Hrdinovia všedných dní
Určite ich poznáte. V tichosti, tam, kde práve sú, menia náš svet láskou a robia ho lepším. Nenápadní ľudia, ktorí dokážu robiť malé veci. No tieto malé veci, ktoré na prvý pohľad nie sú vôbec dôležité, robia s veľkou láskou.
Boh miluje nenápadných ľudí. Dôkazom toho je svätý Jozef, nenápadný muž, ktorého si Boh vybral za ochrancu a vychovávateľa svojho syna. V Biblii o ňom nájdeme len zopár viet, ale dokážeme z nich vyčítať, že svätý Jozef bol pracovitý, verný, ctil si zákon, ale bol aj veľmi ľudský a všímavý. Počúval, čo mu Boh hovorí a odvážne išiel tam, kam ho Boh poslal.
Mnohí takí ľudia žijú medzi nami aj teraz. Keď sa pozriem okolo seba, tak ich vidím. Poznám kňaza, ktorý je celý život verný svojmu povolaniu. Nie je to človek, ktorý by potreboval mať okolo seba veľa ľudí, napriek tomu poslúchol Božie volanie a založil spoločenstvo. Stretáva sa s laikmi, vedie ich, rozpráva sa s nimi, venuje im čas. Nie preto, že by okolo seba potreboval mať ľudí, ale preto, lebo mu to Boh kládol na srdce. A on je ochotný ho poslúchnuť, aj keď to pre neho nie je jednoduché a znamená to, že musí vyjsť zo svojej komfortnej zóny.
Možno ste sa aj vy pred pár mesiacmi modlili za jedného muža, ktorý bol v nemocnici v ťažkom stave s COVID-19. Viem, že sa za neho modlili ľudia z celého Slovenska. Jeho rodinu si pamätám ešte z čias, keď som bola malé dievča. Manželia s piatimi deťmi, z toho jedny dvojičky, ktoré po komplikáciách pri pôrode ostali na vozíku. S láskou sa starali o svoje deti a každú nedeľu tlačili vozíky do kostola, nikdy ste ich nepočuli sťažovať sa. S pokorou prijímali pomoc a s ochotou pomáhali druhým. Mali srdce otvorené nielen pre Boha, ale aj pre ľudí. Už vtedy boli pre mňa hrdinami. Muž, za ktorého sme sa modlili, zomrel. A keby ste sa rozprávali s jeho manželkou, nenašli by ste v nej ani kúsok beznádeje. Ona sama povzbudila mnohých, ktorí chceli v ťažkých chvíľach povzbudiť ju. V jej srdci je nádej a Božia blízkosť. A pre mňa je krásnou obdivuhodnou ženou, ktorej viera ma povzbudzuje veriť viac.
Poznám jednu ženu, ktorá sa nevydala – napriek tomu, že veľmi túži po rodine. Neostala však zatrpknutá, je vnímavá a pripravená obetovať sa. Stará sa o rodičov, ktorí postupne „odchádzajú“. Často sa pri nich trápi, v noci sa nevyspí. Všetko však prijíma s obdivuhodnou pokorou a láskou.
V mojom okolí je veľa takých ľudí, nenápadných hrdinov. Možno ich poznáte aj vy. Možno ste už stretli učiteľa, ktorý chce deti v škole naučiť viac, ako len zvládnuť učivo podľa študijného plánu. Takého, ktorý deti učí vážiť si druhých ľudí, ktorý sa zaujíma o to, čím jeho žiaci žijú. Alebo sa vždy potešíte, keď vojdete do obchodu a pri pokladni vidíte usmievavú predavačku; takú, čo sa prihovorí vašim uplakaným deťom a nezazerá na vás, lebo nestíhate nakladať nákup. Často prejdeme okolo týchto ľudí a ani im nepovieme, ako veľmi menia náš svet. Akou inšpiráciou pre nás sú.
Čo však majú všetci títo ľudia spoločné? Nič z toho, čo robia, nerobia preto, aby ich ľudia obdivovali. Ale v skrytosti, tam, kde sú, žijú svoje povolanie s láskou – rovnako, ako svätý Jozef. A svojou vernosťou, pokorou a obetavosťou dokážu zmeniť naše životy, lebo cez nich prichádza na tento svet dobro.
Buďme aj my ako svätý Jozef! Staňme sa hrdinami všedných dní!