Ivan Kňaze: Bohatý človek nie je ten, kto veľa vlastní, ale ten, čo sa vie podeliť

Ak by sme urobili anketu čo len v nedeľu pred kostolom a opýtali by sme sa, čo sú Pápežské misijné diela (PMD) a čo je ich úlohou, možno by sme sa dočkali veľa zaujímavých odpovedí. Jednoduchšie bolo opýtať sa na to nového riaditeľa PMD Ivana Kňazeho. (47). Teda: aké sú jeho vízie, dojmy z prvých ciest v novej úlohe, alebo – aká bola cesta do kancelárie tejto inštitúcie?

Keď sa povie „misie“, v predstavách mnohých sa vynoria vyhladovaní černoškovia. Je to presný obraz misií, o ktoré sa PMD starajú?

Je to jedna z podôb, ale nie je to presný obraz tých misií, ktoré podporujeme. Staráme sa o misijné diecézy, ktorých je vo svete 1 100, o výchovu seminaristov, aby sa stali kňazmi, a o deti, ktoré sú na ulici, nemajú na školu, a áno, aj o chudobné deti. Pomoc je teda sústredená na tri oblasti v troch dielach. Misijné dielo šírenia viery (diecézy, farnosti), misijné dielo apoštola Petra (výchova seminaristov) a misijné dielo detí (pomoc chudobným deťom). Tieto tri oblasti pomoci tvoria Pápežské misijné diela.

 

Misijné záležitosti ľudia na Slovensku často „vybavia“ zbierkou na misie. Čo za tým je, vie málokto…

PMD pôsobia v Cirkvi vo všetkých krajinách, a teda pomoc a solidarita je organizovaná centrálne cez Rím – konkrétne cez Kongregáciu pre evanjelizáciu národov. Tu sa zhromažďujú žiadosti o pomoc z misijných krajín a následne sa projekty hodnotia a podporujú. Aj v tej najchudobnejšej krajine sveta sa koná zbierka na misie. Ľudia dávajú aj z mála, čo majú, ale dostanú oveľa viac z bohatších krajín. V prípade podpory je dôležitá komunikácia a monitorovanie pomoci, na čo slúžia misijné cesty, a spätná väzba, ktorú nám dávajú podporené projekty.

 

Čo teda znamená Misijná nedeľa?

Misijná nedeľa je deň najväčšej solidarity a výmeny darov na svete. Tento rok budeme sláviť Svetový deň misií (Misijnú nedeľu) už po deväťdesiaty druhý raz. Najvyššia rada Pápežských misijných diel predložila vtedajšiemu pápežovi Piovi XI. návrh sláviť v celej Cirkvi každý rok predposlednú októbrovú nedeľu ako deň misií, počas ktorého si kresťania pripomenú a oživia misijný záväzok vyplývajúci z krstu a podporia aj finančným darom rozvoj misijnej činnosti vo svete. Pápež bol týmto návrhom nadšený: „Táto myšlienka je dar z neba.“ Odvtedy sa Misijná nedeľa stala vynikajúcim nástrojom na napĺňanie základného poslania Cirkvi – ohlasovania evanjelia celému stvoreniu. Vďaka Misijnej nedeli sa na jednej strane významne pozdvihlo misijné povedomie kresťanov, a na druhej strane sa vďaka zbierke na misie vytvoril Fond solidarity, z ktorého sa organizuje pravidelná pomoc na rozvoj mladých misijných spoločenstiev. Slávenie Misijnej nedele prináša pre celú Cirkev bohaté ovocie. Sú to v prvom rade modlitby celej Cirkvi, ktorá sa ako jedna veľká rodina schádza v chrámoch sveta, aby vyprosovala pomoc Ducha Svätého a priaznivé podmienky na ohlasovanie evanjelia.

 

Čo sa ďalej deje s prostriedkami vyzbieranými v tento deň?

Celá vyzbieraná suma sa odosiela na podporu misií. V minulom roku to bolo 534 179,10 eur. Suma 75 -tisíc eur bola vyčlenená na podporu študentov, kňazov i rehoľných sestier z misijných krajín, ktorí študujú v Ríme na pápežských univerzitách. Zoznam všetkých študentov, kňazov a rehoľných sestier je k dispozícii v Národnej kancelárii PMD. Najväčšia časť z vyzbieranej sumy bola zaslaná do Senegalu na podporu diecéz, katechétov, výstavbu kostolov, nemocníc… Celkový prehľad podporených projektov si možno pozrieť na stránke www.misijnediela.sk. Okrem toho sme cez adopciu seminaristov podporili tri misijné kňazské semináre v troch afrických krajinách – v Benine, Togu a Kongu v celkovej hodnote 76 860,25 eur. Pomoc Misijného diela detí zo Slovenska vo výške 78 017,08 eur smerovala do afrických krajín Rwanda, Keňa a Uganda. Časť z tejto sumy vo výške 33-tisíc eur darovali deti z Dobrej noviny. Projekty sú zamerané na oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, kresťanskej výchovy a ochrany života.

 

MISIE – PRESNÁ POMOC TÝM, KTORÍ TO VO SVETE POTREBUJÚ

Svätému Otcovi Františkovi na misiách mimoriadne záleží. Prečo?

On sám vidí a nesie zodpovednosť za Ježišovu výzvu: „Iďte do celého sveta a hlásajte evanjelium.“ Veľmi mu záleží na tom, aby sa každý pokrstený kresťan cítil poslaný hlásať evanjelium. Záleží mu na tom, aby sme šli na okraj k chudobným – jednoducho k tým, ktorí najviac potrebujú našu pomoc. Svet v tomto chápaní nie sú len ďaleké misijné krajiny, ale je to svet, v ktorom bezprostredne žijeme – naši susedia, moja rodina, škola, práca, čas na relax. Všade tam sme povolaní hlásať evanjelium – ani nie tak veľmi slovom, ale svedectvom života. Aj preto vyhlásil pápež František Mimoriadny misijný mesiac október 2019, teda na budúci rok. Cieľom bude práve toto uvedomenie si povolania, že každý, kto prijal krst, je poslaný hlásať evanjelium. Rodina, matka, otec, deti, starí rodičia, kňaz, biskup – jednoducho každý pokrstený je poslaný. Hlavné heslo Mimoriadneho misijného mesiaca októbra je Krstom poslaní.

 

Otvoriť si stránku Pápežského misijného diela na Slovensku znamená žasnúť nad číslami. V čom z toho má „prsty“ taká malá krajinka, ako je naša?

Slovensko sa aj zásluhou nitrianskeho arcibiskupa Karola Kmeťku a rehoľníkov verbistov, ktorých on sám povolal do Nitry, stalo krajinou misionárov a krajinou štedrou na dary pre misie. Kardinál Jozef Tomko dlhé roky viedol Kongregáciu pre evanjelizáciu národov, do ktorej spadajú všetky misijné územia. On sám dal podnet na založenie Pápežských misijných diel na Slovensku, a to v 90. rokoch minulého storočia, keď sa prvým riaditeľom stal Juraj Vojenčiak, misionár z Indonézie. To sú veľké veci, ale k tým najdôležitejším patrí vedomie ľudí, že tu na svete sme jedna veľká rodina a potrebujeme si pomáhať. Vedomie toho, že na Slovensku máme všetko, čo potrebujeme, a máme aj veľa toho, s čím sa môžeme podeliť. Okrem misijnej pomoci Pápežských misijných diel vznikli na Slovensku mnohé požehnané aktivity na podporu misie Cirkvi. Dlhodobo sa misiám venuje spomenutá Spoločnosť Božieho slova (verbisti), množstvo úžasných svedectiev ich misionárov je výnimočné. Spomeniem ešte aspoň niektoré organizácie: Savio, Slovenská katolícka charita, Slovenské misijné hnutie, Dobrá novina, Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.

 

Niekto aj povie, že sú bohatšie krajiny, nech dajú tie…

Bohatý človek nie je ten, kto veľa vlastní, ale ten, čo sa vie podeliť. Pozrime sa na Zacheja – bol bohatý, ale chudobný na lásku. Ježiš ho svojím jednoduchým záujmom a návštevou u neho doma zmenil. Rozdal zo svojho majetku a stal sa chudobným, ale bohatým na lásku. Z bohatého chudáka sa stal chudobný boháč.

 

MISIONÁROM MÔŽEME BYŤ AJ OD KUCHYNSKÉHO STOLA

Od začiatku septembra sa aj deti stanú malými misionármi. O čo ide?

Ide o malý slovníček, v ktorom si deti odnášajú z nedeľných svätých omší  obrázok (nálepku) na pripomenutie toho, čo si vypočuli v evanjeliu. V slovníčku majú na každú nedeľu citát z evanjelia a jednu myšlienku na povzbudenie. V októbri budú deti vyzvané, aby sa modlili za misionárov misijný desiatok. Pre kňazov, ale aj rodičov to môže byť spôsob, ako motivovať deti k tomu, aby nielen prichádzali do kostola, ale aj hlbšie prežívali nedeľu.

 

Niektorí ľudia túžia celý život ísť na misie. Dá sa to cez PMD?

PMD niečo také zatiaľ neponúkajú, ale túto službu ponúka napríklad Dobrá novina, Slovenská katolícka charita, Savio (saleziáni), misionári Božieho slova (verbisti).

 

Tak teda: čím okrem financií a modlitieb za misie môže bežný človek pomôcť?

Bude to znieť veľmi všedne, ale modlitbou. Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša bola vyhlásená za patrónku misií – Cirkev slávi jej sviatok 1. októbra, keď sa začína misijný mesiac október. Pápež Pius XI. postavil svätú Teréziu na úroveň svätého Františka Xaverského, španielskeho jezuitu, ktorý obetoval svoj život na čínskych hraniciach. Urobil to napriek tomu, že táto kontemplatívna karmelitánka nikdy nevyšla z kláštora. Toto vyhlásenie malo pre Cirkev hodnotu proroctva, pretože hovorí o hodnote kontemplácie a modlitieb pre život Cirkvi. Október sa stal misijným mesiacom na pamiatku objavenia amerického kontinentu, ktoré otvorilo novú kapitolu v dejinách evanjelizácie. Modlitba je základom misie. Takže rodina, deti, osamelí ľudia môžu byť misionármi prostredníctvom modlitby.

 

CEZ MISIE MÔŽEME SVETU DAROVAŤ KŇAZA

Novinkou a výzvou je podporiť seminaristu v Afrike. Prečo to PMD považujú za také dôležité?

Každý kňaz je požehnaním pre tento svet. Kňazi v misijných krajinách veľmi pomáhajú ľuďom v ich bežných starostiach, o ktorých my na Slovensku ani len netušíme. Príprava na kňazstvo je konkrétne v Benine, kde podporujeme seminaristov, náročná a nie každý si môže dovoliť štúdium. Adopciou umožňujeme chudobným seminaristom, aby mohli vyštudovať. „Som nesmierne šťastný a neviem slovami vyjadriť vďačnosť za vás, ktorí sa modlíte a podporujete našich seminaristov. Vaše modlitby za duchovné povolania sú vyslyšané u nás v Benine, kde máme veľa povolaní,“ týmito slovami prejavil svoje pocity rektor seminára v Benine Ambroise Kinhoun pri svojej návšteve Slovenska. Osobne sme sa stretli s modlitbovým spoločenstvom v Šaštíne a s viacerými darcami na hore Butkov, kde otec rektor slávil svätú omšu za všetkých, ktorí majú v Benine adoptovaných seminaristov. Tieto stretnutia boli nesmiernym požehnaním pre Pápežské misijné diela a osobne i pre všetkých zúčastnených.

 

Na stránke hovoríte o množstve nemocníc, škôl a sociálnych zariadení. Ľudia však radi počujú: toto sa postavilo za naše slovenské mozole. Dá sa to o niečom povedať?

Áno – priamo v Senegale podporujeme výstavbu kostola v Louange, filiálke farnosti Panny Márie Fatimskej. Veriaci tohto spoločenstva sú veľmi dynamickí a chcú si postaviť v Louange kostol pri príležitosti 50. výročia založenia svojej komunity. Slovensko na jeho výstavbu prispelo sumou 25-tisíc eur. Ďalej je to výstavba kaplnky v obci Mbassis, filiálke farnosti sv. Pavla z Foundiougne. Komunita chce postaviť bohoslužobný priestor, aby ľudia nemuseli chodiť do niekoľko kilometrov vzdialeného farského kostola na slávenie omší. Príspevok Slovenska predstavuje 15-tisíc eur. V tomto roku sme podporili výstavbu ďalších piatich kostolov.

 

MISIJNÝ PLES, KLUBY A CESTY

Riaditeľom PMD si sa stal len pred krátkym časom. Donieslo sa k tebe, čo sa chystá?

Bol som predtým oslovený, či by som takúto službu prijal. Vzhľadom na to, že som bol už desiaty rok vo farnosti Pruské, zmena mi prišla vhod a prijal som toto poverenie s radosťou.

 

Svoju farnosť si mal rád, navyše si aktívne slúžil pre eRko. Nechýba ti to teraz?

Stáva sa, že mi chýba farnosť, ktorá je podľa mňa najúžasnejším spoločenstvom na tomto svete. eRku v Bratislave som ešte bližšie a chcem naďalej pomáhať, ako sa bude dať. A čo sa týka farnosti? Prichádzam tam, kde ma pozvú, a počas víkendov bývam v Slávnici v obecnej bytovke, kde je pod mojím bytom kaplnka. Navštevujem niekoľko spoločenstiev, kde sa cítim ako doma, a cez PMD mám v úmysle vyzvať rodiny a veriacich na založenie misijných klubov, ktoré budem navštevovať a pozývať na slávenie svätej omše do kaplnky PMD v Bratislave.

 

eRko už vyše dvadsať rokov podporuje misie a projekty tretieho sveta cez koledovanie Dobrej noviny. Bola skúsenosť s ňou pre teba pomocou v orientácii šéfa PMD?

Samozrejme, toto bolo pre moju malú skúsenosť s misiami najdôležitejšie. Cez Dobrú novinu som spoznal mnohé misijné projekty. V roku 1995, keď sme Dobrú novinu rozbiehali, Slovensko navštívila rehoľná sestra Mary Killeenová z Nairobi. Po dvadsiatich dvoch rokoch som ju stretol na svojej prvej misijnej ceste v Keni. Čas strávený s ňou a v jej projektoch bol pre mňa úžasný!

 

Tvojou srdcovkou boli aj misijné púte detí…

V roku 2002 sme sa spolu s animátormi z eRka zúčastnili na Misijnom dni detí v Čenstochovej. Deň organizovali Pápežské misijné diela v Poľsku a inšpirovali nás k tomu, aby sme aj deti na Slovensku pozvali na Misijné púte detí, ktoré sa dnes už konajú na týchto miestach: Rajecká Lesná, Levoča, Marianka a Obišovce.

 

Posadil si sa na stoličku v kancelárii PMD. Čo ti prvé napadlo?

Kde, kedy a aké stretnutie pripraviť pre členov PMD. Prvé stretnutie bolo s rektorom seminára z Beninu na hore Butkov a s ľuďmi a spoločenstvami, ktoré majú adoptovaných seminaristov. Naplánoval som misijný ples a sväté omše za členov PMD. Potom som premýšľal, ako najväčšmi priblížiť potrebu modliť sa a prispievať na misie.

 

Tvoja úloha je taká zvláštna: drvivú väčšinu tých, ku ktorým pomoc smeruje, nikdy neuvidíš…

Áno, ale má to veľký zmysel, pretože viem, čo to znamená, keď aj k nám na Slovensko prišla pomoc v podobnej situácii. Viem, že šťastní nie sú len ľudia, ktorí pomoc prijímajú, ale aj tí, čo ju dávajú a pomáhajú.

 

Misie sa na Slovensku stále vnímajú okrajovo. Ako to zmeniť?

 

Každý pokrstený človek je poslaný ohlasovať radostnú zvesť. Všade tam, kde sme. Nedá sa povedať, kde je to náročnejšie. Treba si zvoliť cestu dávania a lásky.

 

Inak, správny riaditeľ PMD by mal vedieť aj nejaký dobrý, neošúchaný misijný vtip. Vie?

Misionár ide cez púšť, keď naraz spozoruje, že ho prenasleduje lev. Začne bežať, lev sa však stále približuje. Keď je už blízko pri ňom, padne na kolená a prosí Boha: „Pane, vnukni, prosím, tomuto levovi, kresťanské zmýšľanie!“ Lev okamžite ide do kolien, zloží laby, pozrie na nebo a hovorí: „Pane, požehnaj nás i tento pokrm, ktorý budeme z tvojej štedrosti požívať…“