Iba to, čo má trvalý zmysel, môže byť zdrojom skutočnej radosti
Prečo máme smutných kresťanov, aj napriek tomu, že prijali evanjelium, teda radostnú zvesť? Preto, lebo v skutočnosti ho neprijali. Píše Milan Bubák v pokračovaní svojho cyklu o láske.
„Aby vo vás bola moja radosť.“ (Jn 15,11)
Čím iným začať úvahu o radosti ako evanjeliom? Evanjelium, základná „kniha“ kresťanov, je plné radosti. Vlastne už jeho názov v sebe nesie slovo radosť. Evanjelium v gréčtine znamená radostná zvesť, radostná správa. Preto tí, ktorí ju prijmú, by mali byť radostní ľudia.
A, naopak, tí, ktorí ju nepočuli, by mali byť stále v smútku. Toto tvrdenie sa nám možno celkom nezdá, pretože poznáme veľa ľudí, ktorí uverili evanjeliu a sú smutní, a zasa, naopak, veľa takých, ktorí evanjelium nikdy nepočuli, a predsa sú ľuďmi radosti. Ako to teda je?
// Čítajte celý text //