Hovoríme o nádeji, sile obety a vernosti
Tvorivá skupina Ad1 z Veľkého Šariša pripravila nový muzikálový príbeh s názvom Legenda o zakliatom meste. Režisérka a scenáristka Katarína Pirohová (35) nám o ňom prezradila viac.
Štvrtý veľký divadelný projekt súboru už má po premiére. Ešte si verila, že po Príbehu z Tammiru môže niečo prísť? Mal dosť veľký úspech (vyše 30 repríz)…
Pri Príbehu z Tammiru sme pochopili, že je tu veľký dopyt po predstavení pre celé rodiny. Takom, ktoré zaujme deti i rodičov, pri ktorom sa spolu zasmejú, majú zimomriavky a kde si každý nájde svoju líniu príbehu. Deti odčítajú rozprávku a dospelí odkryjú ďalšie vrstvy. Priam nás to hnalo do ďalšieho projektu. Hľadali sme námet, ponúkli sme spoluprácu mnohým talentovaným umelcom a modlili sme sa. A Legenda o zakliatom meste zrazu ožila a dnes ju možno vidieť na javisku.
Aj Legenda o zakliatom meste má podobnú divácku cieľovú skupinu – od najmenších po „dospelákov“ a spoluprácu s autorom Vladimírom Štefaničom. V čom je ale osobité toto dielo?
V júni 2017 sme zorganizovali kasting, kde sa objavilo množstvo skvelých talentovaných ľudí, a čo je nové – prišli z mnohých miest východného Slovenska (čiže už nie sme len „prešovskou partičkou“). Boli ochotní dochádzať na skúšky desiatky kilometrov a priniesli novú „šťavu“, entuziazmus, pohľad na vec. Máme tu študentov herectva (VŠMU i konzervatoristov), pracujúcich, mamičky na materskej, 8 až 12-ročné decká, študentov i dôchodcov, ľudí z rôznych spoločenstiev, dokonca máme v tíme aj evanjelického kňaza. Je to neskutočne obohacujúce a to, keď spolu stoja na javisku a celým svojím bytím chcú odovzdať odkaz o Pravde a Láske, má neskutočnú silu.
Vlado Štefanič (katolícky kňaz a spisovateľ) má aj v tomto projekte výnimočné miesto. V muzikáli Príbeh z Tammiru bol inšpiráciou na scenár jeho román Kráľovná z Tammiru (získal zaň cenu Ivana Kraska za debut roka 2009). Tentoraz je to inak. Najprv vznikla kostra scenára. Tá mu poslúžila ako námet na nový román, ktorý sme vydali knižne tesne pred premiérou muzikálu. Diváci sú veľmi radi, že si okrem zážitku môžu z predstavenia odniesť domov aj knihu, ktorá doplní to, čo videli na javisku.
Do divadla došla pekná recenzia, v ktorej sa píše, že Legenda o zakliatom meste pripomína námetmi či jazykom hry od Williama Shakespeara a trefne ich zasadzuje do problémov našich čias. Prebiehala tvoja tvorba takto nejako?
Och, už nič krajšie ako porovnanie so Shakespearom asi nezažijem. Humor – situačný či konverzačný je v našom divadle veľmi dôležitý. Dá sa ním veľakrát povedať viac, ako dramatickými replikami. Problémy našich čias a najmä obavy (nielen kresťanov) z toho, kam tento svet speje a čo všetko abnormálne sa zrazu stáva normálnym – z toho sme pri dramaturgii scenára vychádzali. No nechceli sme ostať len pri pocitoch bezmocnosti či moralistickom odsúdení zla.
Najmä dospelým je po zhliadnutí jasné, že Legenda má silný biblický či duchovný odkaz. Akú najdôležitejšiu myšlienku si chcela týmto dielom podať?
Asi to, že sa nemáme báť. Najmä nás – rodičov straší to, že naša súčasnosť je taká nebezpečná pre naše deti. Popiera sa všetko tradičné, experimentuje sa s rodinou, v škole číha hrozba vzdelávania, s akým rodičia nesúhlasia, no boja sa, že to nedokážu ovplyvniť. Náš odkaz je v tom, že aj toto naše „zakliate mesto“ stráži Duch, ktorý je nad všetkým a chce s nami spolupracovať pri „odklínaní“ hradieb, ktoré sme si okolo seba postavili. Ukazujeme, že jeho slová spísané v „tajomnej Knihe“ sú stále živé a že majú moc aj nad „Nepriateľom“ a jeho úkladmi, ktoré sa spočiatku javia tak zvodne a tak ľahko sa im dá podľahnúť. Hovoríme o nádeji, o sile obety a vernosti, o láske… O tomto je náš muzikál.
Divadlo neraz stojí na divadelných výkonoch hercov. V tíme sú prevažne amatéri. Napriek tomu si diváci často myslia, že ide o profesionálov. Ako to robíš, že vieš vyvážiť svoju režijnú, scenáristickú a nakoniec aj scénickú zložku do takej uveriteľnej a hodnotnej podoby?
Snažím sa, aby sa herci vo svojej role cítili dobre a užívali si každé jedno predstavenie. Preto väčšinou „šijem úlohy na mieru“ a pri tvorbe scenára mnohé veci konzultujem s hercami. V tíme máme aj profi-herečku Miriamu Fedorkovú, ktorá mi pomáhala s réžiou a bola na hercov náročná. Určite práve vďaka nej sme sa posunuli vpred. A celkový výsledok je záležitosť celého tímu. Na mnohé veci som už nemusela ani dohliadať a kompetentní ich zvládli oveľa lepšie, ako som čakala. Som Bohu nesmierne vďačná, že nás dal takto zázračne dokopy a že nás pri práci zjednocoval a požehnával.
Čo očakávaš od ďalšej divadelnej sezóny?
Budeme hrávať našu Legendu. Najmä na našej domovskej scéne v Prešove, ale už sa nám rieši aj pár hosťovaní. Najbližšie napríklad koncom novembra v Liptovskom Hrádku. Prišla aj požiadavka uviesť hru pre stredoškolákov, tak sa zrejme pustíme do toho. No a pracujeme na viacerých projektoch, ktoré by nám pomohli väčšmi sprofesionalizovať našu umeleckú prácu. Aby sme vedeli ponúknuť spoluprácu aj absolventom umeleckých škôl (máme v tíme študentov konzervatória či VŠMU, absolventku AU). Aby sa po škole mali kde vrátiť a pracovať v profi kresťanskom divadle. To je náš sen.