Ideálny partner

Niektorí slobodní ľudia si z rôznych príčin vytvoria o partnerovi či partnerke doslova ilúziu, ktorej sa silou-mocou držia. Musí byť taký a taký a inak to nepôjde. Naozaj? Pozrime sa na zopár trochu extrémnych prípadov. Ktovie, možno aj celkom reálnych.

Spriaznená duša

No nevydala som sa ešte. Niet za koho. Všetci muži z môjho okolia sú hrozní. Na vysokej škole sa mi jeden páčil, to je pravda. Ale potom som zistila, že nemá rád mačky. A to by sme si teda nerozumeli. Milujem mačky a môj budúci manžel ich predsa tiež musí milovať.

Moji mužskí kolegovia točia vždy len o športe. Keďže som si ešte v prvom ročníku na základnej škole zlomila na telesnej ruku, odvtedy neznášam všetky takéto aktivity a šport ani nepozerám, nieto sa ešte s niekým o ňom baviť. Takže ani z nich nikto neprichádza do úvahy.

A takí, čo ma len tak z nudy chcú niekam pozvať, tých hneď odmietam. No muž predsa musí o mňa bojovať. A nemá sa nechať odradiť prvým nie. Aspoň sa má snažiť. Keď raz poviem, že si rande predstavujem v detskom interiérovom ihrisku, tak by to mal prijať. Musím predsa vedieť, či má rád deti. Namiesto toho, aby zvládli takú jednoduchú úlohu, len pozerajú na mňa s vyvalenými očami, akoby som ich posielala zabiť sedemhlavého draka.

Kamarátka mi minule povedala, že som veľmi prieberčivá. Nechápem, ako na to prišla. Veď si len stojím za svojím a viem, ako má môj partner vyzerať. Nebudem predsa strácať čas s niekým, kto sa mojej predstave vymyká. Vraj sú dôležité iné hodnoty ako mačka či šport. Pre koho ako. Neustúpim od toho ani náhodou. Dokonca ma chcela dať dokopy s Milanom. Takmer som vyletela z kože! Ten? Však si nevie ani poriadnu košeľu obliecť. Keby mal aspoň zelené oči, ale hnedé má. Fuj! Však presne také mal môj učiteľ telesnej a dodnes mám nočné mory, ako nimi vždy gúľal, keď som nevedela kotúľ vzad.

To radšej budem sama celý život, ako sa vzdať svojho ideálu. Ale verím, že aj tak raz jedného takého stretnem. Bude o mňa bojovať ako statočný rytier a budeme mať potom deti a mačky. On bude moja spriaznená duša.

 

Zbožná gazdinka

Áno, mám svoju predstavu o budúcej manželke. Určite musí byť z dobrej kresťanskej rodiny. Aká to je? No predsa taká, v ktorej ju odmalička vychovávali vo viere, chodili do kostola každú nedeľu a prikázané sviatky. Modlili sa ráno, na obed a večer a mali úctu k Panne Márii a svätému ružencu. Verím, že sú také rodiny, kde sa modlia každý deň ruženec a moja budúca manželka sa ho bude modliť so mnou tiež každý deň presne o tretej poobede. Lebo tak to funguje aj u nás doma.

Ďalej musí vedieť dobre variť a piecť. Hlavne jedlá z mäsa. Čiže žiadna vegetariánka ani vegánka. Dokonca by nemala mať ani cukrovku či celiakiu, lebo milujem múčne koláče. Kysnuté. Také, aké pečie moja mamka. Keby to nevedela, tak mamka ju rada naučí.

Ďalej by mala vedieť pekne vyšívať, štrikovať, háčkovať a štopkať ponožky. Veľmi sa mi trhajú. Tak aby som nechodil s dierami. Lebo mamka mi hneď také zašíva.

No a doma máme veľkú záhradu a chováme zvieratá, takže sa treba vedieť o to starať. Šikovná musí byť. Do koča i do voza. Nielen sa vymaľovať, vyčesať. Joj, takú mi veru netreba. No ale môže byť aj pekná, to je jasné. Čiernovlasá, modrooká, typ ako moja mamka. Určite takú niekde stretnem.

 

 

Raz sa zmení

Môj priateľ je so mnou zhruba pol roka. Už sa celkom dobre poznáme. Viem, čo rád robí, čo nemá rád, čo si myslí, ako reaguje… Akože, on je dosť vhodný muž pre mňa, ale stále sa trošku nezhodujeme v niektorých veciach.

Ja neviem. Možno si len musím zvyknúť na to, že nechodí do kostola a prekážajú mu kňazi a Cirkev. Už som ho toľkokrát presviedčala, vysvetľovala, že sú aj dobrí a poctiví ľudia v Cirkvi. Dokonca som ho zoznámila s jedným kňazom, nech sa porozprávajú. Priateľ aj ide so mnou občas na omšu, ale potom hundre, že stratil hodinu času.

Keď mne sa vždy páčil, lebo je taký múdry, má toho veľa prečítaného a tak krásne o tom rozpráva. Hneď od prvej chvíle ma očaril svojou charizmou. Vždy som snívala o chlapcovi, ktorý bude mať taký šarm, sebavedomie a dobré postavenie. Páči sa mi, že má skvelé miesto na univerzite a vidím, že si ho tam vážia.

Vyzerá to tak, že sa musím väčšmi snažiť, aby ma pochopil. Som si istá, že ešte môžem zmeniť jeho názory. V podstate ide len o témy viery, sexu, detí, môjho povolania a práce. Keď si toto urovnáme, tak to bude presne taký ideál, o akom snívam už od detstva.

Raz mi síce povedal, že do štyridsiatky veľmi o rodine neuvažuje a deti by boli len na príťaž, lebo univerzita si toho veľa vyžaduje, ale to určite nemohol myslieť až tak vážne. Veď aj jeho kolegovia majú manželky a deti. A keďže ja ako veriaca chcem žiť čisto až do svadby, tak si myslím, že dlho nepotrvá a požiada ma o ruku. Taký chlap to dlho nevydrží. Už minule sa trošku nahneval, že by sa rád v tejto veci posunul. Bude však musieť počkať. Je dosť inteligentný na to, aby to pochopil.

Určite, myslím si, že človek sa kvôli druhému môže chcieť zmeniť. Lebo toto je pravá láska. A keby náhodou cúvol, tak asi porozmýšľam, či viem ustúpiť zo svojich požiadaviek. Radšej sa trochu vzdám, ako prísť o takého muža. Kde by som našla lepšieho?