Hľadám pokoj. Zn.: Matka cholerička
Joj, pokoj. Čo by som zaň dala, za taký ten pravý, vysokokalorický pokoj, ktorý človeku pomáha zvládať všetko ľahšie. Zostať pokojnou, keď ma moja dcérenka v noci piaty raz kopne bosou nožičkou (Karate Kid môže vrátiť kimono). Alebo keď mi môj takmer dokonalý manžel telefonicky oznámi, že o chvíľu príde z práce a PRIVEDIE AJ NÁVŠTEVU (V tom momente mojím zdanlivým, roky nacvičovaným pokojom lomcuje všetko trasenie ôsmeho stupňa Richterovej stupnice – uvažujem, aj Richter vodil žene domov nečakané návštevy? A ak hej, aj jej tak mykalo okom, keď otvárala hosťom dvere?) A to ešte nepíšem o svojej cholerickej povahe, ktorú som dostala do vienka (ďakujem pekne) a ktorá aj mne samej občas vyráža dych.
Zažiť nepokoj je oveľa jednoduchšie. Stačí, ak nestíhate autobus či vlak. V tom som odborníčka. Nestíham žiaden dopravný prostriedok, ešte aj ten výťah mi pravidelne vezme niekto zo susedov. To sa potom ťažko nadobúda pokoj, keď viem, že opäť nestihnem to, čo som si tak krásne naplánovala počas bezsenných, okopaných nocí. Nepokoj zažívam často, ba ako matka oveľa častejšie (stačí, ak sa mi na svätej omši počas Premenenia Terezka vytrhne z náruče a začne sa plaziť smerom k oltáru). Mať tak v srdci pokoj a nepanikáriť, to by to moje materstvo malo hneď lepšiu chuť! A čoby len materstvo, všetko by malo hneď lepšiu chuť (práve mnou zalomcovala moja cholerická povaha)!
Pokoj je veru vyhľadávaný artikel. Ľudia sa oň pokúšajú rôznymi prefíkanými technikami. Počítanie do desať (pre chudobných), wellness (pre bohatých), joga (pre hypermobilných), počúvanie ezoterickej hudby (pre sofistikovaných), život v lese (pre zarastených), máme to my všetko pekne podchytené. Škoda len, že žiadna z uvedených techník neprináša dlhodobé výsledky (a beda, niektoré dokonca oberajú človeka o Boží pokoj; joj, veru, nie je všetko pokoj, čo sa blyští).
„Daj mi pokoj,“ zasipíme občas na svojho blížneho, ba aj toho najblížnejšieho. A čo sa stane? Nič (nič – obľúbená Terezkina odpoveď na akúkoľvek otázku). A pritom by možno len stačilo zmeniť adresáta. „Daj mi pokoj,“ to je mocná modlitba. A Ježiš dáva – najkvalitnejší, značkový, svoj.
Ale on nedáva, ako svet dáva. Nehrá sa na Spasiteľa ako ten holohlavý chlapík z karma plagátu na reklamnom stĺpe, ktorý som nedávno strhla a zahodila do najbližšieho odpadkového koša (kombinácia katolíčka-cholerička, to je vážna vec). Ježiš sa nehrá, Ježiš JE Spasiteľ. Osobný, láskavý, a pritom najmocnejší, najvznešenejší zo všetkých. Pozerám sa na obraz jeho milosrdenstva a cítim bázeň a vďačnosť. Pristupujem dnes k prameňu a kúpem sa v jeho odpustení. Snáď sa pod jeho vedením raz aj ja stanem „tou, čo šíri pokoj“ (zatiaľ som len „tou“).
Text je ukážkou z knihy Lectio mamina – Liturgický rok očami nevyspatej mamy, ktorú si môžete kúpiť tu:
https://www.nakupujemplus.sk/nase-knihy/peta-babulikova–lectio-mamina/