň nádeje

Obľúbení moderátori Godzone tour Ivan Petro a Dávid Slavkovský nám prezradili viac o pripravovanej konferencii s názvom Hlavu hore, ktorá sa uskutoční koncom apríla v Banskej Bystrici. Rozpovedali nám o téme konferencie, čo je jej cieľom a prečo sa na ňu oplatí prísť.

Čo momentálne prežívate v projekte Godzone?

Dávid: Po všetkom tom, čo je za nami, po dvoch rokoch korony, prežívame nové očakávania, novú nádej z vecí, ktoré prídu. Veľmi sa tešíme, že opäť prichádzajú možnosti byť osobne s ľuďmi. Hľadáme to, čo chce Pán Boh skrze nás robiť, smerujeme svoje pohľady ku Godzone konferencii, Worship nights, letným eventom či festivalom, kde budeme s projektom Godzone.

 

Minulý rok to bolo desať rokov od vzniku Godzone konferencie, zmenila nejakým spôsobom svoju víziu? Prečo vlastne vznikla?

Ivan: Nezmenila svoju víziu a jej úloha ostáva rovnaká. Godzone konferencia vznikla z túžby byť k ľuďom bližšie. Po Godzone tour, ktoré zasahovalo tisícky ľudí, sme hľadali spôsob, ako prinášať ľuďom nádej, povzbudenie a tiež formáciu na individuálnejšej úrovni, túžili sme zbúrať pomyselné pódium a byť spolu na jednej platforme. Stále je teda modlitebno-formačným stretnutím, kde spolu s ľuďmi môžeme rásť vo viere, mať viac času jeden na druhého, pokračovať v myšlienkach Godzone tour a ísť spolu hlbšie.

 

 

 

 

Má v tomto období podľa vás Godzone konferencia svoje miesto?

Ivan: Myslím si, že obzvlášť v tomto období, pretože teraz sa viac ako kedykoľvek predtým ukazuje, na čom stojí naša viera, naše kresťanstvo. To, že sa spolu zjednotíme a budeme sa spolu modliť a volať na Pána, je odpoveďou na prinášanie Božieho kráľovstva na túto zem.

Dávid: Súhlasím, že je to potrebnejšie, než kedykoľvek predtým. Za našimi hranicami sa odohráva vojna a my sa za to musíme postaviť aj duchovne a takto zápasiť.

 

Téma konferencie roku 2022 znie Hlavu hore. Čo to znamená?

Dávid: Téma Hlavu hore je v istom zmysle prorocká. My sami a celý náš národ sa potrebujeme povzbudiť a pozdvihnúť a povedať si „hlavu hore“, nezúfaj. A zároveň mať nebeský pohľad a hľadať riešenia tam hore, v nebi, pretože vidíme situácie, v ktorých evidentne naše ľudské riešenia nestačia.

Ivan: Tá téma vychádza z Listu Kolosanom, tretej kapitoly. Napriek všetkému, čo sa okolo nás deje, potrebujeme zamerať svoj pohľad na toho, ktorý má riešenie na každý problém a každú situáciu. Či už potrebujeme pokoj, radosť, uzdravenie, uistenie… Ježiš má pre nás toto všetko a ešte oveľa viac. A aj na Godzone konferencii chceme dať Bohu priestor, aby konal medzi nami a v nás, i keď nikdy nevieme, ako to vlastne dopadne.

 

V celej spoločnosti rezonuje téma vojny na Ukrajine. Aj vy dvaja ste sa zapojili do pomoci ľuďom utekajúcim pred vojnou na našej hranici. Ako prežívate túto situáciu?

Ivan: Tak ako všetkých, aj nás sa táto situácia dotýka a chceme byť nápomocní ako sa len dá. Aj s naším spoločenstvom SP sme zorganizovali zbierku vecí pre našich ukrajinských susedov a mnohí sme sa na hranici vystriedali ako dobrovoľníci, každý ako vedel. Jedna vec je vidieť správy v telke a na sociálnych sieťac, druhá stretnúť sa osobne s ľuďmi, ktorí zúfalo utekajú pred vojnou. To bol moment, kedy sa pre mňa vojna zosobnila. V zúfalých pohľadoch ľudí hľadajúcich útočisko, s deťmi, ktoré keď sa rozplakali, musel som odísť, lebo som to nezvládal. Mám tri deti a neviem si ani predstaviť, čo prežívajú.

Dávid: Tí ľudia prichádzajú emočne vybičovaní, sú v strese a verím, že aj my môžeme byť predĺženými rukami Kristovej Cirkvi. Nešli sme na hranice s cieľom prvotnej evanjelizácie či nejakým dohováraním. Snažili sme sa, aby sa stretli s praktickou láskou a prijatím. Avšak naše modlitby nie sú o nič menším alebo slabším prostriedkom pomoci. Práveže v tej neviditeľnej duchovnej rovine je modlitba rovnako dôležitá. Aj preto sme sa zapojili do celoslovenských Modlitieb za mier, ktoré sú spolu s ostatnými spoločenstvami po celom Slovensku naším spoločným duchovným bojom.

 

 

Máte vy osobne hlavu hore?

Dávid: Je to náročné, no je pre mňa dôležité nespadnúť do nejakej frustrácie, byť slobodný od sveta informácií. Musím strážiť svoje srdce a dávať pozor, čím sa sýtim a čím sa nechávam formovať. Snažím sa mať hlavu hore, na konci dňa vidieť veci nebeským pohľadom. Či sa mi to darí? To neviem.

Ivan: Pre mňa je to akési svetlo na konci tunela. Znamená to pre mňa upierať svoju pozornosť na svetlo, ktorým je Kristus. Každú myšlienku preveriť, či je myšlienkou nádeje alebo nie. Keď počujem nejaké zlé správy, tak ako kresťan vnímam povolanie modliť sa za tie veci a prehlasovať v mene Ježiš nádej. Neznamená to, že mám odpovede, že všetkému rozumiem, no svoju úlohu vidím v udržiavaní ohňa nádeje. To je proces, je to boj. Niekedy sa mi to darí viac, niekedy menej, no svetlo, Ježiš, ku ktorému upieram zrak, tam vždy je.

 

Konferencia bude po dvoch rokoch opäť fyzickým stretnutím, prečo by mali ľudia prísť?

Ivan: Aby sme sa otriasli, zobudili a naštartovali na to, že Boh s nami neskončil. Po čase pandémie sme stvrdli, mnohí sme ochoreli a to nie len fyzicky, ale aj duchovne. Boh prišiel na zem, aby nám dal život v plnosti. Potrebujeme sa navzájom pozdvihnúť, počuť sa, spoločne sa modliť.

Dávid: Mnohí z nás potrebujú v živote akoby taký reset. Nanovo si uvedomiť, prečo chodíme do kostola, prečo žijeme s Bohom a sme súčasťou Cirkvi, prečo sa modlíme modlitby chvál. Prečo robím to, čo robím? Veríme, že pri „pohľade hore“ nájdeme odpovede.

 

Rozhovor pripravila: Katarína Višňovská