František Petruška: Ak si majú kňazi a laici vzájomne pomáhať, potrebujú poznať svet toho druhého

Všetci sme povolaní zjavovať Boha každý deň, v každej situácii. Každý máme rozdielne dary, ktoré môžeme využiť napríklad aj v službe Cirkvi. Aké sú možnosti a ako sa môžu laik a kňaz navzájom obohacovať službou sme sa rozprávali s vicerektorom Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, Františkom Petruškom.

Kým je pre vás laik vo vašej farnosti? Sú ľudia rôzni v rámci farností, v ktorých ste už pôsobili, alebo ani nie? 

Keďže momentálne pôsobím v špeciálnej pastorácii, ktorá je zameraná na mladých ľudí, laik pre mňa znamená veľmi veľa. Bez laikov si život v pastorácii neviem predstaviť. Sú nielen cieľovou skupinou, sú pre mňa súčasťou ohlasovania evanjelia v dnešnom svete. Laikov vnímam ako Božie deti. Pred Bohom sme si všetci rovní. Všetci sme povolaní zjavovať Boha, len každý iným spôsobom a v inej autorite. Všetci slúžime tomu istému Božiemu kráľovstvu, no každý má v ňom svoje miesto; tak aj laici, nie sú menej ani viac, sú súčasťou Kristovho mystického tela.
Ľudia sú, samozrejme, rôzni. Keďže som už pôsobil vo viacerých farnostiach, môžem potvrdiť, že niekedy je cítiť mentalitu ľudí v danom regióne, ktorá je špecifická, no zároveň som spozoroval, že všade sa nájdu ľudia, ktorí majú veľmi dobré srdce, a tiež ľudia, s ktorými treba ešte veľa pracovať.  

CIRKEV NIE JE VÝLETNÁ LOĎ, KDE PRACUJE LEN HŔSTKA ĽUDÍ

V čom vidíte zmysel zapájania ich do aktivít v Cirkvi?

Vnímam, že je veľmi potrebné zapájať laikov do života Cirkvi preto, aby si viac uvedomovali, že sú jej súčasťou. Cirkev nie sú len biskupi, kňazi a zasvätení, sme to my všetci. Cirkev nie je výletnou loďou, na ktorej pracuje iba čiastka ľudí a ostatní si užívajú jej služby. Cirkev je loďka, ktorá má veslo pre každého, kto do nej patrí. Každý musí zabrať a prispieť do spoločného, aby sa Cirkev posúvala bližšie k svojmu cieľu. Zapájanie laikov do aktivít preto vnímam ako prebudenie práve tohto modelu Cirkvi.

Aké bohatstvo môže priniesť ich služba?

Ich služba môže ukázať, že evanjelium je pre každého človeka, a zároveň môže pritiahnuť ľudí, ku ktorým sa zasvätený možno nikdy nedostane alebo kvôli predsudkom nikdy neosloví. Bohatstvo vidím aj v tom, že ich služba môže prebúdzať v iných laikoch odvahu slúžiť alebo objavovať svoje dary, ktoré môžu takisto ponúknuť. A nakoniec ich služba môže priniesť krásne svedectvo o tom, že Cirkev je živá.

Vnímate paralelu medzi evanjeliovými talentmi, ktoré môžu laici rozvíjať aj službou v Cirkvi?

Určite áno. Dary, ktoré nám Pán zveril, sú nielen pre naše budovanie a dobro, sú aj pre spoločné dobro, rast a budovanie Cirkvi. Keď Ježiš vyslal svojich učeníkov, povedal im „zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“. To, čo nám bolo na čas zverené, má byť ďalej odovzdávané a zveľaďované a v Cirkvi majú na to laici značný priestor. Zároveň vnímam, že Cirkev je miestom, kde človek môže nielen rozvíjať, ale aj objavovať svoje talenty.

Aký priestor im vy dávate vo svojej farnosti?

Ako som už spomínal, pôsobím v špeciálnej pastorácii (Pastoračné centrum Anny Kolesárovej), ktorá je prevažne zameraná na mladých ľudí. V našom centre sú mladí aktívne zapájaní do tvorenia duchovných obnov, pri ktorých zabezpečujú nielen technické záležitosti – svojím životom i slovom vydávajú živé svedectvo viery. Pomáhajú pri tvorení duchovného programu počas rôznych aktivít, stretnutí a pútí, ktoré prebiehajú v našom centre. Aktívne sú zapojení do modlitbového života komunity, ktorú častokrát vedú a majú na starosti. Sú prizvaní prispieť svojimi pohľadmi pri riešení rôznych problémov a celkového nastavenia a fungovania.

LAICI SA VEĽMI RADI ZAPOJA DO SLUŽBY

Do čoho všetkého sa môžu laici v rámci tohto centra zapojiť?

V našom centre majú laici oproti bežnej farnosti značne väčší priestor zapájať sa. Možností je veľa, ale aj z predošlých skúseností, z bežnej pastorácie, by som vymenoval aspoň niekoľko možností: Zapájanie sa do liturgického života miestnej cirkvi, ako je čítanie, spev, zbor, miništrovanie, výzdoba, rôzne modlitbové skupiny, pomoc pri prípravách na rôzne slávnosti a sviatky. Brigády okolo kostola a fary. Letné tábory, rôzne kurzy a semináre na prehlbovanie viery. To všetko sa dá v spolupráci s miestnym kňazom.
Kňaz by mal byť otvorený počúvať a zapájať ľudí vo farnosti. Jeho úlohou je pomáhať ľuďom objaviť svoje dary a nebáť sa ich ponúknuť miestnej cirkvi. Takto každý môže nájsť to svoje miesto vo farnosti, ktoré je nenahraditeľné.

Akú máte spätnú väzbu pri spolupráci s laikmi?

Laici sa veľmi radi zapoja a tešia sa, keď sú oslovení. No vnímam, že je veľmi potrebné, aby kňazi nezapájali laikov len tak do počtu, aby vyplnili chýbajúce políčka. Laici to vycítia. Kňaz má dobre poznať svojich veriacich a pomáhať im objavovať svoje talenty a dary, ktoré môžu ponúknuť farnosti. Ak kňaz takto pomáha laikovi objaviť svoje miesto vo farnosti, aj laik môže pri tom prežívať naplnenie, a to, že zo strany kňaza je tu reálny záujem, mu pomôže objaviť jeho cestu. V takejto spolupráci je zo strany laikov veľmi dobrá spätná väzba.

Čo dáva laikom zapojenie sa do aktivít v oblasti ich duchovného života alebo prežívania?

Prináša im veľa duchovných skúseností a príležitostí duchovne rásť. Pri každej aktivite človek naráža na seba samého, stretáva sa so svojimi slabosťami, hranicami a problémami, ktoré potrebuje riešiť. Ak je človek k sebe úprimný a to všetko berie ako školu života, môže dozrievať a posúvať sa nielen osobnostne, ale aj duchovne.
Verím, že celý náš život je školou, priestorom, kde sa každý deň učíme. Učíme sa žiť a to isté platí aj o viere – každý deň sa učíme veriť a prenášať vieru do života. K tomu môžu pomôcť aktivity vo farnosti, do ktorých sú laici pozývaní.

Odráža sa to na nich? Vidíte na nich nejaké zmeny?

Určite áno. Som svedkom, ako služba laikov premieňa a pomáha im chápať, o čom je naozaj život. No je veľmi dôležité podotknúť jednu dôležitú vec. Nie samotné aktivity premieňajú a posúvajú. Samotná skúsenosť ešte nestačí. Aktivity a skúsenosti sú iba prostriedky. Skúsenosť treba spracovať, aktivity nestačí iba sucho vykonávať. V podstate každý laik rozhoduje vo svojom srdci, čo urobí so skúsenosťou, ktorú nadobudol v Cirkvi, ako sa otvorí v službe, ktorá je mu zverená. Skutočná otvorenosť a ochota učiť sa, rásť, byť dobrým učeníkom Ježiša Krista, to je postoj, ktorý premieňa a pomáha na ceste laikov k Pánovi.

JE POTREBNÉ SA VZÁJOMNE SPOZNÁVAŤ

Ako by podľa vás mala vyzerať ideálna spolupráca kňazov a laikov?

Myslím si, že je potrebná obojstranná spolupráca. Kňaz by si mal uvedomovať, že je kňazom, je zodpovedný za svojich veriacich a má autoritu rozhodovať o vedení farnosti, samozrejme, v zhode s miestnym biskupom a učením Cirkvi. Je to však služba, za ktorú nesie väčšiu zodpovednosť pred Bohom i ľuďmi, no to ho automaticky nerobí niekým, kto je viac, kto je lepší. Aj kňaz je človek a má tú istú dôstojnosť a hodnotu ako laik, ktorí robí tu najjednoduchšiu službu vo farnosti.
Laici zase potrebujú vedieť, že kňaz ich potrebuje. Kňaz nie je automat na milosti, aj kňaz potrebuje podporu svojich veriacich. Laik má mať záujem o farnosť a svojho kňaza, mal by byť otvorený podeliť sa so svojimi talentami a darmi. Nebáť sa prísť, ponúknuť sa, komunikovať. Zároveň sa laik nemôže hnevať na kňaza, ak nie vždy vyhovie jeho požiadavkám. Každý má svoju predstavu a kňaz musí určiť smer. Nedá sa každému vyhovieť, preto si myslím, že laik potrebuje vedieť akceptovať túto autoritu kňaza a dôverovať jeho rozhodnutiam. Nešomrať, ale prijať to a spolupracovať s kňazom aj vtedy, keď to nejde podľa našich predstáv. Takto sa môže skutočne budovať miestna Cirkev. Boh si do tejto pozície vybral kňaza a jemu dal autoritu aj moc, a preto počúvanie kňaza môže priniesť veľa požehnania pre farnosť.

Čo ešte považujete za dôležité pri spolupráci kňazov a laikov?

Dôležitá je aj vzájomná modlitba. Málo sa to zdôrazňuje, ale kňaz nevyhnutne potrebuje modlitby veriacich a veriaci potrebujú modlitbu kňaza. Kňaz a laik by mali spolupracovať aj v oblasti modlitby.
Nakoniec si myslím, že je potrebné sa vzájomne spoznávať. Život kňaza je iný ako život laikov a naopak. Je potrebné komunikovať, byť v kontakte, využívať bežné situácie, v ktorých môžeme lepšie pochopiť jeden druhého a tak spoločne rásť. Kňaz, ale i laik nemôžu byť odtrhnutí od reality, ktorú žijú obidva stavy. Ak si máme vzájomne pomáhať, potrebujeme poznať svet toho druhého.

Ako zapojiť vo farnosti laikov, aby sa cítili byť užitoční a súčasťou živého spoločenstva?

Už som spomínal, že je potrebné, aby kňaz laikmi nevypĺňal chýbajúce políčka vo farnosti. Laici by mali cítiť, že kňaz ich volá preto, lebo má v prvom rade záujem o človeka, o jeho osobný a duchovný rast a chce mu pomôcť aj skrze službu, do ktorej ho pozýva. Myslím, že je dôležité, aby sa kontakt medzi laikom a kňazom neobmedzoval iba na čas služby. Je potrebné, aby laici vnímali, že sú dôležití aj vtedy, keď nie je nutná ich služba alebo pomoc. To môže prispieť k tomu, aby sa laici cítili vo farnosti ako plnohodnotní členovia, s ktorými sa ráta a na ktorých sa nepozerá ako na číslo, ale ako na osoby, ktoré majú svoju dôstojnosť a hodnotu.

Snímky: Archív respondenta