Manželia Hroncovci: Problém je v tom, že páry pravidlá prirodzeného plánovania dôsledne nepoznajú a teda nedodržujú

O predmanželskej čistote sa medzi veriacimi hovorí vcelku dosť. Ale čo taká čistota v manželstve? To, ako by veriaci manželia mali žiť svoj intímny život v súlade s učením Cirkvi, nie je veľmi vyhľadávanou témou. Prečo manželia odmietajú prirodzené metódy, ako je možné spoznať ich a dať im šancu, ale aj o tom, že tieto metódy môžu priniesť novú vášeň do vzťahu, sme sa rozprávali s manželmi Zuzanou a Jánom Hroncovcami.

Ako dlho ste manželia? Čo si na tom druhom vážite najviac?

Ján: Manželmi sme už viac ako dvanásť rokov. Na Zuzke si vážim vernosť, veľmi citlivé a vnímavé srdce, dobrosrdečnosť, obetavosť, a to nielen pre rodinu.

Zuzana: Janko je veľmi obetavý, každú voľnú chvíľu venuje rodine a deťom. Obdivujem na ňom, ako vie prijať kritiku a snaží sa meniť (seba, nie mňa). (úsmev)

 

Ste obaja veriaci. Bolo to tak vždy?

Ján: Moja cesta viery sa začínala v komunizme skrývaním sa a mlčaním. V staršom veku musel Pán na to, aby si ma pritiahol do kostola, použiť dievčenskú krásu. Podarilo sa mu to. (úsmev) Začal som s jeho pomocou žiť tradičnú vieru. Moja mladosť bola divoká a tŕnistá, miestami podobná svätému Františkovi a svätému Augustínovi.

Zuzana: Tiež som bola pokrstená ako dieťa. Rodičia sa mi snažili odovzdať vieru najlepšie, ako vedeli.

 

Ako vyzeral váš vzťah pred manželstvom? Nemali ste problém strážiť si predmanželskú čistotu? Záležalo vám na nej?

Ján: V mladosti (pred manželstvom) som počul niečo o predmanželskej čistote. No nikto mi v mojom okolí nevedel vysvetliť, prečo je čistota taká dobrá a potrebná pre zdravý rast človeka. Vedel som iba, že Boh to od nás vyžaduje. Nik v mojom okolí to nežil, nemal som vzor. V hĺbke vo svojom vnútri som cítil, že to, ako žijem, nie je v poriadku. No ani častou spoveďou som to nepochopil. Vysvetľoval som si to potom po svojom, s ospravedlnením, že „Boh je Láska“, a preto kde je láska (tam je aj Boh), tam je všetko v poriadku.

Až keď som veľa zranení rozdal a prijal, Pán mi poslal do cesty vzor čistého žitia v dievčati, ktoré popri svojej čistote a živej viere zapálilo vo mne túžbu pochopiť to, žiť tak a zmeniť sa. Postupne sa ľady pohli a ďakujem Pánovi za dar poznania, ktorý mi potom dal. Stretol som svoju životnú lásku Zuzku, s ktorou som túžil začať nový čistý vzťah. Obaja sme už v tom čase vyznávali rovnaké hodnoty, preto sme sa snažili zachovať si predmanželskú čistotu. Pokušenie vrátiť sa do starého nesprávneho sebeckého spôsobu života bolo niekedy skoro až neznesiteľné, sebaovládanie mi nič nehovorilo, ale pocit čistej lásky mi dával silu. Chcel som to priniesť ako dar do manželstva.

Zuzana: Ja som mala v sebe hlboko zakorenené presvedčenie o správnosti predmanželskej čistoty. Vždy ma k tomu viedla moja maminka a určite pomohli správni kamaráti a prednášky otca Hudáka.

 

 

Aké dôvody pre predmanželskú čistotu boli pre vás motiváciou?

Zuzana: V prvom rade to bola viera a potom láska. Viera, že ak pôjdeme cestou čistoty, Pán požehná našej láske, aby vydržala až do konca. O tom, že predmanželská čistota prináša požehnanie aj pre naše deti, sme v tom čase ešte ani netušili.

 

Prirodzené plánovanie rodičovstva by malo byť samozrejmosťou pre všetkých kresťanských manželov. Vnímate to tak aj vy? Vidíte takú prax v manželstvách, ktoré poznáte?

Ján: Sme požehnaná generácia, ktorá dostala dar poznania. Naši rodičia o tomto ani nechyrovali, nemohli nám to odovzdať. Je mi ľúto, že sa tak málo hovorí o prirodzenom plánovaní rodičovstva. Skôr to vnímam ako tabu.

Zuzana: Veľa párov v našom okolí sa radšej vyhýba tejto téme. Praktizovanie PPR (PPR = prirodzené plánovanie rodičovstva) má podľa mňa povesť kresťanského strašiaka. Myslím, že ľudia sa toho boja, ale strach vyplýva z nepoznania a nepochopenia.

 

Ako to bolo u vás? Praktizujete prirodzené metódy od začiatku svojho manželstva?

Zuzana: Trvalo nám celých desať rokov, kým sme nastúpili na túto cestu. Zmysel predmanželskej čistoty som chápala, ale to, aby mi niekto určoval, čo a kedy mám robiť v manželstve s vlastným manželom, ma až rozčuľovalo. Preto chápem všetkých, ktorí sa pri skratke PPR chytajú za hlavu.

 

Čo sa teda zmenilo? Aká bola vaša cesta k prirodzeným metódam? Prečo ste sa pre ne po rokoch rozhodli?

Ján: Do manželstva sme vstupovali obaja s presvedčením, že tu už je všetko dovolené, lebo je to požehnané. To všetko bol len obraz našej duchovnej zrelosti (nezrelosti). Hormonálnu i mechanickú antikoncepciu sme od začiatku odmietali. V tom čase sme považovali za najjednoduchší a najprijateľnejší spôsob prerušovaný styk. Vďaka Božej milosti som však už dlhšie cítil, že ani tento spôsob žitia nie je správny. Že nežijem s súlade s Božím plánom a práve prerušovanie je to, čo seje do môjho vnútra nepokoj. Pán mi dal čas na hľadanie, až prišiel „advent“ (po desiatich rokoch manželstva), keď som konečne pocítil rozhodnutie skončiť s takýmto spôsobom žitia, skončiť s prerušovaným stykom.

Zuzana: Ja som z Jankovho nápadu vôbec nadšená nebola, a keďže som už nejaké chabé informácie o metóde mala, desila ma predstava, že sa budem musieť sledovať. Tiež som sa bála, že to úplne zničí náš intímny život, veď práve v čase mojej ovulácie, keď je to najlepšie, spolu byť nemôžeme. A začať sa učiť „takú riskantnú metódu“, keď už máme štyri deti? Hotová hrôza…

Ale náš nebeský Ocko je milujúci a nežne nás posúva vpred, a keďže som ho nechcela počúvať cez ústa manžela, o pár dní sa mi prihovoril ústami jedného kňaza… a to bol pre mňa taký silný moment, že som vo svojom vnútri súhlasila, dokonca s nadšením. Doslova mi povedal, že svoje deti uchránim pred skazenosťou sveta, nemravnosťou, pornografiou a nečistým spôsobom života najlepšie tak, že JA budem žiť čisto. Čisto rovná sa v súlade s Božím plánom, v súlade s náukou Cirkvi, teda podľa PPR.

 

Aké argumenty by ste povedali manželom, ktorí sú presvedčení, že prerušovaný styk je pre kresťanov v poriadku?

Ján: Prerušovaný styk seje do vnútra duše nepokoj. Vďaka prerušovaniu síce náš intímny život bol častý, ale z môjho mužského pohľadu nenaplnený. Namiesto toho, aby som sa radoval z telesnej jednoty, musel som stále sledovať svoje telo, aby som „to stihol“. Namiesto toho, aby sme sa po zjednotení tešili, chválili Pána a ďakovali za rajský zážitok s ním, nás ako prvé a jediné trápilo, či som stihol prerušiť. Môj hlad po intimite len narastal, uspokojenie mizlo, a navyše sa k tomu pribaľovalo čoraz viac a viac sebectvo, nejednota. Prichádzalo pokušenie hľadať stratenú vášeň (dnes už viem) v nezmyselných technikách alebo pomôckach. Prichádzali stále väčšie pokušenia všetkého druhu.

Zuzana: Ja zo svojho života môžem potvrdiť, že nás tento spôsob žitia utvrdzoval v sebeckosti. Aj keď náš intímny život bol častý, nemala som až taký pocit naplnenia, akoby sa medzi nami vytrácal určitý druh blízkosti. Vtedy som to nevidela, nevedela som, že existuje niečo lepšie, jednoducho to pochopíte len žitím.

 

 

Zuzana, trvalo vám dlho naučiť sa praktizovať prirodzené metódy?

Zuzana: Myslím, že áno, lebo v čase, keď sme sa rozhodli začať, som bola dva mesiace po pôrode. Moje telo bolo v úplne neštandardnej situácii, dojčila som a bola som vyčerpaná. Celé sa to ustálilo tak po roku. Ešte stále nevyužívame metódy PPR úplne naplno, ešte sa neorientujeme v predovulačnej neplodnosti, čo má za následok dlhšie obdobie našej abstinencie.

 

Pomáha vám v tom nejako prakticky aj manžel, alebo to nie je potrebné?

Zuzana: Ale áno, občas mi podá teplomer… (úsmev)

 

Akú konkrétnu metódu prirodzeného plánovania praktizujete?

Zuzana: Meriam si teplotu a sledujem hlien.

 

Vybrali ste si sami, alebo vám v tom niekto pomáhal?

Zuzana: V rádiu Lumen sme počuli o Lige pár páru. Zohnali sme si literatúru, ale tej sme až tak nerozumeli. Hľadali sme osobný kontakt, našťastie sme natrafili na manželov Predáčovcov, ktorí nám všetko veľmi ochotne a odborne vysvetlili.

 

Dá sa podľa vás rozhodnúť a začať praktizovať prirodzené metódy len tak, bez ničoho, alebo na to treba nejakú špeciálnu odbornú pomoc či vedenie niekoho skúseného?

Ján: Priznám sa, že ja som dostupnej literatúre nerozumel, potreboval som osobne vysvetliť.

Zuzana: Na to, aby ste začali, potrebujete iba odhodlanie. Ale aby ste vydržali a skutočne sa vedeli správne orientovať v príznakoch a prejavoch svojho tela, je potrebná odborná pomoc. Metódy PPR majú povesť vysokej nespoľahlivosti, to však nie je pravda. Problém je v tom, že páry pravidlá PPR dôsledne nepoznajú a teda nedodržujú.

 

Je podľa vás jednoduché dodržiavať prirodzené metódy, alebo je to skôr náročné? Čo je pre vás na tom najťažšie?

Ján: Ťažšia cesta je väčšinou tá správna cesta. Pre nás mužov je telesná láska veľmi dôležitá. Preto zrieknutie sa intimity je to najťažšie. O to ťažšie v čase ovulácie, keď z mojej polovičky vyžaruje príťažlivosť, úsmev, krása, vášeň… a ja mám ísť len tak spať. (úsmev) Na to, aby som vydržal, sa často musím zrieknuť obyčajného pohľadu, lebo všetko dráždi moje zmysly. Je to skúška vernosti…

Zuzana: Pre mňa bolo najťažšie s pokorou prijať fakt, že sa idem v našej spálni riadiť určitými pravidlami. Je tiež ťažké zrieknuť sa intimity v čase mojej ovulácie, teda keď mám prirodzene chuť. A tiež mi robí problém dôsledné značenie záznamov.

 

Myslíte si, že prirodzené metódy sú pre všetkých? Dokáže sa naučiť používať ich každý?

Zuzana: Áno, určite áno. Treba však rátať aj s tým, že to vyžaduje kus námahy. Ale čo nás nič nestojí, to za nič nestojí.

 

 

Aké výhody týchto metód vidíte?

Ján: Pochopil som zmysel predmanželskej a manželskej čistoty a môžem sa zdieľať a pomôcť mladým ľuďom v mojom okolí. Vedie ma to k sebaovládaniu a umŕtvovaniu telesných potrieb, ktoré sú pre mužov také silné, a v konečnom dôsledku sa snažím potlačiť svoje ego a sebeckosť. Posilňuje to manželskú vernosť, ale čo ma teší najviac, je to, že Boh nám vďaka tomu, že kráčame v súlade s jeho plánom, pomohol znovu objaviť plnosť a vášeň intímnej manželskej jednoty. Mám pocit, ako keby sme boli novomanželia na svadobnej ceste.

Zuzana: Môžem potvrdiť, že naša intimita vôbec nie je o nič ochudobnená. Zdržanlivosť láske ani vášni neškodí, skôr nás očisťuje od nánosov sebeckosti, a vďaka tomu je to fakt krajšie. Cirkev sa nemýli, keď nás vedie k používaniu prirodzených metód. Skutočne to prináša do života pokoj a radosť. A to sú veľké veci. Niekedy mám pocit, že sme si oprášili obdobie pred svadbou. Aj v takom praktickom živote, v našom manželstve, vidím zmeny. Manžel je voči mne citlivejší a pozornejší, viac a ochotnejšie ma počúva a rozpráva sa.

Netvrdím, že je to spôsobené len praktizovaním PPR, ale som si istá, že to s tým súvisí. A tiež vnímam ako výhodu to, že spoznávam svoje vlastné telo a viem si napríklad vypočítať, kedy sa mi začne ďalší cyklus. Boh stvoril naše telá dokonale, nie sú potrebné žiadne hormonálne ani mechanické zásahy, aby sme vedeli rozumne plánovať veľkosť našej rodiny. Aj tak, v konečnom dôsledku, život dáva Boh.

 

Koľko dní v rámci jedného cyklu si musíte intímne zjednotenie odoprieť v čase, keď sa snažíte neotehotnieť?

Zuzana: Keďže mám trošku kratšie cykly a ešte sme sa neodhodlali na používanie pravidiel predovulačnej neplodnosti, tak približne desať dní.

 

Niekto si môže myslieť, že prirodzené metódy sú veľmi obmedzujúce. Sú?

Zuzana: Obmedzujúce sú, ale nie až tak veľmi, ako som sa bála na začiatku. Je to o zvyku, a keď máte pred očami jasný cieľ, prečo chcem takto žiť, ťažké to nie je.

 

Prečo podľa vás majú mnohí manželia problém dôverovať prirodzeným metódam a nechcú ich praktizovať?

Zuzana: Nepoznajú ich a boja sa. Sú slabo informovaní o vedeckosti tejto metódy. Málokto vie, že metódy PPR sú uznávané Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO, skôr poznáme mýty typu: PPR znamená nekontrolovateľné množstvo detí, sex raz za rok, nudu v spálni…

 

Okrem toho, že kvôli prirodzeným metódam si musíte na pár dní vedieť odoprieť sexuálne spojenie, vidíte aj nejaké iné zmeny v intímnom živote, ktoré tieto metódy doňho priniesli?

Zuzana: Ako sme už spomínali, PPR prinášajú väčšiu jednotu a hlbšie prežívanie intimity. Máme zo seba väčšiu radosť a skutočne cítime pokoj a požehnanie. Sme na seba vnímavejší, nielen v intímnom živote, ale aj bežne. A znovu sme objavili krásu objatia a bozkov.

 

Ako by ste povzbudili ostatných manželov dať sa na cestu prirodzeného plánovania?

Zuzana: Povzbudiť niekoho je ťažké; viac než slová oslovujú príklady. Želám všetkým úprimne hľadajúcim, aby mali vo svojom okolí niekoho, kto ich svojím vlastným príkladom nadchne pre tento spôsob života.