Fyzioterapeutka Betka Raabová: Iba Boh dokáže zasýtiť moje srdce

Pochádza z Prievidze, študuje fyzioterapiu (v ktorej aj pracuje), je hrdá skautka a koordinátorka v Univerzitnom pastoračnom centre pri Katolíckej univerzite. Hovoríme s ňou o jej ceste odvahy a láskavosti, o tom, kde najčastejšie stretáva Boha a radách, ako žiť zdravý a spokojný život. Betka Raabová (23).

„Čím žije v tieto dni Betka Raabová?“ pýtam sa hneď v úvode. Predo mnou sedí fyzioterapeutka, študentka Katolíckej univerzity, skautka a koordinátorka miestneho Univerzitného pastoračného centra (UPaC). „Učím sa dôverovať Bohu a jeho plánu pre mňa. Posledné dni sa tiež učím nájsť si čas prichádzať za osobou, ktorú najviac milujem – za ním! Nachádzať si na Boha čas,“ priznáva sa Betka. A dodáva, že má toho teraz dosť, aktivity v Univerzitnom pastoračnom centre, začal semester, k tomu práca. Aj dnes (v deň rozhovoru) ju povzbudila myšlienka z mobilnej aplikácie o oddychu. „Uvedomujem si, že je pre mňa dôležité neustále sa vracať k Bohu a od neho čerpať pokoj a silu.“ Posledné dva roky žije Betka na internáte, kde je aj kaplnka a tam Boh – uchopiteľne – na ňu čaká neustále. „Je to moje najobľúbenejšie miesto, kde ho stretávam. Ak po celom dni vládzem, tam sa rada – aj dlhšie – modlím. Ak nemám čas alebo sily, aspoň sa pokloním.“

Boh je tým, kto ju dokáže počas všedných dní prekvapiť. „Býva to nečakane a takto mi pripomenie, že na mňa myslí, aj keď na neho ja pozabudnem.“ Často je to prekvapivý Boží dotyk. „Veľmi rada pozorujem oblohu, či už počas noci, ale aj dňa. Viackrát sa mi napríklad stalo, že som mala ťažší deň. Bola som aj roztržitá, aj nervózna, sedela som na lavičke a na oblohe som zazrela srdce vytvorené z oblakov.“ Betke to prinieslo veľký pokoj a uistenie, že Boh ju miluje a že treba upriamiť v náročných situáciách pohľad na neho, pretože on je nad všetkým. Uvedomuje si, že on je tým, kto vie zasýtiť naše srdcia. „Nesmrteľnú dušu, ktorá v nás žije, dokáže zasýtiť len ten, ktorý ju stvoril. Nič hmotné ju nedokáže upokojiť a nasýtiť jej hlad.

LÁSKAVÁ A ODVÁŽNA

Podľa Betky má byť žena láskavá a odvážna zároveň. Prečo? „Je to myšlienka, ktorá ma oslovila z novej Popolušky. Každá žena by mala byť srdcom rodiny a ak rodinu ešte nemá, tak má to srdce biť tam, kde sa nachádza. Žena bola povolaná Bohom, aby bola láskavá.“ A dodáva, že láskavosť a krásu vidieť v očiach ženy. Nie je to krása po tom, ako sa žena upraví, ale krása vychádzajúca z jej srdca. Ženy sú krásne, keď sú láskavé a odvážne. „Láskavosti sa učím stále, prijímať ľudí takých, akí sú a milovať ich takých, ako ku mne prichádzajú.“

Odvaha je téma, ktorá sa prepája aj s Betkinou životnou cestou. „Počas dospievania som s ňou mala problém. Bola som málo odvážna, aj rodičia ma povzbudzovali k odvahe. Ako malá som mala strach byť sama doma, bolo mi zle, keď sme mali ísť na výlet zo školy. Túžila som ísť, ale som sa bála, že sa stane niečo zlé…“ Dnes v nej rezonuje túžba mať zdravú odvahu a sebavedomie a vedieť si stáť za svojimi rozhodnutiami. „Túto odvahu som našla vo vedomí, že som Božie dieťa.“ Kedy sa cítila Betka najláskavejšie a najodvážnejšie? „Tým, že som koordinátorka v UPaC, mám veľa možností na osobnejšie rozhovory. Mnohí si od vedúcich držia odstup a vzhliadajú ku nim. Tým, že som na tom mieste ja, uvedomujem si, že to nie je o funkcii, ale o službe ľuďom.“ Ako odvážny krok hodnotí prihlásiť sa v posledný deň na Svetové dni mládeže do Portugalska s partiou, ktorú nepoznala. A ísť tam sama za seba.

IBA SPÁNOK AKO ODDYCH NESTAČÍ

Aktuálnu marcovú tému venujeme oddychu. Aké miesto má v Betkinom živote? „Dosť dlho som išla do vecí na 100 percent, teraz sa snažím oddych si plánovať. Myslela som si, že mi stačí ako oddych spánok, ale nie je to tak.“ Betka si veľmi obľúbila aktívny oddych – oddýchne si jej psychika, telo sa vyčerpá a aj v noci sa jej dobre spí. Práve v prostredí Liptova ma blízko do krásnej liptovskej prírody. „Obľúbila som si trailový beh, čo je beh po nespevnených cestách…“ Veľmi rada má tiež turistiku, blízko sú Tatry. K tomu pridáva pasívny oddych – aktuálne pozerá už druhýkrát seriál Chosen, dobre si vie oddýchnuť aj s dobrou partiou v UPaC.

Betka pracuje ako fyzioterapeutka, aktuálne študuje druhý vysokoškolský stupeň odboru. Ako sa človek dostane k takémuto smeru? „Na strednej škole ma bavila telesná, biológia a náboženstvo. Prihlášku som si dala na masmediálnu komunikáciu do Trnavy a na fyzioterapiu do Ružomberka. Práve na Liptov ma niečo ťahalo…“, priznáva Betka. Aj cez túto túžbu sa naučila, akým spôsobom s ňou Boh hovorí, aký je jeho spôsob komunikácie voči nej. 

Jej príbeh za odbornosťou však začal ešte v tehotenstve jej mamy. „Mamka mi hovorila, že keď som bola ešte malá, mala som v jej bruchu omotanú okolo krku pupočnú šnúru. V tehotenstve to problém ešte nie je, problém je, ak sa začne dieťa takto rodiť, môže z toho vzísť detská mozgová obrna, prípadne iné ťažkosti – a tie riešia fyzioterapeuti.“ Táto mamina spomienka Betku zasiahla, s vďačnosťou si uvedomila , že ostala zdravá a zatúžila pracovať s deťmi, ktoré toto šťastie nemali. Postupne však prišla k tomu, že trpiace deti by zvládala ťažšie a bolo by to pre ňu náročné, a tak sa dnes venuje tehotným ženám a uro-gynekologickej fyzioterapii. „Takto som sa dostala k deťom v tehotenstve, ale z inej strany. Boh to otočil,“ usmieva sa Betka.

ŽIŤ TAM, KDE PRÁVE SOM

Ak by mala Betka niekomu vysvetliť, čo je fyzioterapia, aké slová by použila? „Mnohí si myslia, že sa k nim chodí na masáž… U nás poznáme skôr rehabilitačných pracovníkov. Fyzioterapia rieši problémy pohybového aparátu, zranenia po úraze či operácii, ak niekto nevie vystrieť nohu alebo má ochabnuté svalstvo. Alebo keď si človek zlým spôsobom života či nesprávnym pohybom navodí ťažkosti.“ Čo je najväčšou chybou? Kedy pacienti za fyzioterapeutmi prichádzajú? „Najmä bolesti chrbtice, predovšetkým driekovej a krčnej.“

Ak by mala vybrať jeden zaujímavý fakt, ktorý sa naučila, je to ten, že „až po 20-minútovej prechádzke sa začínajú vyživovať medzistavovcové platničky, čiže len desať minút pešo z práce nestačí. Aj telu nejaký čas trvá, kým doručí živiny do potrebných oblastí tela.“ Na fyzioterapiu sa dá chodiť aj preventívne, ale to sa deje ojedinele, pretože ľudia prídu, až keď je problém. Pri mojej otázke, či by Betku potešil človek, ktorý by prišiel len tak, sa pousmeje: „Možno by prišiel s tým, že nič nemá, ale niečo by sme isto našli,“ usmieva sa.

„Telesné problémy majú veľký vplyv na psychiku človeka. Ak sa vyrieši to fyzické, často sa upraví aj psychika.“ Napríklad, vysvetľuje Betka, ak mal pacient predtým depresie, mentálne úzkosti či problémy s prijatím seba samého, tak po fyzickom cvičení sa začne dávať dokopy aj psychický stav.

Má Betka, na záver, nejaký dobrý tip – z vlastnej skúsenosti – pre dobrý životný štýl? „Ja som sa v poslednej dobe naučila chodiť spať v tom istom čase, v rovnakom čase vstávať a spať aspoň 8 hodín. Je dôležité mať pravidelný režim. Tiež sa učím vždy žiť prítomný okamih a nemyslieť na to, čo ešte budem robiť alebo premýšľať, čo je za mnou. Venovať sa tým ľuďom, s ktorými som. Učiť sa naplno žiť prítomnosť.“

Foto: autor, archív respondentky