Falošní proroci sú tu, aby nás zviedli

Žijú aj v dnešnej dobe. Možno ste nejakých stretli, alebo – čo je horšie – sa s nimi zaplietli. Ohúria vás znalosťou Písma, citujú, pekne hovoria, majú krásny časopis a vy strápení starosťami, znechutení svojou cirkvou, politikou, životnou situáciou, nevedomosťou… podľahnete. Takto ľahko niekedy oklamú ľudí falošní proroci, sekty, poslovia všelijakých zjavení, jednoducho hlásatelia neprávd.

Nechce sa vám ani veriť, že by ste naleteli alebo že by v tom mohlo byť niečo zlé. Veď čo ak majú pravdu? Ako to rozlíšiť? Aj Katolícka cirkev je neraz označená ako nepravá, falošná, neschopná prijať pravdu. Vyskytuje sa akýsi bludný útok na pravosť jej viery naprieč dejinami Cirkvi až doteraz. A čo my? Vieme, kde je naozaj prítomný Boh so svojím Svätým Duchom? Veríme, že je v Katolíckej cirkvi, ktorú založil Ježiš Kristus a miluje ju v obraze nepoškvrnenej nevesty nepoškvrneného Baránka (KKC 757)? Počúvame autority Cirkvi, alebo sú nám milšie nejaké internetové posolstvá, zjavenia, meditácie, ktoré nemajú nič spoločné s kresťanstvom?

 

Prichádzajú v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci

Aj sám Ježiš vedel, že sú a budú falošní proroci: Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. (Mt 24, 24) Ak sa nechceme nechať oklamať, musíme vedieť rozlišovať, skúmať a prosiť Boha o poznanie. Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. (1 Jn 4, 1)

Ježiš jasne pomenoval, kto je falošný prorok a ako ho spoznať: Chráňte sa falošných prorokov: prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. Poznáte ich po ovocí. Veď či oberajú z tŕnia hrozná alebo z bodliakov figy? Tak každý dobrý strom rodí dobré ovocie, kým zlý strom rodí zlé ovocie. (Mt 7, 15-17)

V Písme nájdeme mnoho citátov, ktoré môžu pomôcť odhaliť klamárov: Kto vypovedá pravdu, hlása spravodlivosť, falošný svedok však (prináša len) klam. (Prís 12, 17)

 

Začal som v srdci pohŕdať autoritami

Pozrime sa do života Milana. Nenápadne sa doňho votrelo klamstvo cez falošného proroka východnej filozofie. Nebol aktívnym kresťanom, skôr takým nedeľným. Už od základnej školy trpel depresiami, pocitmi menejcennosti a nevedel sa s tým nijako vyrovnať. Cítil sa zviazaný kultúrou okolo seba. V istom období natrafil na literatúru o východnej filozofii. „Začalo sa mi to páčiť. Bol som otvorený informáciám o energiách a vzájomnom pôsobení rôznych síl. Celkom to zapadalo do môjho náhľadu na svet. Postupne som skúšal cvičiť jogu, tai–chi. Pátral som ale po niečom »ozajstne duchovnom«. Neskôr som sa dostal k indickému guru Oshovi. To ma naozaj vzalo za srdce. Niekoľko rokov som meditoval podľa jeho príručiek o dynamickej meditácii. Vtedy som videl pozitíva, ktoré mi to dáva – radosť, telesné uvoľnenie,“ spomína Milan na celkom nenápadné začiatky.

No neskôr zistil, že sa len viac a viac namotáva a jeho charakter sa mení, ale k horšiemu. „Dávalo mi to akúsi vnútornú nadradenosť nad inými. Začal som v srdci pohŕdať autoritami a spoločenskými štruktúrami, najmä cirkevnými. Dynamická meditácia mi dávala falošnú nádej, že si všetko dokážem vyriešiť sám. Že Boha nepotrebujem – a vlastne Boh je pravdepodobne len energia. Zároveň som mal akúsi záchrannú brzdu – moje nedeľné kresťanstvo. Žil som akoby v dvoch svetoch. Oženil som sa v kostole, začal som chodiť do kresťanského spoločenstva, ale tam som nemohol rozprávať o meditácii.“

 

 

Manžel mal svoj svet, do ktorého ma nepustil

Milanov život však nenapĺňal vytúžený pokoj, prehlbovala sa v ňom jeho vnútorná samota. Jediný, s kým sa o tom mohol takmer otvorene rozprávať, bola jeho manželka. „Raz sme sa spolu rozprávali o tom, že nemám kde dynamicky meditovať. (Je to trochu hlučná metóda východnej meditácie.) Vtedy mi povedala vetu, ktorá mi otvorila oči: »Čo sa skrýva, je od Zlého«. Uvedomil som si, že nemôžem slúžiť dvom pánom. Na púti mužov v Gaboltove som sa konečne toho zriekol, vyznal vo svätej spovedi a odovzdal svoj život Ježišovi. Bol by to pekný, sladký koniec príbehu. Ale…

Problém je, že všetko, čo som v tom období do seba pustil, sa postupne vyplavovalo a vyplavuje dodnes. V postojoch, slovách, myšlienkach. Sebectvo, nadradenosť, pýcha, a najmä problém prijať Boha ako osobu, ktorá sa o mňa zaujíma – s tým všetkým teraz bojujem.“

Milan dnes vidí, že to bol jed, ktorým sa dobrovoľne nechal otráviť. Ale v srdci už má pokoj, lebo vidí, že veci, ktoré sa mu zdali predtým prázdne, teraz účinne fungujú: sviatosti, modlitby, Božie slovo v Biblii.

Milanova manželka sa v čase jeho náklonnosti k východnej filozofii cítila veľmi osamelo. „Môj manžel mal svoj svet, do ktorého ma nepustil. Naše manželstvo upadalo. Začala vznikať priepasť, ktorej by bolo jednoduchšie sa vyhnúť, než riskovať pád.“ Situácia sa začala meniť Božím zásahom „Pán Boh nám daroval túžbu po spoločenstve, po ňom samom. Dnes, po takmer šiestich rokoch od nášho prerodu, náš manželský vzťah opäť rastie. Môj manžel je otvorenejší, menej depresívny, pozorný a starostlivý. V jeho srdci sa rodí skutočná láska. Vykročil po ceste k svätosti a je mojou skutočnou oporou.“

 

Sekty, posolstvá, zjavenia

Toto je len jeden prípad, jedna forma falošného proroctva či klamstva, ktoré vzďaľuje od Boha. Nebudem rozpisovať každú jednu sektu, veď ich poznáme, alebo si to vieme naštudovať inde. Spoločné však majú to, že vedia dobre manipulovať ľuďmi, vedia presne, ako ich získať, zvlášť sa darí pri ľuďoch s problémami, ťažkými životnými situáciami. Sekta ich vie (aspoň dočasne) nadchnúť. Zvyčajne ľudia opisujú podobný priebeh. Po nejakom čase zistia, že sú v moci iných, začínajú sa cítiť neslobodne a pomýšľajú na odchod. To však sekty veľmi nechcú dopustiť, svojich členov si strážia a robia im pri tom problémy. To je tiež dôkazom zlého ovocia, kto oberá druhých o pokoj, nedáva mu slobodu, nedrží sa Kristovho evanjelia.

Opatrní by sme mali byť ako veriaci aj pri rôznych posolstvách, súkromných zjaveniach, ktorých sú v súčasnosti plné stránky. Ako vieme, že nejde o výmysly falošných prorokov? Koľkokrát sa odhalilo, že človek, ktorý tieto zjavenia mal, nedostával ich od Boha, všetko bol podvod. Aj v 16. storočí bol prípad sestry Magdalény od Kríža, ktorá žila v kláštore a bola považovaná skoro za svätú pre rôzne prejavy, proroctvá. Na konci života sa priznala, že ide o klamstvo a všetky dary boli falošné, lebo zapredala dušu diablovi.

Sú zjavenia, ktoré Cirkev uznala ako autentické (napríklad Lurdy, Fatima, Guadalupe), niektoré ešte nie sú oficiálne uznané (Medžugorie). Je dôležité, aby sme si overili, či to posolstvo, vizionára, zjavenie… uznáva alebo odmieta naša Cirkev. Tá ich totiž skúma a zisťuje, či je všetko v poriadku a v súlade s jej učením. Ak niekto prevracia pravdu, prináša akési nové učenie, neuznáva autority Cirkvi, asi ťažko bude Ježišovým učeníkom, prorokom.

Je toho veľa, aby som spomenula všetko, vieme už ale, že nebezpečenstvo falošných prorokov tu je a treba sa mať na pozore. Ak by nás čokoľvek alebo ktokoľvek oberal o pokoj, lásku, radosť, radšej od toho dajme ruky preč.