Halloween vs. Sviatok všetkých svätých

V týchto dňoch odhoďme masky a staňme sa hrdinami, ktorí môžu svojim blízkym vyprosiť nebo.

To, čo je super v Amerike, je super aj u nás? Veru, nie je. Ale chceme to vyskúšať. Veď ako sa vraví, na susedovom dvore sú vždy lepšie hrušky ako v našej záhrade.

Ak sa v triede spýtam, čo je to Halloween, všetky ruky sú hore. Vraj je to zábava, stačí sa obliecť do masiek a chodiť z domu do domu. Pýtať si sladkosti a darčeky. Ak vám dajú, dobre je – bude sa im dariť; ak vám nedajú – niečo malé im treba vyparatiť.

Nuž, takto to vyzerá navonok, ale čo sa skrýva za touto „zábavou“ a kto stojí na jej začiatku?

Vraví sa, že za všetko môže žena, ale v tomto prípade to neplatí. Za Halloween môžu Kelti. Tí v noci z 31. októbra na 1. novembra slávili začiatok Nového roka. Lúčili sa s letom, v ktorom vládla bohyňa života, a vítali vládu zimy s jej vládcom Samhainom. Verili, že v túto noc bohyňa leta odovzdáva vládu smrti. Spolu s ňou prichádzajú na zem mŕtvi a vracajú sa do svojich príbytkov. Aby žijúcim Keltom zosnulí neublížili a aby ich nepovolali do krajiny smrti, začali im prinášať rôzne obety a dary, napríklad obety z koní, mačiek, čiernych oviec, kráv i ľudí. Tieto obety sprevádzali rôzne ceremónie, ktoré viedli druidskí kňazi.

Tí so svojimi pomocníkmi chodili z domu do domu a žiadali niečo na obetu. Boli presvedčení, že pána, vládcu zimy, najviac uspokojí obeta dieťaťa alebo panny.

Ak niečo dostali, dom požehnali, ak nie, jeho obyvatelia mohli očakávať, že sa im prihodí niečo zlé.

V túto noc sa každý obliekol do masky zvieraťa alebo nejakého strašidla. Dôvod bol jednoduchý. Ľudia chceli oklamať duše zosnulých, ktoré sa v tú noc potulovali okolo nich, a práve v tom im mala pomôcť maska zvieraťa.

V noci z 31. októbra na 1. novembra horela za každou dedinou a mestom vatra. Do nej hádzali živé zvieratá a ľudí. Ich krik počas spaľovania mal uspokojiť a vyhnať zlých duchov. Ľudia v kostýmoch okolo ohňa tancovali a preskakovali vatru v nádeji, že ich odoženú od svojich príbytkov.

Dnes sa síce pri oslave Halloweenu nehádžu do vatier živé tvory, ale zato duch tohto sviatku ostal nezmenený. Namiesto druidských kňazov prinášajú požehnanie či kliatbu deti. Tie, oblečené do masiek, chodia z dverí do dverí a pýtajú sladkosti alebo darčeky.

Ak ich nedostanú, niečo malé vyparatia obyvateľom domu.

 

 

Tradičným jedlom sa stal ovocný koláč, do ktorého sa zapekajú darčeky. Ich úlohou je predpovedať budúcnosť. Napríklad, ak si niekto nájde v koláči prsteň, čoskoro sa ožení alebo vydá. Nemožno zabudnúť ani na tekvice so zapálenými sviečkami. Kelti ich vnímali ako prekliate duše.

Ešte sa vráťme k maskám. Kohože to možno stretnúť pri oslave Halloweenu? Napríklad bosorky. Bosorka bola pohanská bohyňa, ktorá mala na hlave klobúk a lietala na metle. Vyznala sa vo veštení a vyvolávaní duchov. Takže tu máme zástupkyňu okultizmu. Alebo Drakula – je to skutočná osoba, muž ktorý vládol šesť rokov a bol zodpovedný za stotisíc ľudských životov. Snažil sa, aby bola jeho krajina zbavená všetkých žobrákov, postihnutých, chorých a starých ľudí. Pozýval ich na hostinu do jedného zo svojich palácov a keď sa najedli, prikázal, aby strážili východy a palác dal zapáliť. Nik nemohol uniknúť.

Títo „hrdinovia“ nám neprinesú veru do života nič pozitívneho.

Aktuálne štatistiky poukazujú na negatívnu stránku Halloweenu. Deti sa otvárajú pre násilie, nie je pre nich problémom vykonať v túto noc niečo zlé. Do popredia sa dostávajú praktiky zamerané proti človekovi: zmrzačenie, vraždy, vyvolávanie pocitu strachu a následne je to spojené s depresiami a neurózami.

Nie je to len nevinná hra, je to čas, kedy ničia deti osobný majetok iných a ubližujú mladším i tým, ktorí sa nevládzu brániť. Jedná sa však aj o veľmi výhodný marketingový ťah. V Amerike počas Halloweenu majú v obchodoch druhý najvyšší zisk v roku. Tak prečo by sa ho mali vzdať?

K tomuto pohanskému sviatku zaujala postoj aj Cirkev. V roku 609, keď sa kresťanstvo dostávalo aj ku Keltom, pápež Bonifác IV. ustanovil Sviatok všetkých svätých. Po prvýkrát sa slávil v Ríme 13. mája. Práve vtedy pápež prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Panteón, a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.

Neskôr, v roku 731, pápež Gregor III. nariadil, aby sa tento sviatok presunul na 1. novembra. O sto rokov neskôr ho rozšírili na celú Cirkev. V tento deň si spomíname na tých, ktorí už vidia Božiu slávu. Ich mená nemusia byť zapísané v cirkevnom kalendári a nemusia byť oficiálne vyhlásení za svätých, ale žili na zemi čnostným kresťanským životom a my vieme či tušíme, že ich Pán prijal do neba.

Opát Odilo v roku 998 nariadil, aby večer 1. novembra vyzváňali na počesť všetkých svätých zvony  a spievali sa žalmy za mŕtvych. Tieto modlitby sa predĺžili do druhého dňa, kedy sa za zosnulých slávila svätá omša, a preto 2. novembra slávime Spomienku na všetkých verných zosnulých, v našich krajinách známu ako Dušičky.

 

https://www.slovoplus.sk/co-by-bolo-fajn-vysvetlit-detom-o-halloweene

 

V tento deň myslíme na duše, ktoré si odpykávajú trest v očistci. Môžeme im pomáhať modlitbami, obetami či zapaľovaním sviec na hroboch. Zapálená svieca je znakom nesmrteľnosti duše a Božieho milosrdenstva. Je to prianie, ktoré symbolizuje lásku človeka na zemi s prosbou pre zosnulého: A svetlo večné nech mu svieti.

V minulosti sa najmä v Ríme  konali v túto noc sprievody so svetlom. Ľudia sa preobliekali za svätcov i anjelov a modlili sa za zosnulých.

Cirkev nezničila slávnosť Keltov, ale dala jej novú náplň, plnú nádeje a požehnania. V týchto dňoch odhoďme masky a staňme sa hrdinami, ktorí môžu svojim blízkym vyprosiť nebo. Vezmime do rúk svetlo sviec a zanesme ho na cintorín. Položme ho na hrob našich blízkych a vyprosme im milosti, ktoré už oni sami nemôžu získať.

A je to tu! Halloween a Sviatok všetkých svätých – oba sú spojené svetlom. Nuž, ktoré si vyberieme a komu prinesieme obetu?

Nezabudnime! Čo je super v Amerike, nemusí byť super u nás…