Hovoriť s deťmi o sexualite alebo Dávidove pravidlá úspechu nad Goliášom

Nepoviem nič viac ako to, čo ma naučil život mamy a rozdielnosť našich detí počas ich dospievania. Chcem len, aby ste videli tento dôležitý zápas očami Dávida v boji pred Goliášom. A boli rovnako víťazní.

Tajomstvá sexuality sú úžasné a je potrebné o nich s deťmi hovoriť – a to skôr ako nás predbehnú iní a iniciatívnejší. Naše deti si zaslúžia poznať dary od Boha v prvom rade od nás ako rodičov. No často máme pred rozprávaním o týchto tajomstvách zábrany. Nikoho z nás to nik neučil, doma sme to nedostali, o sexualite sa mlčalo.

Ako to teda povedať našim deťom dobre, citlivo a s ťahom na bránku? Ako si máme byť istí, že to, čo im povieme, je v pravom čase, dosť a ostane to v nich jasne ako smernica a zásada? Ako bojovať proti pretlaku sexu a jeho voľného „použitia“ nielen v médiách, ale aj z okolia, od kamarátov našich detí? Často si pripadáme ako Dávid pred Goliášom – máme len prak a pár kamienkov.

Sila médií, spoločenského postoja a kamarátskeho zázemia nám príde hrozivá. Ale rovnako ako dobre trafený kameň urobí správne zásah, tak aj naše správne povedané slovo urobí viac ako všetka „sexi“ presila. Je jedno, koľko kameňov mal Dávid v tom mešci. Dôležitý je grif, ako sa k zápasu k Goliášom postavil. A to sa ideme učiť aj my ako rodičia, keď máme o nádhernom dare sexuality priniesť pravdu v láske, vniesť úžas a nadšenie, zapáliť presvedčenie a dať pevnosť postoja.

 

 

Výzva priamo pre mňa/nás

Bez toho, aby vedel, na čo to raz bude potrebovať, Dávid trénoval svoju streľbu prakom. Bol v tom extra dobrý, trafil divú zver priamo do čela a na prvý zásah ju zložil. My žijeme manželskú sexualitu a zažívame, čo s nami tento dar robí, keď ho žijeme v plnosti, aký je silný. A rovnako vnímame, čo sa deje, ak v nej nie sme pravdiví.

Toto nás musí viesť k pripravenosti, k potrebe „trénovať“ všetky poznatky o nej, aby sme jej rozumeli z každej strany. Nemôžeme čakať, že niekto iný nás spasí, vysvetlí za nás deťom všetko lepšie ako my. Boh ti jasne hovorí: „Ty to máš vedieť, ty hovor!“ Informácií, kníh, možností v súlade s Cirkvou je dosť. A minimálne žiješ v okruhu ľudí, ktorých si vážiš a ktorí to vedia. Choď po inšpiráciu, poradiť sa, píš, pýtaj sa! Nie je to hanba! Hanba je skrývať sa a tváriť sa, že ty to nedáš! Hanba je potom fňukať, že mojim deťom to nemá kto vysvetliť.

Pamätám si, ako ma téma sexuality vždy priťahovala. Hľadala som pravdu, aj keď mi moja mama nevládala a nevedela nič povedať. V čase totality som z maminej skrine vytiahla tajnú knihu Michela Quoista, Láska – ale aká?. Čítala som ju od svojich jedenástich, mama mi ju veľkodušne dala k dispozícii o štyri roky neskôr, keď už som ju vedela naspamäť.

Skôr než som študovala teológiu, preštudovala som spracované dokumenty II. vatikánskeho koncilu aj o manželstve. V rámci eRka som vždy inklinovala práve k týmto témam. Poznala som Billingsovu ovulačnú metódu, skôr ako som vôbec tušila, že sa vydám. Písala som diplomovú prácu na tému sexuality. Ako manželia sme spolupracovali s Ligou pár páru. Stále je to pre nás s manželom téma, ktorá nie je docenená, a vnímame v nej viac ako len technickú a pôžitkovú záležitosť.

A ak som teraz objavila projekt Grando mystico, viem, že je to len ďalšia Božia návnada. A rada z toho dávam – aj s manželom – nielen deťom, ale aj tým, ktorí potrebujú radu a usmernenie. Prečo nie aj ty? Výzva patrí aj tebe, lebo si rodič, manžel, kolega, človek. Evanjelizácia o dare sexuality má obrovské pole! Nehovoriac o tom, že máš svoje deti pripraviť na dar manželstva v plnosti. Ako chceš s nimi debatovať plnohodnotne a s argumentmi, ak nebudeš mať o čom?

 

Sebavedomie a prirodzenosť

Dávid si bol istý, že bude úspešnejší ako jeho bratia v brnení, že ho posiela Boh… Ja som ako rodič poslaný od Boha, že mám toto zjaviť deťom ako prvý a najlepšie. Boh ti dôveruje a chce, aby si to bol ty! Ako otec, ako mama. Taký, aký si, len s poznaním, že Boh urobil aj sexualitu nádhernú a dobrú – tomu, dúfam, veríš! Ak ti dal deti, dal ti aj všetky dary a schopnosti vysvetliť aj tajomstvo sexuality.

Neboj sa, je s tebou! Netreba mať z tejto úlohy príliš veľké oči – deti od nás očakávajú v prvom rade svedectvo života. V sexualite podľa Božieho plánu nie je nič, čo by bolo špinavé a o čom by sme sa mali pred deťmi hanbiť rozprávať. Je krásna, čistá, dávajúca a plná energie, ktorá dáva život! Toto sebavedomie z nás musí sršať.

Príležitostí byť sebavedomý v obhajobe sexuality je aj v bežnom živote dosť. Naša staršia dcéra mala v mladšom veku, ktovie prečo, ťažký problém s tým, že sme sa s manželom často objímali a dávali si bozk. „Nerobte to!“ hnevala sa. Vysvetliť jej (aj za asistencie mladších súrodencov, ktorí boli zvedaví na výsledok sporu), že naše objatie je znamením lásky a jednoty, prijatia a spolupatričnosti, trvalo dlho. Dnes je vďačná za to, že to robíme, rovnako ako za to, že sa držíme za ruky všade, kam ideme.

 

 

Čas

Dávid šiel v tom okamihu, ako ho Boh posielal. Nevyhováral sa, že nemôže, nech Boh počká. Aj my potrebujeme uchopiť situáciu vtedy, keď nám ju Boh postaví pred oči. Nie je ich málo: otázky zo škôlky… kúpanie bábätka… zbieranie bielizne zo šnúry a začudovanie sa nad podprsenkou („Mama, na čo ti to je?“)… objavenie porna na reklame na YouTube… vo filmoch šteklivé scény aj za hranicou… bilbordy so spodnou bielizňou… narážky na sexi témy u dospievajúcich… obliekanie sa dievčat viac „bez“ ako „s“… spor o zákon o umelých potratoch… kamaráti, čo žijú len „na hromádke“ a tvojmu synovi sa to zdá fajn… alebo len mávne rukou.

Presne to je ten čas, keď máš ako Dávid vykročiť. Jemne, láskavo, pokojne, no isto.

Pamätám si, ako som so staršími deťmi, vtedy na prvom stupni, hovorila na ich otázku (vidíš, tiež to bola reakcia na výzvu teraz!) detailnejšie o tom, ako prichádza na svet bábätko. Neviem, kde sa vtedy motal náš mladší Jakub, no isté je, že si zapamätal len čosi, aj to skomolené. No cítil sa dosť dôležito, aby mi na druhý deň povedal: „Maminka, ja viem, kedy budeme mať bábätko! Keď ocko dostane prémie!“ Mohla som ho zahriaknuť alebo sa tváriť, že nepočujem. Deň predtým sa mi nezdal zrelý na takúto debatu.

No v tej situácii som uvidela ono „teraz“, čas konať. Okrem toho, že jeho „prémie“ (teda pomotané slovko spermie) sa stali vtipným a vďačným bonmotom nielen u nás doma, jeho hláška sa stala príležitosťou porozumieť, že môžem hovoriť teraz aj jemu. Nikdy nezabudnem na jeho dychtivé oči a plnosť porozumenia po mojom vysvetlení. Stačilo krátko a odbehol. No dôležité bolo hovoriť hneď. To isté platí aj teraz, keď sa bavíme o obliekaní našich dcér či o rozpakoch nad životom ich kamarátov „na hromádke“. Neodkladaj, zareaguj!

 

Miesto

Nečakaj, že budeš mať okolo seba vedecké kolégium, roztlieskavačky a nápovede. Často je lepšie, ak napriek manželskej jednote v postojoch si to s dieťaťom tak ako Dávid rozoberieš na „kolbišti“ sám. Medzi štyrmi očami, v úctivom odstupe od ostatných. Pre dieťa je to dobré: potrebuje vedieť, že pre teba je táto téma taká dôležitá, že jej vyčleníš osobitný priestor. No nie vždy dieťa otvorí otázku doma, s intimitou na takýto rozhovor. Nevzdávaj to – aj na Dávida zízali z jednej strany pochybujúci Izraeliti, z druhej strany vysmievační Filištínci. Máš byť svedkom až na kraj zeme. V samote aj uprostred ľudí. Tvoje slovo má vždy primeranú váhu, možno viac vtedy, ak padne aj do iných uší a sŕdc.

Zažili sme aj jedno, aj druhé. Keď zväčša naša druhorodená nadhodila tému, „ako príde bábätko“, prišmotlal sa – hlavne nenápadne – aj náš prvorodený. Pamätám sa, ako aj náš najmladší synček skúšal chvíľu po tom, ako ma videl „obslúžiť“ sa na WC vložkou, rovnako oblepiť svoje slipy. Okrem smiechu priamo na mieste dostal vysvetlenie, prečo ja áno a on nie.

Oveľa väčšia „pecka“ bola, keď sa ma náš Samuel v plnom obchode pýtal: „Mama, potrebuješ, prosím, hygienické vložky?“ Mal zvučný a plný hlas, všetci v obchode ho poznali a miestna Jednota v okamihu zmrzla. Môj manžel sa decentne vytratil von. No všetci čakali, čo z toho bude. Zostala som pokojná: „Nie, Samko, nepotrebujem teraz vložky.“ „Nečistí sa ti teraz izbička pre bábätko?“ „Nie, Samko, vráť to na poličku.“

Otočil sa, no aký bol neobratný, spadol mu balík: „Joj, mami,“ vykríkol na celý obchod, „spadli mi tie hygienické vložky!“ „Tak ich tam daj pekne znovu.“ Podarilo sa. „Mami, sú v poličke, tie hygienické vložky, ktoré teraz nepotrebuješ, lebo sa ti nečistí izbička pre bábätko.“ Predavačka aj ľudia sa na nás tak inak usmievali. Ale ja som si bola istá, že všetko bolo, ako má byť. Samuel bol spokojný a myslím, že takých bolo viac.

 

 

Citlivosť

Dávid mal vytrénovanú, citlivú ruku. Ale aj výborný odhad situácie. Vedel uchopiť situáciu celú, aká bola. To potrebuješ aj ty! Znamená to presne vnímať, že teraz máš hovoriť, že je príležitosť. Zareaguj hneď, ale v pokoji, s láskou, no s jasnou myšlienkou! A rovnako vnímaj aj to, že už stačilo. Príde to vtedy, keď dieťa už nekladie otázky alebo keď tínedžer odíde (je jedno, či je spokojný, uvažujúci alebo s odporom). Tvojou úlohou v citlivosti nie je vyhraniť situáciu do hádky, ale dať oporu a u starších detí dôvod premýšľať. Vždy ťa však citlivosť musí viesť k pokoju pri komunikácii o dare sexuality. A tiež k tomu, aby si daroval čas a slobodu dozrievať v postojoch.

Pamätám si, ako sme dlho zápasili – napriek všetkému pokoju – s našou staršou na tému prirodzeného plánovania rodičovstva. Spochybňovala, či je tento postup iný ako antikoncepcia. Každý náš citlivý argument a trpezlivé vnímanie jej odporu sa skončilo jej nesúhlasným pokývaním hlavou. Túžili sme, aby porozumela a prijala to, čo bolo pre nás prirodzené a rukolapné, čo sme žili a vnímali v praxi ako dobré. No hoci sme jej to podkladali aj odborne, aj z nášho života, aj z učenia Cirkvi, nezhodli sme sa. Bolo to ťažké, ale vydržali sme v citlivom postoji a prijímaní aj jej neschopnosti uveriť pravde.

Potom sa stala taká zvláštna situácia: šla na duchovné cvičenia so saleziánkami, o ktorých viac nevedela. Prišla domov, posadila sa oproti nám a povedala: „Mami, ocko, prepáčte, že som bola taká zlá a odporovala pravde o prirodzenom plánovaní rodičovstva. Mali ste pravdu!“ Naša citlivosť a zároveň pevnosť v postojoch ju stále viedla k premýšľaniu – a ostatné doriešil Boh práve na tej obnove… bez toho, aby to ona vedela a aby sme my v tom mali prsty.

 

Istota

Istota, že tvoj postoj je správny, má byť rovnaká ako Dávidovo sebavedomie, že robí správnu vec, ak bojuje s Goliášom. Pre neho to bol niekto, kto popieral Boha a jeho princípy. Keďže Boh bol pre Dávida prvý v srdci, v myslení a konaní, bol si istý, že ho má obhájiť. O čom je pretlak sexu a všetkého, čo s tým súvisí, okolo nás? Nie je to boj za Božiu vec? Budeš si istý, čo máš obhájiť, ak budeš poznať Božie pravidlá a učenie Cirkvi. Si v tom doma? Vieš to rozlíšiť? Nebojíš sa jasne pomenovať, čo nie a prečo?

Dospievanie našich detí nám prináša mnoho príležitostí znovu prejaviť istotu a pevnosť v týchto postojoch. Náš dospievajúci syn mal veľa fanúšičiek, no správanie jednej z nich u nás doma veľmi zraňovalo nás rodičov aj deti, jeho súrodencov. Vnímali sme, že je to nesprávne gesto, ktoré ona napriek tomu, že bola u nás prvý raz, nemala zábrany urobiť pred nami – a náš syn prijať.

Nedalo sa nič robiť – jedno žmurknutie s manželom stačilo a obaja sme sa vybrali k nim. Jasne, ale láskavo sme ich napomenuli. Nemala som príležitosť hovoriť viac s tou dievčinou, no so synom sme mali vážny a ťažký rozhovor, prečo takéto prejavy „nežnosti“ medzi kamarátmi nie sú prípustné a ako to ubližuje jej aj jemu, aj jeho budúcej manželke. Práve vďaka tomu, ako nádherne a citlivo Boh stvoril danosti sexuality a jej reakcií v každom z nás – v mužovi a žene – inak.

 

 

Cieľ/zásah

Dávid musel čakať, kým Goliáš padol k zemi. Kým bolo víťazstvo potvrdené útekom nepriateľa. V prípade tvojej misie v rozhovoroch o sexualite treba počítať s tým, že čím vyšší bude vek detí, tým dlhšie bude trvať ten pád… pád protinázoru, provokatívnych otázok a spochybňovania a možno aj presne opačného konania. No napriek akýmkoľvek okolnostiam, vždy treba stáť v istote, že kameň vyšiel, a v modlitbe. Dráha doletu a dĺžka letu, sila zásahu a konečný výsledok je na Bohu. Ostaňme pokojní, darujme slobodu v uvažovaní a konaní, no jasne zastaňme hranicu. Boh koná, aj keď sa nám trasie ruka či hlas.

Vždy sme boli (aj sme) voči našim deťom otvorení pre rozhovory o sexualite a jej daroch – a ony to vedeli. Preto bolo pre nás veľmi zraňujúce poznanie, že rapídny nárast ceny za internet spôsobil svojho času jeden z našich synov. Horšie bolo zistiť, čo na nete pozeral – a potom aj skúšal uplatniť v praxi na súrodencoch. So závislosťou na porne sme zápasili štyri roky, s modlitbou, rozhovormi, sprevádzaním dobrého kňaza, slzami. Dnes je náš syn dospelý a díva sa (dúfame) na čistotu inak. Stále však máme vystrelené kamene vo výchove ďalších detí, o ktorých ešte nevieme, či a kedy zasiahnu cieľ. Ostávame v modlitbe, že Boh to všetko vedie k dobrému.

Možno ste dostali odpoveď a možno ešte niečo potrebujete počuť. Spokojne napíšte. Budeme vnímať vašu potrebu ako výzvu postaviť sa do boja za krásu sexuality vo vašom živote – aj v živote našich detí! Boh ju stvoril úžasne – a všetci to potrebujeme nielen vedieť, ale aj žiť!