Fyzioterapeutka Zuzana Křemenová: Najdôležitejších je prvých sedem minút ráno
Človek má byť fit nielen telesne, ale aj duchovne. Ako prepojiť tieto dve zložky, pracovať na sebe, nezlenivieť ani počas pandémie, radí skúsená veriaca fyzioterapeutka – Zuzana Křemenová (27).
Pán Boh nám dal telo, aby sme sa oň dobre starali. Zrejme však nestačí len sa nejako hýbať a stravovať… Čo od nás vlastne Boh chce, aby sme robili pre svoje telo?
Boh nás povoláva vnímať svoje telo, čo je mu príjemné, čo mu škodí, čo potrebuje a aké sú jeho limity. Mali by sme byť múdri a vnímať všetky tieto aspekty a udržiavať telo v miernosti. Aby napríklad vášne tela, či už v jedle alebo sexualite, neovládali myseľ, ale aby myseľ a duša mali tieto vášne pod kontrolou. Na toto sú najlepším tréningom pôsty. Každý by mal poznať svoje telo, s akou vášňou má najväčší problém, a na tom neustále pracovať. Ak je telo hladné, treba mu dať jesť, ale je dôležité kedy, koľko a čo mu dáme jesť. Ak má telo málo pohybu, začne nás bolieť chrbát, cítime sa „usedení“, treba mu dať pohyb, ale je dôležité, aký pohyb, v akej frekvencii a záťaži. Ak je telo unavené, treba mu dopriať oddych, ale treba byť múdry, koľko oddychu, spánku a relaxu, aby sme neupadli do lenivosti. Takže kľúčom k tomu, aby sme sa dobre starali o svoje telo, je vnímať jeho potreby, spoznávať ho a byť múdri a mierni v tom, čo mu dáme.
Kde je hranica toho, že čosi robíme zle so svojím zdravím (telom, pohybom) a určite sa to Bohu nepáči?
Myslím si, že hranicou je hneď prvé Božie prikázanie. Ak myslím viac na cvičenie, dávam mu viac času, srdca ako Bohu, potom sa moje cvičenie stalo modlou. Ak od rána do večera myslím na to, čo budem jesť, počítam kalórie pomaly každého sústa a zotročuje ma neustále na to myslieť, tak už je zle. Ak kladiem prílišný dôraz na zovňajšok, obliekanie, vizáž, plastiky sú tým, čo napĺňa moje srdce, tak sa mi môj vzhľad stal modlou. Jednoducho, ak je Boh na prvom mieste, všetko je na tom správnom mieste.
Čo odporúčaš robiť hneď ráno, aby boli telo aj duša fit?
Ako sa hovorí, ráno robí deň. Myslím si, že je to pravda, vraj prvých sedem minút je najdôležitejších. Dobrým zvykom je určite ranná modlitba a ranná rozcvička – kardio cvičenie na rozbehnutie obehového systému a strečing, nech naše svaly fungujú počas dňa v plnom rozsahu. Avšak pri ránach si myslím, že znova ide o poznanie samého seba. Niekto je ránovstaj a organizmus mu najlepšie funguje ráno a nemá problém s rannou modlitbou či rozcvičkou. Sú však aj nočné typy s ťažkými ránami, tam si myslím, že jedna strelná modlitba a rozhýbanie tela pri umývaní zubov je už celkom dobrý výkon. Či už ranným vtákom, alebo nočným sovám – všetkým treba dušu, myseľ a telo pripraviť na celý deň. Myseľ premyslením si toho, čo ma čaká, dušu modlitbou, upokojením a telo rozhýbaním. Najlepšie tieto tri aspekty fungujú spolu. V dnešnej dobe ľudia zapájajú najmä myseľ a duša a telo sú v úzadí, preto sú potom preťažení, vyčerpaní a prepracovaní.
Často je niekomu ťažko ráno vstať načas, sme unavení a nestíhame sa pomodliť. Máš nejaké rady, ako sa v tom zlepšiť?
Ak sa budíme unavení, je to signál tela, že si potrebuje oddýchnuť. Možno treba skúsiť si viac pospať hoci aj poobede, zvoľniť tempo, ak sa dá. Každý je iný, mali by sme sa spoznávať, čo nám vyhovuje, netreba na seba tlačiť, aby sme z toho neboli príliš frustrovaní. Treba sa v zdravej miere stále pokúšať, byť kreatívny aj v hľadaní správneho štýlu modlitby či pohybu. Ja osobne preferujem v osobnej modlitbe chvály a tanec, rozhýbanie tela aj duše, je to dva v jednom, veľmi praktické.
A kto nerád tancuje?
Sú iné možnosti. Niekedy si počas rannej rutiny stačí dať slúchadlá, pustiť si chvály a napojiť sa na Božiu prítomnosť alebo sa pomodliť desiatok na ceste autobusom, alebo si zapnúť čítanie Svätého písma ráno v rádiu pri raňajkách – spôsobov je veľa. Nie je to ideálna osobná modlitba, ale myslím si, že Boh si vie použiť aj takéto rána. Zo skúseností viem, že sú obdobia, keď to ide bez problémov, a aj tak obdobia, keď je to ťažšie, je to prirodzené a normálne. Myslím si, že Boh sa pozerá hlavne na snahu a srdce.
ŠESŤ AŽ OSEMTISÍC KROKOV DENNE
Celkovo sú ľudia aj počas pandémie viac usedení, majú menej pohybu… Ako si pohyb dopriať? Vieš poradiť nejaký rytmus sedenia – pohybu – cvikov doma počas dňa či týždňa?
Áno, pandémia v nás podporila pohodlnosť, nemusíme ísť do kostola, z obývačky je to pohodlnejšie, nemusíme ísť pešo do práce, do obchodu, všetko je online. Dobrým pomocníkom sú dnes krokomery, denne by mal človek nachodiť šesť až osemtisíc krokov. Chôdza je najprirodzenejší pohyb pre človeka a je to priam každodenná potreba pre telo. Je to určite viac o sebadisciplíne, nemali by sme sedieť viac ako hodinu vkuse, treba sa prejsť, rozhýbať sa. Dôležité je kardio cvičenie, dopriať si minimálne polhodinovú prechádzku každý deň v mierne zvýšenom tempe. Týždenne by to malo byť aspoň 150 minút v miernom tempe. Druhou možnosťou je aspoň 75 minút týždenne cvičiť vo vysokej intenzite, čo vychádza na 10 minút krátkeho, ale svižného cvičenia denne. Toto je podľa WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) len minimum, čo môžeme pre telo urobiť. Ak sa chceme zlepšovať, mali by sme tieto čísla postupne zdvojnásobiť.
Pre ľudí, ktorí majú radi kolektívne cvičenie, je dobrou alternatívou online cvičenie. Výhodou domáceho cvičenia je, že človek má eliminované rušivé vplyvy prostredia a môže sa lepšie sústrediť na vykonávanie pohybu a na svoje telo.
Poznáš zo svojej praxe ľudí, ktorí si dali predsavzatie, že chcú zlepšiť svoj pohyb, zdravie, a darilo sa im?
Poznám takých ľudí. Často aj vnímame signály tela, ale ak príde náročnejšie obdobie – či už v práci, škole alebo v rodine –, keď tieto signály utlmíme a viac zapájame myseľ a psychiku. Potom ostávame vyčerpaní a vnímame, že sme sa predtým cítili lepšie. No a následne príde väčšinou čas na predsavzatia. U mojich známych to prebiehalo rôzne podľa toho, akú mali motiváciu, aký spôsob zvolili a koľko času tomu venovali. Väčšinou sa im to podarilo.
NAJLEPŠIE JE KĽAČAŤ ALEBO SA PRECHÁDZAŤ
Čo odporúčaš robiť, aby človek vytrval, keď sa do niečoho (cvičenie, rytmus dňa) odhodlá? Sú na to nejaké „zlepšováky“, pravidlá?
Odporúčam dať si na začiatku jasný a reálny cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, a postupne si dávať reálne každodenné predsavzatia na dosiahnutie tohto cieľa. Zo začiatku radšej menej a postupne zvyšovať intenzitu tak, aby sme sa k vytýčenému cieľu dostali. Treba rátať aj so zlými dňami, keď sa predsavzatia nebudú dať zrealizovať, nie sme stroje. Niekomu pomáha oboznámiť známeho s rozhodnutím, aby ho v tom povzbudzoval a stále mu to pripomínal, aby nestratil motiváciu. Dôležité je nenechať sa odradiť pri malom neúspechu a stále si pripomínať konečný cieľ. Každý deň sa pre nanovo rozhodnúť. Opäť je to o poznaní samého seba, každému pomáha niečo iné.
Sú aj nejaké večerné rituály, aby si telo lepšie oddýchlo, pripravilo sa na spánok?
Záleží na tom, aké aktivity sme robili cez deň. Ak sme celý deň sedeli za počítačom, skvelým relaxom pre telo je strečing, ponaťahovanie svalov, ktoré sa dlhodobým sedením skrátili. Ak sme mali stresujúci deň a cítime stuhnuté, napäté svaly, je fajn teplá sprcha alebo kúpeľ. Ak sme mali psychický náročný deň a cítime, že potrebujeme rozmýšľať nad niečím iným, je vhodná dobrá kniha alebo film. Jednoznačne najlepším relaxom pre telo je dobrý a kvalitný spánok. Pre jeho dosiahnutie si hlavne musíme upokojiť myseľ, neriešiť dôležité úlohy večer, nepozerať na správy alebo sociálne siete do neskorých hodín. Myslím si, že každý z nás cíti, čo telo a myseľ na večer potrebujú.
Máš tip, ako neprespať večernú modlitbu? Ako byť pri nej čo najviac bdelý, aj keď je únava zjavná?
Polohu tela pri večernej modlitbe – pri únave – považujem za kľúčovú. Neodporúčam, samozrejme, ležať, možno ani sedieť. Najlepšie je kľačať alebo sa prechádzať, alebo sa hýbať – komu je to blízke, zapojiť napríklad aj modlitbu pohybom či tancom. Dôležitý je aj čas večernej modlitby, ak je to posledná vec predtým, ako ideme do postele, je jasné, že už nie sme schopní pozornosti. Možno niekedy stačí presunúť večernú modlitbu na skoršiu hodinu – napríklad pred večeru.