Anketa: Inšpirácie na rodinný Advent a Vianoce

Zvyky a tradície. Niečo si podávame z generácie na generáciu, niečo si vymyslíme sami a v niečom sa môžeme aj inšpirovať od iných. Ako prežívajú Vianoce a prípravu na ne oslovené rodiny?

Advent je v našej rodine najobľúbenejšie obdobie roka. Za trinásť rokov manželstva sme ho prežívali rôzne, prispôsobovali veku a počtu detí. Sú však aktivity, ktoré nesmú chýbať.

Už v októbri, niekedy aj skôr, uvažujeme o téme rodinnej vianočnej pohľadnice. Každý rok vyberáme citát z evanjelia, ktorý sa snažíme náležite stvárniť fotkou a doplniť myšlienkou. Každý rok iná myšlienka, iná rodinná fotka. Pohľadnice vypisujeme ručne, osobitne pre každého už začiatkom decembra, lebo ich je každý rok stále viac, naposledy tuším vyše stotridsať. Posielame ich blízkym priateľom, kolegom; ľuďom v okolí ich potajme dávame do schránok na Štedrý deň.

K Adventu patrí i večerná modlitba pri adventnom venci. Jeho výrobu majú na starosti ženy v rodine. Večer čítame príbehy – či už z Biblie podľa výberu čítaní pri aktivite Jesseho strom, alebo časti z evanjelií, ktoré rozprávajú o udalostiach od zvestovania Pána. Deti pri počúvaní vyfarbujú pripravené symboly, alebo samy kreslia to, čo počúvajú. Nakreslené obrázky spolu komentujeme, potom zavesíme na výstavku. Postupne si tak pripomíname dejiny našej spásy a prípravu čias na príchod Ježiša. Určite odporúčame aj adventné čítanie knihy Vianočné mystérium (Jostein Gaarder), deti ju mali veľmi rady – príbeh, ale aj ilustrácie.

Ranné rorátne sväté omše a spoločné farské raňajky sme absolvovali s deťmi od ich útleho veku. Deti ráno chystá mamka, lebo ocko spieva v zbore a ráno už nie je doma. Menšie deti sú niekedy oblečené ešte v pyžame, na ktoré len natiahneme sveter a zimný overal.

Deti vnímajú čas očakávania Svetla v čase, keď sa skoro stmieva, nielen postupným zapaľovaním sviec na adventnom venci, ale aj maličkými svetielkami, ktoré doma postupne pridávame. Pri téme „darčeky“ rozprávame o podstate daru a postupne vymýšľame, koho by čo potešilo. Deti odmala vedia, že darčeky si dávame, aby sme si pripomenuli ten najväčší Dar – Ježiša. Samozrejme, s blížiacim sa dátumom Vianoc nechýba tradičné pečenie perníkov, počúvanie i spievanie gregoriánskych piesní i kolied, príprava domu – upratovanie, ozdoba stromčeka (23. decembra).

Deväť dní pred Vianocami sa zapájame do deviatnika Svätá rodina hľadá prístrešie. Večer čo večer chodíme do inej domácej cirkvi a modlíme sa spolu ruženec, nájdeme si čas porozprávať sa. Vianoce začíname sláviť svätou omšou, nasleduje štedrá večera, pred ktorou sa modlíme liturgiu, a každý člen rodiny (v poradí od najstaršieho po najmladšieho) všetkým vinšuje. Darčeky rozdáva najmladšie dieťa. Počas sviatkov sa snažíme navštíviť najbližšiu rodinu.

Silvester trávime doma, po ďakovnej svätej omši si pečieme domácu pizzu a pozeráme fotky z celého roka. Pri dlhej večernej modlitbe potom ďakujeme za všetko dobro, ktoré nám dobrý Boh počas daného roka doprial. Na Nový rok sa modlíme modlitbu požehnania osobitne za každého člena rodiny.

Rodina Kucharčíková

 

 

 

Pre lepšie vtiahnutie detí, ale aj nás rodičov, do očakávania Ježišových narodenín, putujeme na „miesto oslavy“, po „vianočných ostrovoch“. Znamená to, že si na dvere do detskej izby zavesíme obrovský papier a naň postupne dokresľujeme miesta, kde sme boli. Každé miesto je nejaký ostrov a súvisí s tým, že sa blížime k cieľu. Takže na konci Adventu máme mapu s miestami ako: ostrov starých rodičov, ostrov domácich modlitieb, ostrov pánovej večere/omše, ostrov poriadku, ostrov s lesom…

Posledné dni pred štedrým večerom prestaneme používať elektriku. To znamená, že svietime len sviečkami a nepoužívame elektrické zariadenia. Počas vianočných sviatkov potom ďakujeme Ježišovi, že nás pozval na svoju narodeninovú oslavu, že nás previedol vianočnými ostrovmi – a nastáva obdobie príbehov. Po večeroch pozeráme rozprávky bratov Grimmovcov, čítame si knižky a občas spíme spoločne na našom veľkom rozkladacom gauči pred krbom.

Rodina Ugróczyová

 

 

 

S manželom sme sa rozhodli, že Vianoce u nás budú iné, ako sme mali v detstve my. Preto sme z nich niečo zobrali, niečo zmenili a niečo pridali. A pridali sme aj rozprávanie príbehu o narodení našich detí. Baví nás to a je to milé. Detské očká na vás pozerajú a prežúvajú každé slovo, dokonca aj dlhé nemé pauzy nesú slová o pocitoch. Verzia kratšia, ktorá sa skončí letmým bozkom a pohladením po líčku, verzia dlhšia, ktorá sa skončí rukou na srdiečku a dlhým objatím, a verzia vtipná, do ktorej sa zapája celá rodina. Obsah je ten istý, ale atmosféra, tá je vždy iná – a najlepšia je práve počas Vianoc.

Aby ste ma pochopili, prečo to robíme, porozprávam vám svoj príbeh narodenia, ktorý mi zjavil Ježiš. Dostala som sa na modlitbu Malá cesta uzdravenia (Little Way Healing Ministries), počas ktorej som prežila, okrem iného, aj jednu dosť stresujúcu chvíľu. Videla som, ako ma v prudko osvetlenej miestnosti doktor vyťahuje z brucha. Vidiac sa, ako malé bábätko visím dolu hlavou nad bruchom, som pochopila, že toto je moje narodenie. V tej chvíli som počas modlitby veľmi plakala. Bolo nepríjemné vidieť to a cítiť. Cítila som bolesť, strach a najväčší bol pocit zimy, čo asi vysvetľuje aj to, že som bola celý život zimomravá – studené nohy, ruky, plecia. Dnes už viem, že niektoré zdravotné ťažkosti a reakcie v správaní či emócie, nad ktorými nemáme kontrolu, môžu súvisieť aj s naším príbehom narodenia.

 

 

Vrátim sa však k modlitbe. Po dlhom plači som zbadala Ježiša a vedľa neho Máriu. Začal meniť môj príbeh, začal uzdravovať. Ježiš stlmil svetlá a zavinul ma do tej najteplejšej deky na svete. Jemne ma vložil Márii do náručia. Túto predstavu počas modlitby dopĺňali krásne pocity tepla, pokoja, ticha a nežnosti. Zabalenú v teplučkej deke ma Mária vrátila Ježišovi. Zahľadela som sa mu do očí a on do tých mojich. Bolo to ako nadväzovanie vzťahovej väzby, ktorá je dôležitá po pôrode pre mamu a dieťa. Aj o tieto chvíle som prišla, lebo moja mama bola v narkóze, ale doháňali sme to spolu neskôr. V Ježišovej tvári som videla radosť a šťastie z môjho narodenia. Krásny pocit, prenádherný z nádherných, atmosféra zastavenia, čas stojí, zem sa netočí, iba srdce bije, aby sa doň mohla vryť veta: „Ty si moja/môj milovaná/ý.“ A presne tieto slová potrebujú často počuť aj naše deti. Rady počúvajú o svojom príbehu narodenia, o tom, ako sme sa na nich tešili a s láskou sa na ne prvýkrát pozreli.

Pri rozprávaní príbehu o narodení nešetríme slovami, emóciami či prirovnaniami a aj slzami, ak je treba. Každý príbeh je jedinečný a dobrodružný, vždy môže dopadnúť dobre. A aj pravda, ktorá bolí, môže byť uzdravená.

Zistili sme, že práve Vianoce sú najlepším obdobím na rozprávanie príbehu o narodení, pretože Vianoce sú tou pravou atmosférou narodenia. Atmosféra príprav, očakávania, narodenia, radosti, atmosféra vôní – rôznych – sladkých, tajomných a príjemných ako pri narodení bábätka, atmosféra prijatia, ticha, pokoja a tepla, prítmia a jemného svetla.

Rodina Špániková

 

 

Začiatok Adventu je u nás spojený s výrobou adventných vencov. Využívame krásne materiály z katechéz Dobrého pastiera, ktoré súvisia s Adventom (zvestovanie Pána, návšteva Alžbety, Epifánia, modlitebné karty…) a rôznymi spôsobmi si pripomíname proroctvá o Mesiášovi – najmä Izaiášovo o veľkom Svetle, ktoré prichádza pre ľud kráčajúci v tme. Asi by sme si už nevedeli predstaviť adventné večery bez Jesseho stromu. Tatino alebo ja po večeri čítavame biblický úryvok o postave z Ježišovho rodokmeňa na daný deň, rozprávame sa a potom si kartičku s postavou a symbolom príbehu zavesíme na šnúrku. Poslednou kartičkou rodokmeňa sme my.

Ostatné roky sa nám v Adventne darilo nazrieť do čarovnej atmosféry rorátnych svätých omší. Nie všetkým, nie naraz a nie tak často, ako aby sme chceli – ale podľa toho, ako nám to dovolilo ranné organizovanie rodiny, som ráno zobudila záujemcov, potichučky sme vyšli z domu a za dverami zapálili sviecu v lampáši. S ním sme cupkali do kostola a položili ho k prednej lavici s výhľadom na svetielka pri oltári. Pozorovať nadšenie detí v tejto špecifickej atmosfére je pre mňa vždy zážitkom. A potom beh do kopca domov na raňajky a do školy.

 

 

Na Štedrý deň nám budíček dávajú úžasní kubínski skauti, ktorí zavčas rána roznášajú betlehemské svetlo. Tatino pripravuje dobroty na štedrovečerný stôl, je to jeho doména – tri druhy polievok podľa rodinnej tradície, ryba, zemiaky, šalát. Vianočnými koláčikmi nás štedro a na kilá zásobuje starká, ktorá začína s vianočným pečením už v novembri, ale deti majú väčšinou ešte potrebu upiecť si niečo svoje – napríklad vianočné mafiny. Pomedzi rozprávky vymýšľame sviatočné prestieranie, hudobníci dolaďujú koledy, dotvárajú sa vlastnoručne robené darčeky, no najmä, snažíme sa nestresovať. V slávnostnom oblečení si potom v detskej izbe čítame o narodení očakávaného Dieťatka a s figúrkou Jezuliatka, lampášom, zvoniac zvončekmi a rolničkami ideme po tme ku stromčeku. Uložíme Jezuliatko do jasličiek a zaspievame mu koledu. Nasledujú rituály štedrej večere s medovým krížikom, oblátkami, cesnakom… zavŕšené krájaním jabĺčka. Po otvorení a „vytešení“ sa z darčekov ideme ku starkým, kde sa stretávame celá rodina (zvykne nás byť viac ako dvadsať). Na Silvestra máme ešte jednu „špecialitku“ – prestierame si na stôl obrus vďačnosti a fixkou na textil k vlaňajším slovám pripisujeme dary uplynulého roka, za ktoré sme vďační.

Rodina Jokelová