FOTOREPORTÁŽ: Betlehemské Vianoce

Ako som na Vianoce putovala tam, kde sa to všetko začalo. Do Betlehema.

„Čo keby si strávila tohtoročné Vianoce naozaj len so mnou?“ znela pozvánka od Pána. A taká ponuka sa neodmieta. Preto som tri dni pred Vianocami letela do Svätej zeme, aby som tam počas týždňa putovala po miestach, kde sa to celé začalo, kde sa to stalo a kadiaľ kráčal Ježiš. Miestami, ktorých encyklopédiou je Sväté písmo.

Ráno sme vyrazili na cestu ešte za tmy, sprevádzaní mínusovými teplotami a čiapkami. Poobede sme sa už nechali unášať Mŕtvym morom a priam letnými horúčavami. U nás na Slovensku práve vrcholili predvianočné zhony a my sme prechádzali všetkými najdôležitejšími udalosťami našej spásy.

 

BETLEHEM!

Keď sme sa zobudili, priamo z postele sme mali výhľad na Betlehem ako na dlani. Raňajkovali sme s výhľadom na Betlehem. A hneď v prvý deň sme začali putovať týmto mestom. Najprv to bola Jaskyňa mlieka, kde sa podľa tradície zastavila Svätá rodina, keď utekala do Egypta, aby Mária nachovala malého Ježiška. Hovorí sa, že kvapka mlieka jej spadla na zem a celá jaskyňa zbelela. Práve sem sa chodia modliť mnohé ženy, ktoré nemôžu mať deti, aby si ich vyprosili.

 

Betlehem v Betleheme

 

Bránou pokory sme vchádzali do Baziliky narodenia Pána. Museli sme sa skloniť, aby sme vstúpili do tajomstva. (Hoci pri mojich stopäťdesiatich centimetroch mi stačilo skloniť len hlavu.) Bazilika je v správe Pravoslávnej cirkvi, čomu nasvedčuje typická pravoslávna výzdoba. Hoci sa bežne čakajú hodiny na to, aby ste si mohli uctiť miesto Ježišovho narodenia, my sme čakali, len kým sa skončí omša a ako prví sme sa dostali dnu. Kľakli sme si, ba skôr až ľahli, aby sme ho mohli pobozkať.

 

Brána pokory, ktorou sa vchádza do Baziliky narodenia v Betleheme.

 

Štrnásťramenná hviezda označuje miesto, kde sa Ježiš narodil v jaskynke, a kúsok odtiaľ boli prvé betlehemské jasličky. V mojom srdci dookola znie: Ježišu, to naozaj tu? Tu si prišiel na svet? A ja tu teraz stojím? Premáhal ma úžas malého dieťaťa.

 

VIANOCE V KRÁTKOM RUKÁVE

Vo Svätej zemi sa rešpektuje miesto, nie dátum a liturgický kalendár. Čiže sa slávi napríklad omša zo slávnosti Narodenia Pána v Bazilike narodenia Pána po celý rok. Alebo v Bazilike Božieho hrobu omša z Veľkonočnej nedele takisto po celý rok. Čiže ak ste v jeden deň na omši v Bazilike narodenia Pána a Bazilike Božieho hrobu, slávite naraz Vianoce aj Veľkú noc.

Bolo 22. decembra a my sme práve začali sláviť Vianoce vianočnou svätou omšou v kaplnke v Bazilike narodenia Pána, len pár metrov od Jaskynky narodenia, priamo na jej úrovni, kde je hviezdou označené miesto, kde sa Ježiš narodil. Autentickejšie to už nešlo. A napriek tomu Ježiša prijímame nie najplnšie vďaka týmto úchvatným a svätým miestam, ale vďaka Eucharistii.

 

Hviezda, ktorá označuje miesto Ježišovho narodenia.

 

Z doobedňajšej vianočnej idylky sme sa vybrali na Golgotu, do piatkového ukrižovania. V jeden deň sme prešli od Ježišovho narodenia k ukrižovaniu až do prázdneho hrobu. Snažila som sa srdcom a očami odfotografovať každý moment, chvíľu, scénu. Všetko si uchovať v mysli naveky. Viac v srdci ako vo fotoaparáte. Na tomto mieste si tak obzvlášť uvedomujem, sledujúc davy pútnikov, ktorí robia len desiatky záberov, že sa túžim viac modliť, ako robiť čokoľvek iné. Krátky rukáv nenasvedčuje Vianociam, no v srdci sa predsa rodí niečo nové.

 

VEĽKONOČNÉ VIANOCE

Hoci je Štvrtá adventná nedeľa a Štedrý deň zároveň, my sme slávili svätú omšu priamo v Getsemanskej záhrade z Veľkého týždňa. Opäť sa mi pred očami odohrávali udalosti spred dvetisíc rokov. Ježiš zápasiaci o Otcovu vôľu. Zaspatí učeníci. Môj zápas o plnenie Božej vôle.

Následne sme mali štedrú večeru v hoteli s výhľadom na vysvietenú Baziliku narodenia Pána. Počúvali sme slová evanjelia o tom, čo sa stalo, keď Sýriu spravoval Kvirínius, a ďakujeme za milosť, že môžeme byť práve tu. Práve na mieste, kde sa všetky tieto udalosti pred dvetisíc rokmi stali.

 

Výhľad z hotela na Štedrý deň. Uprostred svieti Bazilika narodenia Pána.

 

Polnočnú svätú omšu sme mali v slovenčine na Poli pastierov. mieste, kde zaznelo prvé a najkrajšie Sláva Bohu na výsostiach spievané anjelmi. Tu pásli pastieri svoje stáda a anjeli im zvestovali, že sa narodil Mesiáš. Pastieri bývali v jaskynkách a práve v jednej z nich sme slávili Eucharistiu aj my. V túto noc tam bolo slúžených stodesať svätých omší. Jednoduchosť až všednosť, a predsa niečo úchvatné – Boh sa stal človekom!

Sme zvyknutí na pompézne zvuky organa či zboru, no tu, dvetisíc kilometrov od domova, v obyčajnej malej jaskynke sme mohli byť svedkami betlehemskej nádhery. A keď sme sa započúvali, zachytili sme to najkrajšie Glória – spievané anjelmi. K Ježiškovi do Betléma pôjdeme!

 

Polnočná svätá omša v jednej z jaskyniek na Poli pastierov.

 

SVEDKOVIA BETLEHEMSKEJ NÁDHERY

Prvý sviatok vianočný, Božie narodenie, sme prežili opäť veľkonočne, hoc aj s nádychom „vianočna“. Prechádzali sme krížovou cestou, ktorá lemuje ulice Jeruzalema. V meste niet po Vianociach ani stopy, a tak sme sa vrátili do Betlehema. Mali sme niečo vyše hodiny do svätej omše, ktorú sme mohli využiť na nadýchnutie sa vianočnej atmosféry priamo zo zdroja – tam, kde sa vianočné udalosti odohrali.

Utiahla som sa do Baziliky narodenia Pána, len niekoľko metrov od Jaskyne narodenia. V tichu som sa modlila desiatok … ktorý sa narodil v Betleheme…, uvedomujúc si, že sa to stalo naozaj tu!. Vytiahla som vreckové Písmo a čítala si z evanjelií udalosti, ktoré sa na tomto mieste stali. Všetko ožívalo pred mojimi očami i srdcom.

Vianočnú svätú omšu sme mali v Jaskyni mlieka, kde sme boli už prvý deň. A tak sme slávili Prvý sviatok vianočný vskutku vianočne – neďaleko od miesta Ježišovho narodenia. Vianočný Betlehem. Vianoce v Betleheme. Vianoce, ktoré by bez Ježiša nemali žiadny zmysel.

 

Za vysvieteným vianočným stromčekom žiari (nenápadná) Bazilika narodenia Pána.

 

V ten deň sme ešte putovali po Svätej zemi a po návrate sme sa šli prejsť do vianočného Betlehema. Pár minút pred zatváraním Baziliky narodenia Pána sme sa dostali dnu, stihli sme vystáť rad k hviezde v Jaskyni narodenia. Zostali sme tam ako poslední a mali sme možnosť byť tvárou v tvár miestu narodenia v samote, tichu, dlhšie ako pár sekúnd. (Rovnakú milosť sme mali pár dní predtým v Bazilike Božieho hrobu.) Kontemplovali sme tvár Novonarodeného presne na mieste, kde pred dvetisíc rokmi uzrelo svetlo sveta Knieža pokoja, mocný Boh, večný Otec, obdivuhodný Radca.

 

PO STOPÁCH MÁRIE

Počas našej púte sme prešli všetky tradičné miesta – Betlehem, Jeruzalem, Ain Karim, Galileu, horu Blahoslavenstiev, vrch Tábor, Genezaretské jazero, Tabghu, Kafarnaum, Nazaret,  Kánu Galilejskú, Betániu, Jericho a ďalšie. Bližšie sa zastavíme pri miestach, ktoré súvisia s Máriou. Nekráčali sme len po Ježišových stopách, ale aj po stopách jeho mamy Márie.

Nazaret znamená kvet a je v doline, ktorá sa rozširuje ako kvet. Práve preto, že tu žil ten najkrajší kvet – Panna Mária. Tu sa vlastne zrodilo kresťanstvo. Už v prvom storočí na mieste zvestovania Pána stála kresťanská synagóga.

 

Bazilika Matky Cirkvi, ktorá zastrešuje domček Panny Márie, kde sa udialo zvestovanie, je jednoznačne najkrajšia katolícka bazilika vo Svätej zemi. Stredobodom je jaskyňa, v ktorej bol domček Panny Márie, kde jej anjel zvestoval, že bude matkou Mesiáša.

Kúsok odtiaľ je Bazilika Svätej rodiny, ktorá sa vypína nad domom Svätej rodiny, kde žil pôvodne svätý Jozef, kde mal aj tesársku dielňu. Jozef s Máriou žili len pár metrov od seba. Po návrate z Egypta tu žila aj Svätá rodina.

 

Vraciame sa späť do Máriinho domčeka len pár minút pred dvanástou, aby sme sa spolu s celou Cirkvou modlili Anjel Pána na mieste, kde zaznelo po prvýkrát. Medzi týmito múrmi sa začal plán spásy. A ja vyslovujem tiež svoje vlastné fiat: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.

Putovali sme aj do Ain Karim, kde sa prvýkrát stretli Ján Krstiteľ a Ježiš pod srdcami svojich matiek. Miesto, kde zaznel prvý Magnifikat na svete z úst Márie. A my sa ho modlíme s ňou. Taktiež miesto, kde sa narodil Ján Krstiteľ, Pánov predchodca. A miesto, kde Zachariáš zaspieval Benedictus – chválospev, ku ktorému sa aj my pripájame.

 

Milosť za milosťou!

za týždeň vo Svätej zemi sme toho prešli vskutku veľa. Vystriedali sme hádam všetky ročné obdobia. Videli sme obrovský kus zeme. Boli to duchovné cvičenia, semester histórie a teológie zároveň. Slnili sme sa letným počasím, no o čo viac Božou milosťou.

 

 

 

 

 

Maľba svätej rodiny z domčeka, kde bývali Jozef, Mária a Ježiš. Bazilika svätej rodiny.

 

Cestou naspäť sme šli znova krásnou krajinou Svätej zeme. Fotografovala som očami a srdcom a rozmýšľala, či moje oči pojmú viac ako pamäťová karta v mojom fotoaparáte.

Leteli sme naspäť 2 800 kilometrov. Kládla som si otázku: Čo zmenili tohtoročné Vianoce v mojom srdci?

Pretože… bola to vskutku milosť za milosťou!