Hovorca KBS Martin Kramara: Prežijú kresťanské médiá? Musia!

Na fotkách aj naživo je usmiaty, odpovedá aj hlboko v noci. Čokoľvek ide oficiálne von z dielne Konferencie biskupov Slovenska, má „v tom prsty“ – či na klávesnici alebo stojí pred mikrofónom. Vďaka koronavírusu sa Cirkev stala mediálne zaujímavá najmä preto, lebo sú prerušené bohoslužby. A tak sa aj post hovorcu KBS stal horúcejší z pohľadu nasadenia a času. Napriek tomu dnes čítate odpovede Martina Kramaru, hovorcu KBS (42) o médiách a všeličom inom, čo s tým súvisí.

V čase, keď robíme tento rozhovor, Slovensko rieši koronavírus a kostoly sú z dôvodu prevencie proti šíreniu epidémie zatvorené. Ako sa má v týchto dňoch hovorca KBS?

Kostoly, našťastie, ešte nie sú úplne zavreté, ale verejné bohoslužby sa konať nemôžu. Vďaka za opýtanie, mám sa dobre. V podstate od rána do večera v týchto dňoch sedím pri klávesnici, s telefónom poruke, a odpovedám na otázky novinárov, ale aj kňazov a veriacich.

 

Najnovšie bolo treba riešiť otázku svätej spovede. Čo ešte sa ľudia, kňazi či médiá pýtajú v tejto situácii?

Napríklad: Dá sa spovedať cez skype? Nie. Budú sa organizovať predveľkonočné spovede? Nie. Je možné sa individuálne vyspovedať? Áno. Ale! treba sa vyhnúť tomu, aby sa ľudia zhromažďovali. Radšej teraz nejaký čas vydržať, vzbudiť si dokonalú ľútosť nad hriechmi (teda z lásky k Bohu, nie zo strachu pred trestom) a dať si predsavzatie ísť na spoveď, keď to nebude ohrozovať mňa, iných, ani kňaza. Plus využiť možnosť získania úplných odpustkov, ktorú ponúkol Vatikán. A ďalej: Treba na prípadnú nevyhnutnú individuálnu spoveď rúško? Samozrejme. Možno použiť spovednicu? Podľa nových informácií, ak je uzavretá: Nie. Treba otvorené, dobre vetrané priestory. Čo ak sa používa deliaci paraván? Dezinfikovať. Čo ak sa nestihnem vyspovedať do Veľkej noci? Tak pôjdem vtedy, keď to bude možné a bezpečné. Čo ak sa k zomierajúcemu nedostane kňaz? Dekrét Apoštolskej penitenciárie stanovuje, že na získanie úplných odpustkov v čase šírenia koronavírusu zomierajúcemu stačí správne sa disponovať (vzbudiť ľútosť) a to, ak sa počas života modlil nejakú modlitbu. Ostatné zvyčajné podmienky nahrádza Cirkev (supplet Ecclesia). Tých otázok a odpovedí by bolo ešte veľa.

 

Vy sám ste po strohom, jednoduchom stanovisku biskupov k prerušeniu verejného slávenia omší napísali osobný text, ktorý veľa ľudsky vysvetľoval. Nebolo by vhodnejšie, aby takýto text vydali biskupi?

Biskupi hneď po skončení plenárky začínali duchovné cvičenia: ich komunikácia so svetom bola veľmi limitovaná. Z dôvodu mimoriadnej situácie tieto cvičenia napokon aj skrátili. Bolo však treba reagovať okamžite, a keďže som na vlastné oči videl, ako to rozhodovanie prebiehalo, vypýtal som si dovolenie o tom napísať.

 

Pamätáte si ako hovorca takýto „boom“, taký obrovský záujem o stanovisko či pohľad KBS?

Nie. Takáto situácia tu za ten čas, čo som hovorcom, nebola. Niekoľkokrát nám v prvých chvíľach, keď sa oznamovalo neslávenie verejných bohoslužieb, padol server KBS. Nemáme technické kapacity na takú veľkú záťaž. V jednom okamihu sa pripájali stovky, ba tisíce ľudí. Kolegovi Petrovi Zimenovi horeli prsty na klávesnici, aby udržal aspoň zjednodušenú verziu stránky. Zanedlho potom nám odišiel disk na serveri, aj s celou stránkou TK KBS a KBS. To zasa naši Petrovia, vtedy už aj otec Šantavý, museli robiť „zázraky“, aby to obnovili zo záloh a ostali sme na webe. Našťastie sú skvelí: napriek vysokému veku technického vybavenia, ktoré pod záťažou „kľaklo“, sa im to podarilo.

 

 

PRAVDA NÁS VŠETKÝCH PRESAHUJE

Hovorcom ste od roku 2014. Čo sa zmenilo k lepšiemu zo strany Tlačovej kancelárie KBS?

To by mali posudzovať iní. Ak sme sa teda v niečom zlepšili. Ja som prebral dobre rozbehnutý vlak po Jožkovi Kováčikovi a Mariánovi Gavendovi. Trochu sme aktualizovali grafiku, pridali fotky, mobilnú verziu, sociálne siete, niektoré servisy, notifikácie atď., ale to v podstate priniesla doba sama a nové technické možnosti. Treba chápať, že sme len – ako Taliani hovoria – quattro gatti, štyri kocúry či prenesene štyria kocúri, a to doslova a do číslice, keď to trochu nadľahčím. Peťo, Miško, Rado a ja. TK KBS nemôže konkurovať veľkým informačným agentúram, na to nemáme kapacity. Ale snažíme sa ako vládzeme.

 

Sledujete médiá doma aj v zahraničí. V akom stave je žurnalistika a jej podávanie pravdy?

To je veľmi široká otázka. Dali by sa o tom napísať traktáty, alebo aj povedať, že na to nie je odpoveď. Lebo sú skvelí žurnalisti, tak katolícki, ako aj sekulárni, ktorí do novinárskeho „remesla“ vkladajú telo i dušu, a sú aj takí, čo to berú ako „sériovú výrobu“. A prijmú akékoľvek objednávky. Pri tom podávaní pravdy občas trochu s úsmevom nadhodím, že „pravdy sú len jedny“. Každý má tú svoju. A milión dôkazov pre ňu. Pretože pravdu chceme mať, vlastniť. A to sa celkom nedá. Lebo ona nás vždy v niečom presahuje. A kým nás vo svojej moci drží pýcha, ťažko sa pravde priblížime. Navyše, pápež František v jednom zo svojich posolstiev novinárom naznačil, že sprostredkovanie pravdy nie je výlučne a jedine o faktoch, ako sa to neraz tvrdí. Lebo ak niekto selektuje a podčiarkuje len tie fakty, ktorými chce druhému ublížiť, zosmiešniť ho či ponížiť, nie je verný zmyslu svojej práce. Z tohto pohľadu máme čo zlepšovať. Dodám len, že ma mrzí šíriaca sa neúcta voči názorovým oponentom, z ktorej sa stal takmer štandard. Samozrejme, hneď to vidíme na druhých. Ale keď sa toho sami dopúšťame, zdá sa nám to akosi v poriadku. Avšak takto to správne nie je. Mali by si to uvedomiť všetci: ateisti aj veriaci.

 

Na Slovensku zomrel novinár, a to práve preto, že hľadal pravdu, čo však nebolo želané. Je to dobrá vizitka žurnalistiky?

Tá smrť je skôr strašnou vizitkou iných. Katastrofálnou. Úplne vyrážajúcou dych. A zastavujúcou rozum. V celej tej hrôze však predsa len svitá nádej. Pán arcibiskup Zvolenský bol Jána pochovávať a už vtedy povedal, aby sa vrahovia priznali a dali na pokánie, lebo pred spravodlivosťou Božou neutečú. A vidíme, že dnes už úraduje aj pozemská spravodlivosť. Vyšetrovatelia a sudcovia to pevne vzali do rúk a nemyslím si, že povolia. Došlo tu priam k vzopnutiu celej spoločnosti. K takému veľkému nasadeniu, ktoré vyslalo jednoznačný odkaz: „A dosť! To si nikto dovoliť nemôže!“ Verím, že sa to dotiahne do konca. A raz, keď sa náležite podarí zadosťučiniť tej pozemskej spravodlivosti, rád by som dodal, že by sa nemalo zabudnúť ani na rozmer zmierenia.

 

 

PRI MNOŽSTVE KRESŤANSKÝCH MÉDIÍ JE NAMIESTE ROZLIŠOVANIE

Ako hovorca KBS máte mať v „merku“ aj kresťanské médiá. Ktoré z nich – vo svete aj na Slovensku – sú podľa vás dobrým zdrojom informácií a zároveň dobrým evanjelizačným prostriedkom?

Každé jedno svojím vlastným spôsobom. Aj táto naša situácia poznačená koronavírusom ukazuje, ako veľmi ich potrebujeme. Až teraz vidno ich dôležitosť a dúfam, že si to ľudia všimnú, uvedomia. Sú veľkou, teraz priam nenahraditeľnou pomocou, tak z hľadiska informácií, ako aj evanjelizácie.

 

Inak – nie je na Slovensku tých „svätých“ médií priveľa?

Nie. Necentralizoval by som ich, ani nijako neobmedzoval. Ak je záujem ľudí a priestor, ktorý možno vyplniť, nech pôsobia, a nech ich je pokojne väčší počet. Zdravá „konkurencia“ medzi nimi podľa mňa vôbec nie je na škodu. Samozrejme, musí byť aj zdravá spolupráca.

 

Nie vždy sú však tieto médiá zdrojom správnych postojov Cirkvi a viery. Ako to má obyčajný človek vedieť rozlíšiť?

Aha. Asi máte na mysli rozličné „sväté“ weby, internetové stránky. To je trochu iný prípad. Ja som pri tej predchádzajúcej otázke skôr rozmýšľal nad tým, či treba mať len jedno rádio, jedny noviny pre katolíkov atď. Tam som za pluralitu. Čo sa však týka tých „svätých“ webov, naozaj pozor. Lebo za posledné obdobie ich vyrástlo veľké množstvo, priam ako húb po daždi. Tvária sa kresťansky, ale v skutočnosti sa za nimi skrýva všeličo. A tak je namieste zdravá opatrnosť. A rozlišovanie. Ja to poviem zjednodušene, nech už so mnou niekto bude súhlasiť alebo nie: ak voľajaký „katolícky“ web napáda pápeža Františka, načo by som ho čítal? Ak spochybňuje biskupov: to isté. Ak hucká proti niektorej skupine ľudí, zatváram. To je škoda času. Lebo sú internetové stránky, ktoré v skutočnosti pôsobia ako amplión politických strán alebo osobných záujmov, a len sa zakrývajú pláštikom kresťanského obsahu, aby prilákali fanúšikov. Keď sa však niekto hrá na pápežskejšieho než pápež, nie je to prejavom jeho väčšej „hĺbky“ či „osvietenosti“. Skôr možno pýchy alebo postranných úmyslov.

 

Byť novinárom je samo osebe náročná vec, latka kresťanského novinára či redaktora by mala byť o kus vyššie… V čom?

Nuž, viete, vyššie… Aj tu by som, hoci z inej strany, poznamenal: pozor na pýchu! A na ten pocit, že veď my sme tí lepší a musíme mať vyššiu latku atď. Pýcha sa vie tak dobre poschovávať: je strašne vynaliezavá. Poznám neveriacich novinárov, ktorí si tú „latku“ kladú vysoko a pracujú veľmi profesionálne. A mohol by som rozprávať o skúsenostiach, keď sa ku mne zachovali férovejšie, ba veľkodušnejšie než tí, ktorí mi tvrdili, že sú na „našej strane“ a idú mi pomáhať. Ak teda chceme hovoriť o latke kresťanského novinára, ja by nastavil latku autentickej pokory a úcty k človeku.

 

Čítate aj naše noviny a web. Bez prižmúrenia očka: ako nás vidíte?

Vidím vás fajn. A držím vám palce. Úprimne.

 

Vydávať kresťanské noviny či prevádzkovať web nie je lukratívna a lacná záležitosť. Navyše, pápež Benedikt XVI. prorocky hovoril o scvrknutí sa Cirkvi na malé spoločenstvá. Prežijeme mediálne?

Musíme. Je to iste sizyfovská úloha. Nevyhneme sa hľadaniu stále nových podôb. Ale sprostredkovanie – teda to, čo je podstatou médií, vlastne patrí aj k podstate našej úlohy – teda k ohlasovaniu evanjelia, radostnej zvesti. Takže musíme.

 

Ja to poviem zjednodušene, nech už so mnou niekto bude súhlasiť alebo nie: ak voľajaký „katolícky“ web napáda pápeža Františka, načo by som ho čítal? Ak spochybňuje biskupov: to isté. Ak hucká proti niektorej skupine ľudí, zatváram. To je škoda času.