Interview s Jozefom

Azda mi svätý Jozef odpustí, že som si dovolila urobiť s ním takýto fiktívny rozhovor.

Pôvodne som mala v pláne písať niečo o tom, ako je život s PPR bremenom, no bremenom ľahkým a príjemným – ako k tomu dozrievame. Je tu Advent a v ňom vidíme pred sebou udalosti, ktoré predchádzali i sprevádzali Ježišovo narodenie. A vznikol tento pokus…

Jozef, môžem sa ťa na niečo spýtať? Čo si si pomyslel, keď si videl Máriu tehotnú? Bol to šok?
Isteže, bol. Viem, ako vo mne zamrelo srdce. Najprv som si pomyslel, že asi jej niekto ublížil. A že sa mi to bála povedať. No keď som videl jej pokoj, tak som si myslel, že azda je v tom niekto iný. Tak som jej chcel dať slobodu. A ďalej to už vieš – počul som, ako ku mne prehovoril hlas. Boh poslal anjela ku mne vo sne. Dnes by ste asi povedali, že som schizofrenik, čo počuje hlasy, alebo že som blbec, čo naivne uveril historke s anjelom. Ťažko sa to dá popísať, ale ja som uveril – nie historke, ale Božiemu slovu.

Jozef, aj tak je to divné, nemyslíš? Čo na to povedali susedia, rodina, známi?

// Čítajte celý text //