REPORTÁŽ: Godzone tour 2018 – chceme viac?

Desiaty ročník Godzone tour. Môj prvý. Chvály v preplnenej hale nie sú mojou šálkou kávy a obľúbeným spôsobom modlitby. Ale odteraz sa na Godzone tour pozerám inak.

Štvrtkové turné v Banskej Bystrici síce patrilo medzi to s najmenšou účasťou (2 731 zúčastnených). Scénky, chválové piesne, recitácia, tance, inšpirujúce a povzbudzujúce svedectvá – to všetko sa striedalo, rozvádzajúc hlavnú myšlienku – Chceme viac?. Na túto tému sa prihovoril aj redemptorista Jozef Mihok.

V úvodnej piesni sa na scénu spustil obrovský obraz Ježišovej tváre – zakryl účinkujúcich. Hovoril o tom, o čo im ide – zvestovať Ježiša, nie seba. Že je to celé o Ježišovi. On je centrom, cieľom, obsahom.

Dominik Gabriel, ktorý v týchto dňoch vydal svoje prvé  worshipové CD, po prvýkrát predávané práve na Godzone tour, viedol ľudí k rozhodnutiu odovzdať svoj život Pánovi Ježišovi a tisíce mladých toto rozhodnutie vyjadrilo spoločnou modlitbou. Na konci tejto výzvy zaznelo aj ďalšie pozvanie: „Toto rozhodnutie môžete zavŕšiť vo sviatosti zmierenia. Kňazi na vás čakajú,“ povedal.

 

 

Dominik neskôr na svojom Facebooku napísal o turné:

O tom celé turné bolo. Na zimnom štadióne sálal chlad z ľadovej plochy, no v srdciach horela Božia prítomnosť.

 

Ako hudobníčku ma uchvátil sláčikový orchester, ktorý sprevádzal piesne, i gitarista Dávid Bílek – dvojnásobný laureát celoslovenskej súťaže konzervatórií. Ich hra bola ohurujúca a umožňovala srdcu dvíhať sa k Bohu.

Jubilejnému ročníku turné robili hudobný sprievod viaceré gospelové kapely – PiarMusic, ESPÉ, Lámačské chvály. Na pódiu sa striedali a každý svojím spôsobom a štýlom privádzali srdcia (nielen) mladých k Bohu.

Známu pieseň Verný Boh spieval celý štadión, bolo krásne sledovať mladých, ktorí naozaj zo srdca vyznávajú a spievajú: Si verný Boh, verný Kráľ, dokončíš dielo, ktoré si vo mne začal. Si verný Boh, verný Kráľ, nevzdáš sa snov, ktoré si so mnou snívať začal. Vo vzduchu sa niesli slová o vernosti Boha. Mala som z toho zimomriavky.

Obzvlášť inšpirujúca bola scénka, ktorá mi pripomínala knihu od Štěpána Smoleka – Buď, kde jsi. Mladá žena, ktorá stále niekam utekala. Mladí ľudia, ktorí boli všade, a predsa nikde. „Sedeli sme tam s priateľmi, ale nemali sme si čo povedať. Každý si žil svoj vlastný rýchly život plný vlastného hluku, informácií, cieľov, predstáv. Nepočuli sme sa. Začala som kričať: Chcem viac! Čo to má spoločné so životom, o ktorom sme snívali? Kde je Boh?“ hovorila a mnohí sme v nej spoznávali seba. Poukazovala na to, čo často žijeme – sme tam, ideme tam, stále niekde utekáme, ale pritom v prítomnosti nie sme prítomní a uteká nám pomedzi prsty.

 

 

Turné zasiahlo za päť dní 22 511 otvorených sŕdc (nielen) mladých ľudí na miestach po celom Slovensku. Chcem vidieť v našich mestách nadšenie, ktoré bolo na tvárach mladých, keď vychádzali zo štadióna po skončení programu. Akú zmenu prinesú títo ľudia do našej vlasti, keď sa budú neustále, i vo všednosti, usilovať chcieť viac a totálne nasledovať Ježiša?

Teším sa na ňu!

 

Foto: Barbora Girmanová, Dominika Krišová